Recenze (312)
Cosmopolis (2012)
Prekvapivo slušne zahraná Pattinsonova postava dekonštruuje kapitalistické pravdy velikánov ako Gordon Gekko a Patrick Bateman v Cronenbergovej sabotérskej exhibícii za desiatky miliónov dolárov. Podstatne zaujímavejšie ako film samotný však bolo sledovať ho v multiplexe medzi fanynkami Twilightu a randiacimi zaľúbencami. Od Lynchovho Inland Empire som nezažil tak rýchlo vyľudňujúcu sa kinosálu.
Vega$ (1978) (seriál)
Robert Urich tu hrá súkromné očko, niečo na štýl Magnuma (tiež jazdí na nablýskanej káre a točia sa okolo neho samé roštenky) a robí reklamu hazardu vo Vegas. Devízou sú dynamické naháňačky áut a keďže Urich je prakticky neustále v kolotoči gamblerov, pasákov a striptérok, dá sa na to pozerať.
Kainova výchova (1992)
De Palma opäť vykráda hitchcockovské motívy, ale... má to miestami televízny look, Lithgow nie je materiál na hlavnú postavu a okopírovaná scéna z Psycha v močiari je vyslovene trápna (dokonca aj na De Palmu). Príbeh o x-krát rozpoltenej osobnosti = pitomosť prvej kategórie. Ale i tak je to ešte celkom slušná zábava.
Bennyho video (1992)
Hanekeho Discopříběh. Ale fakt. Akurát namiesto rošťáckeho Hrušínskeho sledujeme ultimátne monštrum Bennyho a hity Michala Davida znejú skôr ako výstrely z pištole na prasatá. Okej, beriem to. Ale ja radšej, keď ide chladnokrvnosť a totálna absencia ľudskosti ruka v ruke s provokáciou (viď Funny Games).
Prachy k likvidaci (1998)
Videl som všeličo, ale na to, ako vykysnutý Brando namláti Mire Sorvino šteklami do ksichtu, nezabudnem.
Sorority House Massacre II (1990)
Notorický céčkar Wynorski, vyzbrojený flashbackom z The Slumber Party Massacre, poňal dvojku tradične ako prehliadku prsatíc, unikajúcich záhadnému vrahovi medzi lacnými kulisami kalifornského štúdia.
Studený jak kámen (1991)
Popri peckách s Van Dammom to bol svojho času zaručený trhák každej videopožičovne.
Mstitel (1989)
Dolph Lundgren sa tentokrát predstavil ako regulérny stroj na zabíjanie a jeho ultra-drsná mimika pri kosení hracích automatov sa vyníma v kronike béčkoveho filmu zlatým písmom. Oprávnene.
Panna nebo orel (1997)
No jo, kedysi chodili po polnoci v bedni aj takéto ujetiny. Divná road-movie s divným Forsterom.
Angus (1995)
Holt, mám slabosť pre tlsťochov, ktorí počúvajú Green Day.