Hydra Foy

V popise vyššie čítam "drama", nemôžem súhlasiť. Kronjuvelerna sa nedá popísať tak sucho a jednoznačne. Sama neviem čím tento film žánrovo vlastne je, pretože obsahuje mnohé. Trochu z rozprávky, trochu z drámy, trochu z thrilleru, trochu z artu, trochu z komédie, trochu z krimi a trochu z pravej severskej atmosféry. Napadá mi spojenie fantasy thriller a ani s tým nie som celkom spokojná. Označenie správneho žánru však nie je také dôležité, pretože Kronjuvelerna je iná. Farebná aj temná, nápaditá aj klišovitá, s nádhernou hudbou, príjemne-nepríjemnými hercami (Bill Skarsgård) a zaujímavým príbehom. Ako pozerám na hodnotenie, myslím, že dobre vystihuje, čo od tohto filmu môžete čakať - buď si ho zamilujete ako ja, alebo vás čaro filmu nechá rovnako chladnými ako je zima vo Švédsku. ***SPOILER: čo by som mohla vytknúť je vyvrcholenie celej zápletky, alebo presnejšie návrat Peterssona-Johnssona, ktorý čo ako pôsobil celý čas homosexuálne, v závere si to nepochopiteľne rozmyslel... na druhej strane, Kronjuvelerna sa nikdy netvárila ako "based on true story" SPOILER***

Veľmi milé prekvapenie. Tušila som, že to bude dobré, ale ono to bolo ešte lepšie, a to je po niektorých sklamaniach z posledných životopisov (The Iron Lady, J. Edgar, Dangerous Method) na nezaplatenie. A nejde ani o nič výnimočné, dokonca som osobne M. M. nemusela, ale spôsob akým ju Michelle Williams zahrala, spoločne so skvelým Kennethom Branaghom sa mi skrátka dostal pod kožu. Ani chvíľu som sa nenudila, s radosťou som prepáčila aj niektoré slabšie momenty (ale ozaj ich nebolo veľa) a viem si predstaviť, že si neskôr tento film pozriem rada znovu. Akurát Eddie Redmayne by už mohol prísť s nejakou rolou kde nebude donekonečna hrať nepochopeného "správňaka", slintajúceho nad krásnou ženou... ak to teda vie.

Rozumiem všetkým tým oceneniam, aj nostalgii a uznávam, že ide o film neobyčajný, zručne natočený a vizuálne krásny. Na druhej strane... som úprimne rada, že éra nemých filmov je dávno preč a dialógy mi nenahradí nič, čím tento film oplýva, hoci je to všetko na vysokej úrovni... Krásna pocta, nostalgický povzdych, potlesk... všetko už ale radšej so zvukom :)

Ani neviem presne povedať, čím ma tento seriál tak zaujal, či tradične skvelými britskými výkonmi alebo atmosférou alebo prácou so svetlom... Pokus o noirovú atmosféru bol očividný a v mojom prípade vzbudil nostalgicko-spokojný pocit. Atmosféra síce je väčšinu dielov pozvoľná, ale vždy sa objaví zvrat, ktorý prebudí zvedavosť.

Britská produkcia vytiahla v tomto prípade silný kaliber realistickej surovosti, ktorá núti diváka na jednej strane jasať nad obľúbenými mafiánskymi praktikami a na strane druhej prekonávať pachuť v ústach pri scénach, ktoré patria minimálne do záznamov psychiatrov. Tom Hardy mi bol tak nesympatický, až musím jeho výkonu v duchu zatlieskať, no vyzdvihla by som aj výkon Kierston Wareing, ktorej vykreslenie predmestskej, životom, alkoholom a liekmi zdecimovanej Jackie (alias tej horšej sestry) sa mi dostalo pod kožu. Napriek týmto plusom musím povedať, že až na zopár vydarených scén som si takmer nevšimla, že sa tam nachádza aj mafiánska zápletka a podobné rodinné vzťahy by sa pokojne mohli odohrávať aj medzi dvoma rodinami niekde na celkom obyčajnom sídlisku. Akoby sa tvorcovia nevedeli rozhodnúť či je dôležitejšie poukázať na brutálnosť mafiánskeho života alebo na jeho devastačný účinok v súkromí. Vo výsledku teda priemer, ktorý ale určite stálo za to vidieť, už len kvôli spomínaným hereckým výkonom a niekoľkým ozaj vydareným scénam.

Tešila som sa na tento film celé mesiace, nadšene si ho pustila a... to bolo tak všetko. Mimo záveru bolo to najlepšie aj tak v traileri. Romanca to bola milá, dĺžka znesiteľná, záver optimistický a Mia úžasná, no sklamania som sa po celý čas nevedela zbaviť. Škoda, napriek tomu stále pozerateľné a príjemné.

Prvá polovica filmu síce bola výpravnou pastvou pre oči, no nechytila ma skutočne za srdce, a tak som sa už v duchu pripravovala na to, ako tento film pošlem do minulosti s priemerným hodnotením (a malou milou radosťou z prítomnosti mojich obľúbencov z Boardwalk Empire), ale potom našťastie prišla druhá polovica, ktorej nostalgia ma nemohla nechať chladnou. Pre mňa Hugo nie je príbeh siroty hľadajúcej odkaz strateného rodiča či nový domov, to všetko som už videla a často aj lepšie, no je to práve tá pocta priekopníkovi filmografie, ktorá ma ozaj chytila za srdce. To bola tá pravá rozprávka, za ktorú Scorsesimu ďakujem.

To, čo ponúka v poslednej dobe BBC je skrátka pastva pre oči (a dušu :D). Vojnový príbeh, ktorý sa zameriava na pomerne neopozeranú prvú svetovú vojnu, hrôzy vojny prekladané spomienkami na jedno leto, jednu ženu a jednu veľkú lásku... Románovú predlohu nepoznám, tak nemôžem porovnávať, no film určite zapôsobil. Vizuálne, herecky, emočne... radosť pozerať :)

Viem, že tento film hral na city, až to bolelo, ale asi to bude tou inak chladnou východnou kultúrou, že mi to napokon až tak neprekážalo. Osudy postáv ma zaujali, nebolo mi jedno ako skončia a hoci ide v podstate o klasický príbeh na štýl Children of Huang Shi, v tomto prípade disponuje podstatne lepšou vizuálnou stránkou, prekvapivo natočenými vojenskými scénami a nostalgickým smútkom... Asi ako to evokuje samotný názov... trochu rôzne podanej krásy na pozadí surovej brutality zabalenej v čínsko-japonskom balení.

Chápem sklamané očakávania, ale v podstate tomuto nízkemu hodnoteniu tak celkom nerozumiem. Nie som žiadna fanynka veľkolepých akčných scén a blockbusterov vo všeobecnosti, ale že by Titani boli podpriemer? Neviem či je to tým večným porovnávaním s už klasickou staršou verziou alebo Worthingtonom s jedným výrazom či čiernym Pegasom, no tie tri hviezdy si spokojne zaslúžili a ja im ich s čistým svedomým aj udelím...