ujec

Vo filme si zahrali poľskí lyžiarski reprezentanti Andrzej Krzeptowski a Janina Fischer a horský vodca a záchranár Tomasz Siecka.

Súťaž v skijoringu - jazdec na koni ťahá na lane lyžiara, ktorú sme videli vo filme, sa dodnes koná v poľskej Bukowine Tatrzanskej.

Cieľ pretekov vo filme bol pri chate Murowaniec, ktorá si zachovala vtedajšiu podobu dodnes. Nachádza sa v Hali Gasienicovej pod Kasprowym wierchom.

Na Slovensku sa film natáčal v Bielovodskej doline vo Vysokých Tatrách a v osade Vlkolínec vo Veľkej Fatre.

Vlak ťahaný parným rušňom vchádza do stanice v roku 1922, no v zábere je elektrické vedenie pre dnešné vlaky.

Režisér K. Skřipský sa aktívne venoval horolezectvu. 18. 3. 1953 vyliezol spolu s J. Slámom ako prvý Orlowského cestu v západnej stene Lomnického štítu v zimnom období. Pri filmovaní Expedície TANAP využil znalosti z tejto steny a točil aj zo zalomení Orlowského cesty, jej lávok, scény z lezenia cesty cez Hokejku. Túto cestu v snímke liezla na striedačku dvojica Juraj Weinziller a Julo Kertész.

Niekoľko scén sa nakrúcalo v Zakopanom a poľských Tatrách, napr. v Dolinke za Mníchom nad Morským Okom.

Najdlhšie možné úplné zatmenie bolo v Mexiku a trvalo 7 minút a 25 sekúnd. Podobne dlhé sa bude opakovať približne o 300 rokov.

Na Čukotke sa pre zlé počasie uskutočnilo pozorovanie zatmenia z paluby malého lietadla.

Natáčanie prebiehalo v bývalom ZSSR, Mexiku, Chile, Indii, Mongolsku a Turecku.

Vo filme vystupuje aj sokolica Gaja zo Sokoliarskej skupiny Biatec z Banskej Bystrice.

Ďalší záchranári poľského TOPR - Towarzistwo ochotnicze pogotowie ratunkowe, ktorí vystupovali vo filme a hrali sami seba: Stanislaw Z Lasa Gasienica, Ludwik Ziemblic, Jozef Krzeptowski, Jozef Wawrytko, Elzbieta Polkowska a Wojciech Siemion.

Natáčalo sa hlavne v Gasienicowej doline, kde môžeme vidieť vrcholy Tatier, ako napríklad Koscielec, Svinica, hrebeň Granatov. Zjazdy na lyžiach sa nakrúcali z Kasprového vrchu, Beskydu a Ľaliového sedla.

Ako prví československí horolezci stáli na vrchole Nanga Parbatu Ivan Fiala a Michal Orolín, a to 11. 7. 1971. Vystúpili na vrchol novou čs. cestou. Expedíciu viedol Ivan Gálfy - náčelník Horskej služby.

Na pátracích a záchranných prácach v skutočnej akcii z apríla 1962 sa zúčastnilo 226 ľudí, ktorí strávili v teréne 1565 hodín.

Pri natáčaní filmu bol použitý vrtuľník Alluette III, ktorý vlastnila Správa TANAPu, neskôr spoločnosť ATE Poprad.

Niektoré scény sa natáčali na Zbojníckej chate vo Veľkej Studenej doline a na Bilíkovej chate na Hrebienku.

Vo filme sú použité aj zábery zo slávnostného otvorenia turisticko-náučného chodníka Udavou - lesné spoločenstvo pralesovitého typu so stáročnými jedľami, bukmi, smrekmi a ďalšími drevinami. Chodník prechádza na poľskú stranu do Balnice, kde je zastávka lesnej úzko-koľajovej železničky do Majdanu.

Vo Vysokých Tatrách sa natáčal jeden z dielov seriálu na zjazdovke zo Štartu do Tatranskej Lomnice, v Tatranskej Kotline na ferrate a vo výleze z legendárnej horolezeckej cesty "Hokejka" v západnej stene Lomnického štítu - tesne pod vrcholom. Herci to zvládli na jednotku.

Poľským záchranárom a horolezcom často pomáhali členovia Horskej záchrannej služby Vysoké Tatry a členovia Himalaya clubu Vysoké Tatry. Najdramatickejšie bolo natáčanie scény záchrany horolezca na západnej stene Lomnického štítu. Scénu natáčali 3 kamery zo steny a 1 z vrtuľníka.