tuberatanka

Dokumentárno-experimentálny film dvojice Ján Bošanský-Lukáš Perný, prevedený do-it-yourself spôsobom, ktorý podčiarkuje úprimnosť, s ktorou toto dielo vznikalo. Ide o hudobný album za sprievodu videa, čím sa autor odkazuje na podobne koncipované výtvory súčasnej svetovej psychedelickej scény, akým je napríklad ODDSAC od Animal Collective. Lukáš Perný ako strihač v tomto diele ukazuje svoj cit pre psychedéliu, oproti tej zo 60tych rokov ale v zbesilom tempe modernej doby, s presahom k známemu dokumentárnemu filmu Naquoyqatsi. Zostrih filmu kongeniálne ladí s úprimnou kutilskou estetikou kameramana Jána Bošanského, ktorý disponuje štyrmi kvalitami: smartfón, veľa času, osobitý cit pre detaily a široký tématický záber. striedajúc zábery vtáctva (rozličných druhov), hmyzu, húseníc, posunovania vlakových súprav, kebabov a inej stravy, ľudí prechádzajúcich cez most, alebo Mesiaca v splne, slúžiace ako dekórum k záberom zobrazujúcim binárne opozície súčasného sveta prostredníctvom paralelného zobrazovania žobrákov a smotánky, čím človeka prinúti zamyslieť sa nad svetom žobrákov a smotánky. Kamera citlivo sleduje ladné krivky polonahých žien na módnej prehliadke. Film sa valí dopredu neúprosne a rýchlo rovnako ako zvuková stopa tvorená sólovým hraním na bicie nástroje trvajúcim 44 minút, vďaka čomu sa mu dĺžkou jeho bubeníckeho sóla podarilo prekonať aj legendárneho mága na bicie Johna Bonhama z Led Zeppelin. Slabšou stránkou je angažmán Ota Zaťka, ktorého prednes nedosahuje rovnakého zápalu a sugescie, aký poznáme z jeho videí na YouTube, silnejšou sú náznaky experimentálnej elektroniky a plunderfónie na niektorých miestach, čím sa autor pravdepodobne snaží zacieliť film aj na publikum bratislavských klubov Fuga a A4-Nultý priestor. Hodnotiť film hviezdičkami sa zdráham, jednorozmerná škála nedokáže podchytiť mnohostrannosť tohoto výtvoru.

Dobrá inotaj na absurdity socializmu a tuho hierarchickej spoločnosti, kde sa každý každému pchá do zadku, krásna estetika a prepracované vizuály celého filmu (kto robil plagáty na koncert? nádhera. aj tie neosobné dystopické priestory úradov, veľké plus komukoľvek kto to má na svedomí), fajn orchestrálna hudba v celom filme. Nerátajúc vizuálne stvárnenie scén, je tam trochu málo trianglu, ten absurdný nápad s trianglistom ktorý sa kafre do orchestra a všade chce mať svoj part, by šlo doviesť aj ďalej. Kompozícia pre sólo triangel a orchester je veľkolepá, šúľal som sa od smiechu, škoda že jej premiéra bola vo filme odbavená tak narýchlo. Skvelý Kemr v hlavnej roli nesmelo decentného pracovitého chlapíka, ktorému neskôr moc stúpla do hlavy. "Smetana mal veľký cit pre triangel". Na Slovensko dobré, asi...

Do zastrčených slovenských dolín dorazila supermoderná filmová technológia, a hľa, už v roku 1946 malo Slovensko svoj prvý film! Takže poďme na to. Zápletka otrepaná už od čias antickej drámy, kulisy a prostredie zase prevarené slovenským romantizmom. Je to presne to, čo čakáte od slovenského filmu: ľúbezné horské prostredie, ovečky, drevené ploty, košiare, učupené dediny, Slovač chlastá a vyspevuje veselé ľudovky, junák v nočnom súboji akčne skolí medveďa, ktorý kradol ovce. Zemepáni sú ale prasce a vyciciavajú svoje poddanstvo, takže hlavný hrdina musí túto idylku opustiť a odísť do ďalekej rušnej priemyselnej Ameriky, aby si zarábal peniaze. Jeho doma ostanuvší syn zatiaľ statočne rebeluje, odmieta sa modliť otčenáš po maďarsky a dostane za to vyfackané (takže Ján Slota si nevymýšľal), po prvej svetovej vojne sa ale Uhorsko rozpadne, a sledujeme zábery víťazného pálenia maďarských nápisov a tabúľ. Film šlape celkom rýchlo, myšlienky honiace sa hlavou postavám sledujeme skrz zbesilé prelínačky a dvojexpozície čo má občas mierne psychedelický presah, do toho buráca stará dobrá slovenská hrdinská opera a ľudovky. Hlavný hrdina dostane v Amerike amnéziu a zabudne sa vrátiť na Slovensko, avšak moment uvedomenia sa je veľkolepý: junák si zarába ako chodiaci maskot v tvare veľkého párku, a v momente ako si spomenie na svoju domovinu, perforuje párok ktorý ho väzní, vyslobodí sa z neho, zvyšky odhodí preč a na plné hrdlo vykríkne: JA ŽIJEM! Slovenskí herci hovoriaci v amerických scénach po anglicky neodolateľnou slovgličtinou stoja tiež za pozornosť. Práve koncentrácia takýchto detailov nakoniec rozhodla - film má svojho ducha a pozoruhodné momenty, napriek prevarenému námetu to nie je sériová pásovka, a natočený je nečakane svižne a dynamicky. Takže okej.