Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Akční
  • Animovaný
  • Drama
  • Komedie
  • Sci-Fi

Recenze (559)

plakát

ReLIFE - Kankecuhen (2018) (série) 

kopírujem relevantnú časť z komentára k hlavnému seriálu:Trinástu epizódu by sme kľudne mohli brať ako posledný diel, je to pekný koniec. Sú avšak ešte štyri OVA epizódy, ktoré sú priamym pokračovaním v ničom sa nelíšiace v štýle od hlavných epizód. Len teda s ďalším viac uzavretejším koncom a intenzívnejšími dramatickými a romantickými prvkami. Hodnotenie pre tieto štyri časti platí to isté, lebo je to bezpodmienečne súčasť k celému príbehu. Naozaj som sa veľmi bavil a myslím, že určite príde repríza o nejaký rok.

plakát

ReLIFE (2016) (seriál) 

Ignorujem všetku nerealistickosť, nelogickosť a možné psychologické a sociálne katastrofy takéhoto ReLife projektu. Snáď sa nenájde expert, ktorý by si anime kvôli tomu znechutil. Stredoškolské prostredie mám nesmierne rád. Postavy boli špecifické a každá vytvárala situácie s vlastným skvelým humorom. Najviac som sa bavil na všetkých vekom spojených problémoch hlavnej postavy a na priveľmi racionálnom a emočne vzdialenom správaní Hishiro Chizuru. Seriál má v sebe aj veľmi dobre spracovanú drámu aj romantiku. Dej je jednoduchý a priamočiary, ale celé je to veľmi príjemné. Trinástu epizódu by sme kľudne mohli brať ako posledný diel, je to pekný koniec. Sú avšak ešte štyri OVA epizódy, ktoré sú priamym pokračovaním v ničom sa nelíšiace v štýle od hlavných epizód. Len teda s ďalším viac uzavretejším koncom a intenzívnejšími dramatickými a romantickými prvkami. Hodnotenie pre tieto štyri časti platí to isté, lebo je to bezpodmienečne súčasť k celému príbehu. Naozaj som sa veľmi bavil a myslím, že určite príde repríza o nejaký rok.

plakát

Kanon (2006) (seriál) 

Jediný problém tohto anime je zhruba prvých desať epizód. Má to dva dôvody. Prvý je, že sa tu skoro nič nedeje. Je tu dejová linka s Makoto s veľmi zaujímavým konceptom, ale pre mňa nudným a málo prepojeným spracovaním. Druhý dôvod sú postavy. Hlavná postava Yuuichi tu zohráva úlohu “otca“, ktorý stále niekoho poučuje, až moc nasilu pretláča svoje životné ideológie na iných a intonuje ako keby hovoril s desať ročnými ľuďmi. Lenže drvivá väčšina vedľajších postáv sa naozaj správalo a vyjadrovalo ako nesvojprávni štvrtáci na základnej škole. A aj keď boli rozumné výnimky, tak k nim mal Yuuichi podobný prístup. To spôsobilo, že sa postavy nevedeli charakterizovať, vyjadriť samé seba. Potom okolo jedenástej epizódy začala zmena. Yuuichi sa začal správať k ostatným viac rovnocenne a vedľajšie postavy sa začali konečne vyvíjať. Zlom prišiel v pätnástej epizóde, kde sa nie len začal rozuzlovať príbeh, ale aj spracovanie ma úplne dostalo a v takomto duchu to úspešne pokračovalo až do konca seriálu. A teraz niečo pozitívne. Sneh! Celá animácia bola neskutočne krásna. Bola to nekonečná snehová nádhera. Urobilo to strašne veľa do atmosféry. Páčili sa mi mysteriózne prvky, osudy postáv, to vlastné niečo, ktoré mal Yuuichi s každou postavou. Ten príbeh, to spracovanie, tie emócie. Naozaj po pätnástej epizóde je všetko skvelé. Úvodná znelka bola úžasná, pozeral som každý krát. Hodnotiť musím nejako priemerovo. Za tie prvé časti by som dal tri hviezdy a za ten zvyšok kľudne päť, tak výsledne dávam štyri hviezdy. Počkám nejaký čas a pozriem si tú pôvodnú verziu tohto seriálu z roku 2002, tak ako to viacerí odporúčajú. Stará verzia je o jedenásť epizód kratšia a možno to bude práve ten recept ktorý som hľadal. A ešte raz aby som zdôraznil: SNEH!

plakát

Království koček (2002) 

Zábavné dobrodružstvo do kráľovstva mačiek. Možno až trochu moc urýchlené. Hlavná postava sa ešte nestihla v novom svete ani usadiť a už sa všetko začalo rúcať. Myslím, že sa to dalo natiahnuť o pätnásť minút a urobiť jej návštevu menej čierno bielu. Celkovo som sa ale veľmi bavil.

plakát

Můj soused Totoro (1988) 

Toto je presne jedna z klasických Ghibli receptúr. Idylické prostredie, príjemná atmosféra a trochu fantastiky. Príbeh viac menej nulový, ale pocity uvoľnenia a mentálnej očisty na vysokej úrovni.

plakát

Porco Rosso (1992) 

Veľmi dobrý mix drámy, akcie, komédie a romantiky v krásnom prostredí Jadranského mora. Nie som si istý, že prečo bolo vybraté zrovna prasa – myslím si, že by bolo sympatickejšie nejaké iné humanoidné zviera – ale nebol tam z tohto pohľadu nakoniec problém neschopnosti stotožniť sa s hlavnou postavou, čoho som sa obával pred pozretím. Najobľúbenejšia postava je jednoznačne Fio so svojimi skvelými technickými schopnosťami, neústupčivosťou a odvahou. Veľmi pekná pieseň v záverečných kreditoch. Úplný koniec by som ale radšej spravil inak. Keby bolo ukázané viacej, tak si myslím, že by to pridalo do emócií, ktoré by to celé krásne ukončili.

plakát

Vzpomínky jako kapky deště (1991) 

Miestami možno zdĺhavé. Premýšľanie hlavnej postavy bolo nekonzistentné a nemalo nejaký jasný smer. Ale o tom to presne bolo. O hľadaní seba samého a usporadúvaní svojej mysle a spomienok. Pre mňa celý film spravil až úplný koniec. Dosť ma to dostalo. Bolo to neskutočne krásne vo svojej unikátnej podstate.

plakát

Herečka tisíciletí (2001) 

Pre mňa, jeden z najlepšie spracovaných životopisných filmov. Skvelá kombinácia reality a fikcie, ktorá premieňala inak bežne možno nudné pasáže zo života na scény plné energie a drámy. Bol som kompletne vtiahnutý do trpkého príbehu jedného osudového stretnutia a jeho následkov, tak ako v retrospektívnej dejovej linke, tak v tej rámcovej. Dve pasáže boli neskutočne dobré. Asi ich nie som schopný poriadne opísať, ale bolo to v oboch prípadoch zostrihanie jedného veľmi intenzívneho kontinuálneho pohybu z viacerých rôznych scén so skvelou hudbou. Filmu by som vytkol zasadenie dvoch rámcových postáv do každej retrospektívy. Bolo to, pre mňa, niečo nové, nebolo to zlé, ale skôr mi to kazilo atmosféru ako by mi to dávalo nejakú pridanú hodnotu. Inak som naozaj spokojný. Zatiaľ dám hodnotenie na štyri hviezdy, ale je možné, že v budúcnosti pôjde vyššie.

plakát

Ad Astra (2019) 

Je to jedna veľká filozofia života s trochou psychológie. Myslím si, že ak sa človek zamýšľa nad existenciou, tak si nájde svoje v tomto filme. Veľmi sa mi páčila zobrazená technológia budúcnosti, že nebola prestrelená, ale držala sa na uveriteľnej úrovni. Ďalej veľký plus za krásny vizuál a úžasného Brad Pitta. Jedna z najlepších scén bola podľa mňa naháňačka na mesiaci. Celý zážitok z tejto scény totiž znásoboval skvelý zvuk. Boli vo filme prípady keď sa nešlo podľa fyziky a skutočnosti vesmíru, ale to prepáčim. Vadilo mi málinko celé rozuzlenie zápletky. ***SPOILER*** Bol by som oveľa radšej, keby rozhovory na stanici projektu Lima boli iba v hlave hlavného hrdinu. Reálne stretnutie z mäsa a kostí, mi až tak nezapadalo do celej atmosféry filmu. ***END SPOILER*** Hodnotím štyrmi hviezdami, ale uvidíme, po ďalšom pozretí možno zvýšim.

plakát

Paprika (2006) 

Wow, po Perfect Blue ďalšie kvalitné psycho od režiséra Satoshi Kon. Skvelý koncept pohrávania sa so snami. Problém ktorý som s filmom mal, bolo odbočenie od psychológie a filozofie v poslednej tretine stopáže a sústredenie sa na fantazmagorickú akciu – podľa mňa celkom škoda. Prijal by som aj, lepšie rozvinúť postavu Papriky, to mi tam chýbalo. Ale inak naozaj dobrý film.