dudo24

Bol tam obrovský potenciál, zopár skvelých scén, nostalgia so starým Batmanom, a pecková Supergirl. Stále ale platí to, že nemám rád vyobrazenie Flasha v tomto DC univerze, lebo kazí všetku serióznosť ktorej sa DCU držalo prvé filmy. Kredit ale tomu, že v tomto príbehu prešiel hlavný hrdina premenou na viac znesiteľnú postavu. Páčilo sa mi, že si z tohto vývoja charakteru sám film urobil srandu. Taktiež platí, takisto ako pri Marveláckej Endgame, že film o cestovaní v čase ktorý si berie ako zdroj scén predošlé filmy, je nezaujímavý, lebo neprináša nič nové čo som ešte nevidel. Našťastie tu bolo toľko obmien a v podstate nových postáv, že týmto syndrómom film netrpel až do takej veľkej miery. Neustále som mal však pri pozeraní horkú pachuť v ústach, lebo, moje dávno, do podvedomia utlačené, sklamanie z nenaplnenej budúcnosti o hlbokých temných drsných dramatických DCU filmoch sa znovu vyplavilo na povrch. Miesto toho aby sme v tomto filme videli Flasha putovať späť do minulosti aby varoval Bruce Wayna nech zastaví Supermana ktorý decimuje planétu Zem, sme sa pozerali na to ako Flash putuje do minulosti aby zastavil svoju mamu pred smrťou. Čo samo o sebe neznie ako zlá alternatíva, ale hoď do toho dvojnásobne otravného druhého Flasha, zopár pritupených spolubývajúcich, horiace spodky, lietajúceho psa, a výsledok je, že mi je do plaču. Potom z toho vznikne táto polo komédia polo ktoviečo-Marvel-štýl zlátanina. Ako samostatný film je to dosť obstojné. Ako film od ktorého som chcel to čo mi dal Man of Steel a Batman vs. Superman je to veľká slabota.

Film predchádza deju tretej sezóny. Prezentuje aspoň časť udalostí ktoré boli spomínané v tretej sezóne vždy len veľmi útržkovito a krypticky. Jedná sa o prípad, ktorý vyšetroval ešte starý tím na čele s Tsunemori Akane, a ktorý teda podľa všetkých čiastkových vyjadrení hrdinov v tretej sezóne dopadol katastrofálne. Treba čakať niečo na štýl Psycho-Pass: The Movie, Sinners of the System, a Psycho-Pass 3. Kvalitou teda platí to isté aj pre tento film. Jediné negatívum, čo musím vytknúť oproti ostatným celkom, sú pästné súboje, ktoré mi prišli vizuálne odfláknuté. Neviem to presne identifikovať, ale tie ich pohyby boli divné a naozaj mi to bilo do očí. Na druhú stranu chcem pochváliť výraznú a scény obohacujúcu hudbu. Taktiež, tento film obsahoval, pre mňa, jednu z najlepších scén celého Psycho-Pass anime, čo sa týka obsahu a spracovania, a to je celý úsek na konci, keď začne listový monológ Tsunemori Akane, až po kredity. Ako som spomínal na začiatku, príbeh zabral iba časť nevysvetlených udalostí spomínaných v tretej sezóne, takže očakávam ďalší film ktorý bude rozoberať zvyšok.

Keďže prvá sezóna skončila tam kde končila manga, druhá sezóna vyobrazuje náhodné udalosti odohrávajúce sa pomedzi dej prvej sezóny. Všetky vyobrazené dejové linky by stále mali byť kánon, ktoré sa nezmestili do prvej sezóny. Epizódy vyzerajú ísť chronologicky, ale je len veľmi málo ukazovateľov ak vôbec nejaké, ktoré by ich zaraďovali na presné miesto v časovej osi prvej série. Prišlo mi, že väčšinou sú to všetko náhodné samostatné odľahčené udalosti, ktoré veľmi málo, ak vôbec, vyvíjajú postavy a ich vzťahy. Takisto chýbal hocijaký rámcový príbeh, takže táto sezóna je naozaj iba pohľad späť na našich hrdinov a ich obyčajné životy. Určite som sa bavil a kopu toho nasmial. Áno, občas sa stalo, že sme dostali hlbší pohľad na nejaké postavy, aj Hori a Miyamura mali zopár svojich chvíľok, ale naozaj treba očakávať len náhodné poväčšine komediálne scény.

Tak isto ako v Uzaki-chan Wa Asobitai, druhá séria sa odklonila od konštantného humoru a sústredila sa viac na rozvíjanie vzťahu medzi Nagatoro a Senpaiom. Do deja sa možno viac zapájali vedľajšie postavy z prvej série a takisto bolo pridaných pár nových, čo dobre slúžilo na obmenu situácií do ktorých sa hlavní hrdinovia dostávali. Bolo to stále vtipné, aj keď humor sa utiahol aby urobil priestor pre seriózny aspekt seriálu. Nagatoro si zachovala svoj doberací spôsob komunikácie k Senpaiovi, napriek tomu, že bolo jasne ukázané, že postoj Nagatoro k Senpaiovi sa zmenil. Zmenila sa ale atmosféra týchto scén. Boli už skôr iba úsmevné, lebo toto vtipkovanie voči Senpaiovi dostalo hĺbku, kedže bolo zrejmé, že to používa ako štít pred vlastnou ostýchavosťou a náklonnosťou. Čo sa týka Senpaia, tak ten pokračuje v posune svojej osobnosti a každou epizódou sa postupne približuje k sociálne funkčnému človeku. Páči sa mi na tomto anime, že tu nie je žiadna nezmyselná dráma, ale hlavné postavy si k sebe postupne nachádzajú cestu bez nejakých zbytočných prekážok. Plus bod za pridanie postavy sesternice prezidentky výtvarného krúžku, ktorá bola tak isto šibnutá, a taktiež Nagatoro staršiu sestru ktorá mala také isté rýpavé správanie ako Nagatoro. Úvodná aj koncová znelka u mňa bohužiaľ nevzbudila nejaký špeciálny záujem.

Hru som nehral. Konečne sa dali zohnať titulky na japonské audio, tak som s oneskorením konečne pozeral. Veľmi so si prial aby sa mi tento seriál páčil. Nebolo to zlé, ale bohužiaľ iba priemerné. Chýbala tomu hĺbka a súvislý príbeh. Najväčší rozvoj postáv a vývoj vzťahov sme mohli vidieť podľa mňa v prvej epizóde, potom sa na to akosi zabudlo. Väčšinu času riešili nejakú aktuálnu zákazku, mimo toho bolo málo interakcií medzi postavami ktoré by ich individuálne alebo spolu posunuli niekam ďalej. Unikali mi tým pádom aj nejaké hlbšie vysvetlenia ich motivácií, nedávalo mi ich správanie úplne zmysel. Toto celé vyústilo do mojej slabej empatie k nim. Najzaujímavejší príbeh, minulosť Lucy, na ktorom kľudne mohli založiť celé dianie v seriály, bol úplne premárnený a prebehnutý epizodicky ako všetko ostatné. Dej v poslednej epizóde mi tiež neprešiel pod kožu, ale zase zmyselnejšia alternatíva zrejme nebola keďže sa nedalo stavať finále bez predošlého budovania. Animácia a dizajn postáv sa mi páčili. Mám ale výhradu, a to, že som necítil atmosféru toho sveta tak ako by som mal alebo chcel. Neviem to úplne identifikovať, ale mám podozrenie, že to bolo kvôli nedostatku pohľadov na väčšiu mierku. Prišlo mi, že všetky scény sa odohrávajú v moc izolovaných priestoroch kde som nemal možnosť plne nasať atmosféru toho mesta. Ale nie som si istý. Zobrazenie brutality a naturálnosti je určite pozitívum, vždy potom seriál alebo film pôsobí viac reálne. Čo treba jednoznačne pochváliť je hudba a špeciálna nebeská pochvala pesničke “I Really Want to Stay at Your House“. Takisto otváračka aj kreditovka boli super ako po audio tak aj po vizuálnej stránke. Škoda teda, že sa celkovo seriál nedotiahol na kvalitu jeho hudby.

Za mňa, dosť dobré. Seriál bola zmiešanina bezstarostného Slice of Life a akčného žánru. Bol tam humor, dráma, rozvoj postáv a ich vzťahov. Veľmi sa mi páčilo, že motivácie antagonistov, ktorí boli schopní urobiť všetko aby dosiahli svoj cieľ, neboli úplne štandardné, čo dodávalo týmto charakterom zaujímavosť, hĺbku, a sympatiu. Ďalšie plus za to, že všetko nebolo dopodrobna vysvetľované a ostala pre diváka úloha spojiť si nitky dokopy alebo si domyslieť dej. Dokonca aj jedna krátka motivačná flashback scéna bola bez zvuku a ak si človek nepamätal, čo tá postava pár epizód dozadu povedala, tak smola. Takisto ďalšia scéna, ktorá by bežne mala flashback, bola len tak hodená do deja a bolo na mne či si spojím alebo nie, že na jej podnet postava zareagovala určitým spôsobom. Veľmi sa mi páčila aj opening aj ending skladba. Nejakými časťami mi anime v spomienkach vylovilo Plastic Memories a taktiež Terror in Resonance, nemusí to ale nutne znamenať, že sú si v niečom podobné. Po dopozeraní som mal veľmi dobrý pocit, a myslím, že dám niekedy v budúcnosti druhé kolo.

Z nejakého dôvodu som po nahliadnutí na plagát a prečítaní obsahu myslel, že idem pozerať pomalú slice of life drámu s nejakým nádychom kriminalistiky. V prvej epizóde mi plne odstrelilo dekel, keďže toto anime je nabité akciou, napätím, drsnosťou, a supernaturálnym. Dlho som už nezažil takú úzkosť a husiu kožu pri pozeraní nejakého seriálu. Škoda, že tieto pocity a úžasnosť tohto anime trvali iba prvých päť epizód. Naozaj, tie prvé epizódy boli na 100%. Potom sa ale tempo zvoľnilo. Stále to bolo super, veľmi ma bavilo zisťovať nové informácie o celej situácii a sledovať ako sa zasiahnuté postavy s udalosťami vysporiadávajú. Stratilo to ale tú výbušnú intenzitu zo začiatku. Čím som sa potom blížil každou epizódou ku koncu, tým to bolo viac zamotané, ale na počudovanie menej zaujímavé. Pri posledných epizódach som sa prichytil s myšlienkami, že vlastne nemám ani nejaký silný chtíč dozvedieť sa koniec. Napriek tomu, že som sa nenudil, seriál sa tak tiahol (?), že som stratil nadšenie. Jednoducho to nefungovalo, keďže najlepšie a najnapínavejšie časti boli na začiatku, dokonca aj charakterové aj niektoré príbehové vyvrcholenia prišli už po ceste, takže sa to celé lialo nejak naopak. K tomu ešte dodám, že radšej by som uvítal iné alternatívy úplného konca, tento bol u mňa určite menej atraktívny. K iným koncom by sa ale trebalo aj dostať inou zaujímavejšou cestou než išiel seriál. Bolo tam strašne veľa nevyužitého potenciálu v postavách, okolo ktorých sa dalo vytvoriť veľa príbehu a lepšieho deja. A tam bol možno aj celý problém prečo anime strácalo intenzitu, lebo postavy, aj keď nie všetky, boli moc statické, nevyvinuté, a nevyužité. Spolu s postavami sa nakoniec nejako zasekli aj moje emócie, lebo ich bolo naozaj málo, čo je nezvyk. Zakončím moje všeobecné hodnotenie tým, že som rád, že som toto anime videl, prvých päť epizód sú neskutočná pecka, ale kvôli postupnému upadaniu “kvality“ mám veľmi zmiešané pocity. Chcel by som vyzdvihnúť audio aj vizuál úvodnej aj koncovej znelky z prvej sezóny. Dlho som hľadal, že čo sa mi na nich tak páči a dospel som k názoru, že sú neskutočne atmosferické a presne zapadajú do nálady seriálu. Znelky z druhej sezóny boli tiež dobré, ale už boli v takom klasickom štýle, ktorý môžeme nájsť aj v iných anime. Inak strašne sa mi páčil účes hlavnej postavy Shinpeia, asi najlepšie anime vlasy, čo som videl. Začali sme teda s plnými piatimi hviezdami a skončili sme na priemerných troch. Veľká škoda, naozaj som si z duše želal iný výsledok.

Povedal by som, že druhá séria sa trochu ukľudnila. Prvá séria bola čisto o hláškovaní hlavných postáv a občasné reakcie vedľajších, o nič viac tam moc nešlo. Druhá séria začala viac rozvíjať hlavné postavy a ich vzťah, takisto nové postavy z Uzaki rodiny, ktoré dostali vcelku dosť priestoru. Hana Uzaki sa krotila v doberaní si svojho senpaia Sakurai, čo tiež prispelo ku zmene atmosféry seriálu. Humoru bolo stále veľa ale už nebol strelený v takých leveloch. Alebo možno už nebol taký neočakávaný? V prvej sérii bolo kopu momentov kedy sa niečo komické stalo, čo som nečakal. V tejto sérii som sa stále veľa nahlas smial, ale boli to očakávané humorné momenty. Takže, dať tie myšlienky dokopy, anime už nebolo tak bláznivé ako v úvodnej sérii, stále ale veľmi vtipné, a tým, že sa riešili postavy a vzťahy viac do hĺbky, celá séria pôsobila solídnejšie, v tom že som dostal viac ako iba humor, ale aj záujem o postavy. Hodnotím štyrmi hviezdami. Nedovolím si avšak povedať, že táto séria je lepšia ako prvá, sama o sebe, ale skôr, že série sa navzájom dopĺňajú v tom čo ponúkajú, a že, pokračovanie sa posunulo dobrým smerom do niečoho trochu iného.

Wow, wow, wow. Riot Games proste vie. Všetko okolo League of Legends je skvelé. Ich hudba, ich video klipy a teraz si odškrtli ďalšie majstrovsky zvládnuté odvetvie zábavného priemyslu. Animácia a dizajn postáv boli božské. Hudba úplne mega. A tá variácia, moderná, klasická, rytmická, ťahavá, a hlavne tá epická. Dve a trištvrte hodinový audio soundtrack celej série sa stala moja primárna hudba do pozadia. Niekedy sa pozabudnem a v určitých úsekoch si myslím, že počúvam Lord of the Rings. Scenár bol tiež super. Vyvážené tempo, dostatok priestoru pre rozvoj kvalitných postáv, bez hluchých pasáží a jedna z najdôležitejších kvalít bola šedosť všetkého. Ani dianie ani postavy neboli čierno-biele, aj hlavný antagonista mal svoje stránky s ktorými som sympatizoval, a žiadny čin sa nezaobišiel bez reťazovej rekcie pozitívnych aj negatívnych dôsledkov. Posledný bod ktorý spomeniem, čím si ma seriál naisto získal, je tragédia, serióznosť a drsnota. Srdcervúci príbeh sestier ktorým jednoduchý život nešiel v ústrety, plus smutné osudy ostatných postáv, malo to dušu, malo to srdce, malo to neskutočné emócie. Bez váhania hodnotím plnými piatimi hviezdami. Určite budem pozerať znovu a nesmierne sa teším na už ohlásenú druhú sériu.

Som veľmi spokojný. Seriál si asi zobral ako šablónu Castlevaniu, je to veľmi podobný formát. Akčné, drsné, miestami odľahčené humorom, bohaté na komplexnú spleť príbehov. Veľa zo správania postáv a z vývoja udalostí sme už videli inde, ale keďže to funguje, vôbec mi toto klišé neprekážalo. Bolo otvorených viacej tém z ktorých sme dostali vysvetlenú vždy iba časť, ale bolo to dostatok aby som sa namotal a chcel vedieť viac. Teším sa na ďalšiu sériu, na postavy ktoré som si obľúbil a na hlbšie poznatky o príbehu.