ash99

Victoria...film, ako životaschopný orga(ni)zmus...film ako kameramanský turizmus...film ako trip na celú noc...film ako čisto iba subjektívny superlatív...a v neposlednom rade, asi jediný film, ktorý "sa dá" pozrieť aj cez Google Street View...!

Už samotný názov v sebe nesie určitú bizarnú tajomnosť, ktorá zotrváva až do poslednej sekundy tohto poľského malého-veľkého filmu. Desivá rozmanitosť záberov interpretovaná v rozľahlých pustinách jednej bezmennej osady a jedného kláštora. A práve tam sa po príchode ďalšieho kňaza začína celá filozofická estráda tohto filmu. Klasifikácia ako "horor" tu má síce isté (ne)podstatné stanovisko, ale čo je tu reálne hrôzostrašné, je ponurosť doby. Kam až siahajú hranice náboženskej ideológie a rozpoltenosť ľudskej psychiky pod nátlakom situácie a s ním spätého dogmatu ? Podmanivý scenár dáva divákovi zabrať až od druhej polovice, kde sa tempo výrazne navyšuje. Tam, kde prvá polovica ide v ústrety hororovosti a expresívnej scénickosti s vymetaním ôsmych démonov, druhá polovica už rozvíja otázky ľudských činov či opodstatneniu dobra v zle či zla v dobre. Tým narážam aj na scénu rozhovoru medzi kňazom a rabínom, ktorú mám právo nazývať aj ako jedným z najsugestívnejších momentov z filmu. A k tomu pridáva aj fakt, že ju odohral ten istý herec v dvojroli a vďaka tomu tu bola veľmi dobre využitá subjektívna kamera...ale čo skutočne zanecháva na divákovi hlbokú psychickú stopu sú slová, vety, úvahy, ktoré padli v ich rozhovore. Síce tu neprevláda záverečný dojem až v takých rozmeroch ako u Tarkovského Andreja Rubleva či vo Vláčilových epochových epusov, ale pre skalných fanúšikov podobne náročných filmov povinnosť. A samotný záver je už niečo také mocné, bez čoho by tento film ani nemohol existovať...alebo aspoň si to inak nevieme predstaviť ? "A co jestli Satan stvořil svět? Když Bůh stvořil svět...tak proč potom je v něm tolik zla?"

[Cinematik 2014] Absolútny zásah paralizérom, ktorý pripúta pevne do stoličky na dobu trvania 102 minút. Digitálny giallo záznam penetrovaný XYZ strihmi, kde každý z nich je strategicky iný. Bezohľadne oči a mozog zničujúce efekty v podobe uctievania mysteriózneho a zároveň architektonicky prekrásneho starého bytového domu a jeho chodieb, osobitné prevedenia split-screenov a ďalších Cattet/Forzani vizuálnych performácií. Už pri úvodných červených Impact titulkoch som mal možnosť pocítiť Amerovsky sálajúcu energiu, ktorá si bez okolkov hľadá cestičky do mysle náročného diváka. Je to niečo, čo by sa dalo nazývať ako nezvyčajná vstupenka na nočnú linku originálne rozhýbaných framov, teda nespočet postupov bezprostrednej LSD jazdy kombinovanej "normálnymi" zábermi, čierno-bielymi fotkami v rýchlej rade a red/green/blue iluminácií scény. Argento, Bava, Fulci a ďalší megalomani giallo filmu by skutočne mali na ČO pozerať. Fatálne bezchybná symbióza obrazu a zvuku v kooperácií s ťažko servírovaným dejom už len zostáva v pamäti mnohých cinefilov a núti čoskoro migrovať na ďalšie pozretie. 100%

P.V.C.-1 ? What's that ? To je pre mňa jeden obrovský psychický teror, ktorý má obraz 85 minút a panorámu steadicamu. Rozhodne celú túto koláž považujem za najnáročnejší film celých tohtoročných letných mesiacov. Práve toto celé začína presne po 15 minúte a 50 sekunde, kedy je bomba pripnutá žene na krk. Automaticky až po konečné scény stále diváka v podvedomí otravuje otázka zda-li VYBUCHNE alebo NEVYBUCHNE. A to už sa dostávame k zdá sa nekonečnej kameramanskej turistike s hlavnými aktérmi v pozadí. Uchvátila ma drsná profesionálnosť hercov, ktorí si proste nemohli dovoliť urobiť čo i len maličký prešľap, kvôli tomu, "ako sme sa dozvedeli" všetko je len na jeden záber. To neustále vytvára dojem ešte väčšej časovej (a tým aj) psychickej tiesne. Kdeže by toto dokázal pán Willis či Silvo Stallone a celá ChuckoNorriská banda. A keď sa už všetko zdá ustálené, táto destilovaná akčná epika stále má čím prekvapiť ! Jedna z ďalších vecí, ktorá tvorila toto hodnotenie boli, ak si dovolím povedať tak, "lakačky" v podobe zvuku bomby, ktoré si vedia vynájsť tú najlepšiu chvíľu na hlasitý (pa)zvuk. I keď hrozí potencionálna nuda, stále je tu ten drahý steadicam v najlepšej forme spod ruky režiséra. Nuž a posledne, odmenou (alebo trestom?) boli už len stále pretrvávajúce zimomriavky či trasenie. To som teda mal čo vidieť ! Fulminantný opus !

Zatiaľ čo sa Spiros v P.V.C.-1 moc so strihmi nekamarátil, tu už nejaké sú, ale radšej dôraz vkladá do dlhých statických záberov. Tie sa pokúšajú o nihilistický štýl, a tak na divákovi pretrváva dokonalé psychické napätie. Z môjho pohľadu čast animovaných záberov bol dosť risk, vyšiel tak napoly...Ale rozhodne technika animácie sa moc cení, preto sa mi tento komponent zapáčil. Vizuál filmu najviac rozoberá celý príbeh, i keď väčšina scén je ľahko zabudnuteľných, činí tak film z ktorého sa vytvára krásny ucelený vnútorný dojem. Koreň môjho hodnotenia však vzrástol na metafyzických panoramatických zobrazovaniach okolia kláštorov, krvácanie Krista či brutálnu porážku dobytku, ktorá sa snímaním kamery úplne vymkla celej statívovej schéme nakrúcania tohto diela. Film nad ktorým som ešte dlhú dobu rozmýšľal si cením piatimi hviezdami. Teším sa na ďalšie umelecké filmy od talentovaného gréckeho režiséra.

To bola čista genialita vo svojom osobnom zmysle slova :-) Príbehovo veľmi emotívne nádherné, i keď trošičku kopírovaný Shakespeare. Lež vizuálne spracovanie zaujme viac. Neveril som, že takéto pestré dielo s mnoho pokrokovými prvkami mohlo vzniknúť na Ukrajine, v roku 1964. Poctu by som zásadne kládol super-prvotriednej kamere, kde sa kameraman nebál chytiť do ruky a tvoriť s ňou tie najkrajšie kreácie (možné prirovnanie ku kamere vo filmoch Gaspara Noé).-- K tomu pripojené aj výborné zoom efekty. Na magickej hudobnej zložke sa skutočne nešporilo a medzi celou hrou vynikala čo najvýraznejšie. Tam sa činil hlavne zvuk trembity. Takýto zážitok u mňa ešte dlho ostáva, a tak snáď ešte budem venovať svoje voľné chvíle ďalšej Paradžanovej tvorbe.

Ako najlepšie začať film, ktorý sa má tváriť čo najreálnejšie, než upozornením či varovaním ? " In October of 1994, three student filmmakers disappearead in the woods...A year later their footage was found. " - práve tento úvodný titulok čo najlepšie vyvodzuje z miery a vytvára dojem autenticity. A tým sa vlastne celá ultra-desivá hra v depresívnom jesennom lese začína. A práve v tom zalesnenom území plného farieb červeno-oranžového ročného obdobia je atmosféra čo najviac skľučujúca. K tomu na začiatok trošku omáčky v podobe rozhovorov s občanmi a čítanie príbehu o okultnom rituále na Coffin rock...Showtime. Čo naj-naj-NAJlepší systém gradovania deja a situácii bol režisérmi vytvorený geniálne. Navodzujú myšlienky typu : Skutočná nadprirodzená sila pripútaná k stromom Burkittsvillu či psychopat, ktorý sa dozvedel, že nejakí mešťania idú len tak stanovať hlboko do útrob ich lesa ? Nech to malo byť ako chcelo, efekty bez krvy, lakačiek, poltergeistov, satanov či deformovaných zabijakov sú emotívne najdesivejšie. Nezostávajme, ale len pri scénach "tam, čosi prasklo, tam je vodoo na konároch" ale aj pri večnom chaose za skoro slnečných dní, kedy boli na nože všetky tri postavy. Tá panika a rozruch by sa dali servírovať! A samostatných pár viet musím hlavne venovať kamere. Deodatov Cannibal Holocaust zrejme ako prvý začal s tématikou FOUND FOOTAGE, ale tento americký projekt s ním urobil riadnu dieru do filmového vreca. Tak ako bol film Kanibalové zakazovaný pre podozrenie SNUFF , i tento film bol dlho utajovaný fake pred zrakmi návštevníkov kín. A keď všetky tieto geniálnosti vojdú do súčtu, vyjde z toho film, ktorý vydesil milióny ľudí po celom svete. Dokonalé do posledného detailu nekvalitnej kamery či do kultovej poslednej scény v opustenom dome hlboko v lesoch Burkittsvillu, v samote, v temnote, bez pomoci a s "niečím" s čím si Mike, Heather a Josh zahrávali !

Zreteľná Jodorowského extáza ! A myslím, že táto je zo všetkých najúčinnejšia. Nuž a nejakým spirituálnym spôsob ma naozaj toto iniciačné dielo veľmi ovplyvnilo. Prečo ? Pretože režisér tu stvoril naozaj nesmierne sofistikovaný labyrint alegorických myšlienok, ťažkých na pochopenie všedného diváka. Ja som sa snažil pochopiť každý filmový obraz a vnímať ho (aj) reálne...v tých psychedéliach je toho nespočet ! Dehonestovanie (ne)zmyselnosti pravidiel kresťanstva či iných náboženstiev, nesmierna politická moc voči ktorej sa asi už vzoprieť nedá, dokonalé vyobrazenie bezvýznamných konfliktov s názvom vojny, kopu prenikajúcej buržoázie...vcelku všetku negatívnu energiu tohto sveta. Najviac vystihnutá scéna podla môjho domnieva sa, bolo to, ako brutalita a násilie je častokrát evokované už do rannej detskej mysle s pomocou komixov, animovaných filmov či atrapám zbraní... No a týmto myšlienkam v inotajoch vždy podľahnem. A nie som sám - fanatikom do môjho mentora Jodorowského, ale jeho vernými učňami sa stali aj osobnosti ako Marilyn Manson, Bob Dylan, David Lynch ci John Lennon. A k jeho ideológií o filme ako LSD...Film som videl už 2x a vždy som mal po skončení nesmierne bizarný pocit určitého duševného omámenia...čim to ? Vzhůru do podzemí!

Som rád, že na tomto svete existujú aj takéto filmy. Pretože pri filme som sa nudil. Ale toto nebola obyčajná nuda. Bola skvelá. Aspoň som si všimol všelijaké "drobnosti" ako sú napríklad kreslo, obraz kvetiny = vlastne celú geniálnu práci s mizanscénou. A to celé bez vážnej myšlienky (alebo s predsa len nejakou vážnou alegóriou konzumácie a narábaním s vlastným osudom prostredníctvom porušovania jedného zo smrteľných hriechov ? ) ...Ale veď predsa, tu je to absolútne jedno ! Diky Andy.

Surrealistika je môj život. Toto je veľdielo. Akurát by ma zaujímalo, kde sa stretli cestičky Salvádora Dalího a Walta Disneyho ? A zaujíma ma tiež na akom posratom rázcestí sa aj rozišli.....100 %.