petite fille

americký černošský zabijak s najsmutnejším pohľadom na svete v službách talianskej mafie, s tvrdou japonskou disciplínou hagakure a najlepším priateľom francúzskym zmrzlinárom. porozumenie si v cudzích jazykoch, naprieč kultúrami. no nemiluj to.

dusná akademická dráma vyžívajúca sa v detailoch malého sveta, v ktorom sa odohráva. tvorcovia si skutočne brilantne poradili so scénami vyžadujúcimi zobrazenie myšlienkových pochodov hlavných postáv, takže nenudia ani pri opakovanom pozretí. kto trochu nazrel do akademického sveta, zároveň pochopí, ako hlboko pravdivý tento snímok je.

malý veľký príbeh, ktorý rozpráva hudba a marionety. dôležité je dívať sa naň zrakom a srdcom súčasne - slová nie sú dôležité, možno preto mi pri opise zážitku z tohto filmu nestačia...

citlivé bez sentimentality. civilné bez vulgarity. múdre bez pátosu. oskar za scenár je absolútne na mieste. výborná herecká zostava, či už ide o hlavné alebo vedľajšie úlohy. senzačná réžia. veľmi slušný soundtrack. jeden z tých filmov, kde sa všetko dá dohromady tak hladko, až máte pocit, že šlo o nadprirodzené vnuknutie.

mám rada prosté, civilné príbehy. mám rada hrdinov / hrdinky, ktorých konanie môžeme na prvý pohľad nemilosrdne odsúdiť, no pri detailnejšom skúmaní sa nám odhalia skryté motívy, čo ich poháňajú dopredu. to je asi môj ideál čo sa týka umenia vo všeobecnosti, teda komplexné zobrazenie. iba naozaj dobrí tvorcovia to dokážu uskutočniť v tomto duchu. v Thelme a Louise sa tak stalo. tento dojem ďalej zosilňuje to, že daný príbeh do života privádza skvele sa dopĺňajúce duo Susan Sarandon + Geena Davis a popri nich ako výborná šedá eminencia Harvey Keitel. vlastne nemám čo vytknúť, pretože je to jeden z tých filmov, čo v mojej duši zanechali skutočne silnú pečiatku.

filmov podobných Rite je dosť veľa. čím je práve tento iný? mohli by sme predpokladať, že Rita nájde samú seba vo vzdelaní a všetko v jej svete tak zapadne na správne miesto, ale o tomto to určite nie je. "found a culture, have you Rita? found a better song to sing?" tento snímok dáva dobrú odpoveď na túto otázku. a našťastie s brilantným humorom.

chvíľku ma zvádzalo napísať si tu, že ide o moju najmilšiu "guilty pleasure", ale to by nebola úplná pravda. myslím si, že Death Proof je inteligentnejší film, než sa na prvý pohľad zdá. iste, možno ho vnímať ako nepodarený experiment, no na to tam podozrivo veľa vecí do seba štylisticky i logicky zapadá. vlastne sa mi aj páči, že sa nijak netlačí na akýsi kultový status. je to proste jazda, ktorá sa odvíja vlastným tempom a treba si ju užívať za to, čím je. baví ma dívať sa na to dookola. Quentinove fantasticky napísané dialǵy skvele skratkovito charakterizujú každú postavu, takže konce oboch zápletiek majú zmysel. pre mňa osobne je to zároveň aj možnosť prežiť si vo fantázii to, ako máme my ženy občas oprávnene chuť rozkopať hlavu slizkému hnusnému bastardovi (ehm, #metoo).