corpsy

Dobrodružná, indiánska pohodička. V závere režisér jasne dokazuje, že mal neuveriteľný talent pre dynamiku akčných scén v dobách, keď sa to pravé ešte len rozbiehalo.

Griffithovi občas netrebalo hodiny ( aj keď v aj gigantických minutážach bol majstrom ), aby dokázal naladiť diváka na tú správnu, dramaticko-romantickú vlnu.

Antická romanca, ktorá neponúka vôbec nič zaujímavého. Iba veľkú dávku hereckého prehrávania ( a myslím si, že v tej dobe sa nelomilo rukami ani v divadlách ).

Po prekonaní politicky korektnej infraštruktúry, som sa zapozeral do celkom nenáročného ( už ťažko povedať, že chlapčenského ) dobrodružstva, kde sa po hriechu aspoň stále niečo deje a zachraňuje tak pachuť z kyslého pozlátka.

Ktovie, ako by to Disney dnes, v dobách radikálnej cancel culture a politicky korektnej doby, spracoval. Každopádne trefné, skvelo dobové a naivne vtipné.

Mélièsová karikatúra politickej zabednenosti, sa v tomto prípade trefne dotýka spoločenských názorov.

Záver Homérovej Odysei, v krátkometrážnom dobovom prevedení.

Vlastne zaslúžený neúspech, pretože sa snímok príliš okato snažil osloviť intelektuálnejšiu divácku obec ( ktorá vtedy ale predsa len radšej kávičku niekde v salóniku ) a toto vlezdoprdelkovanie sa neoplatilo ( prakticky ako vždy počas histórie ).

Ako jeden z míľnikov filmovej réžie, je dielo hodnotné. Ostatným, ale nepovie nič.

Pre mňa je Truffautova kariéra pomerne nadhodnotené. Áno, točil kvalitné diela, ale azda ani jeden z jeho míľnikov, neurobil dieru do mojej duše. Viac som ho mal rád v Spielbergových BLÍZKYCH STRETNUTIACH. Posledné metro je dosť nudnou divadelnou báchorkou, ktorá by mala myť vďaka námetu nejaký osobitejší presah, ale je tu cítiť silný artový prúd. A to mne ako divákovi, v tomto prípade nevyhovovalo.