cislo55

Jedna hviezdička. Aj to len za Amber Tamblyn, ktorú mám rád (ani neviem prečo) a za tú ženskú, čo vyzerá ako gitarista System of A Down. Ale taký hlúpy film možno niekoho presvedčí nepiť.

Nefér, nešťastné, smutné, na nervy. Presne pri takýchto filmoch mám chuť vstupovať do deja. Silný film, výborný soundtrack.

Je mi ľúto, že môj prvý komentár musí padnúť za obeť tomuto filmu, ale čo už... Pre všetkých, ktorým sa zdalo sledovanie filmu utrpením, mám jeden odkaz: skúste si prečítať knihu. Tá vás mučí po-ma-ly. Film máte v priebehu dvoch hodín za sebou, otrasiete sa a idete ďalej. Napriek tomu, že som poznal dej a očakával, čo bude nasledovať, veľakrát ma konanie postáv prekvapilo. Úplne nečakané myšlienkové pochody sprevádzané absolútne priemernými až podpriemernými hereckými výkonmi. Keby si odo mňa Kristen Stewart vypýtala bozk s takým výrazom na tvári, ako si ho vypýtala od Pattinsona, začnem sa smiať. A neznášam ten krákavý hlas Lautnera, keď sa snaží rozprávať milo/nenútene (a tá parochňa?!). Vedľajšie postavy svojimi výkonmi prekonávajú hlavných hrdinov. Už to je čudné. Hudba fajn, Dakota nesklamala. Podľa tak zlej knihy sa nedá natočiť dobrý film. Ale minimálne finále mohlo stáť za zhliadnutie. Nestálo... K Weitzovi len jedno: mám pocit, že pokazí, čo sa dá...

Pre mňa neprekonaný film. Je v ňom úplne všetko, čo mám rád. Audrey Taoutou je šľahačkou a hudba Yanna Tiersena čerešničkou na torte.