iommi

Volavku som síce nevidel, ale ten ázijský krvavý duch je z tohto snímku cítiť, čo v tomto prípade beriem ako chybu. Pretože ukončiť celý dej tradičným ázijským spôsobom po dvoch hodinách strávených v nesmiernom napätí mi nepripadá ako najšťastnejší krok. Ide hlavne o to, že v "civilizovanom západnom svete" sa podľa mňa problémy väčšinou riešia inou (povedzme prijateľnejšou) cestou. Snáď prvýkrát za život mám tiež určité výhrady voči soundtracku - niektoré songy super, ale iné mi prišli vrámci deja ako päsť na oko. Sčítané a podtrhnuté: Oscar pre Scorseseho je v mojich očiach fraškou, pretože Martin natočil oveľa zaujímavejšie počiny ako tento, a dostať ho za divný remake...

Výpovednú hodnotu má tento film nesmiernu, občas som sa dokonca neubránil zrovnávaniu s Hotelom Rwanda. Hounsou bol skvelý, DiCaprio tradične (?) tiež a o Jennifer je škoda básniť. Napriek tomu mám ale dosť veľké výhrady voči scenáru. V poslednej dobe, ako to tak sledujem, sa rozmáha trend riešiť zložité situácie štýlom "necháme to na strýčka náhodu a uvidíme". Žiaľ v tomto filme bolo takýchto riešení problémov až príliš a značne mi to skazilo celkový dojem z dobre odvedenej práce.

Tak ma to proste nezaujalo, no. Postava Dextra mi bola hneď od začiatku nesympatická a navyše od kvalitného seriálu vyžadujem trošku viac ako plné vrece psychopatov a mŕtvoly bez krvi.

Neviem sa rozhodnúť, čo bolo viac odfláknuté - film, alebo operácia. Pravdepodobne oboje. Toľko vojenskej nelogičnosti som pokope snáď ešte ani nevidel. A čo sa týka filmu, ak uvážim koľko v ňom bolo využitých filmových hviezd a vojenského materiálu vo väčšej časti filmu som mal pocit, ako by som sa pozeral na vojenskú prehliadku. Attenborough sa pokúšal zobraziť príliš veľa a nezobrazil takmer nič.

Absolútne sklamanie. Predlohu som nečítal, ale aj keby ju napísal sám Mr. King asi by to so mnou vôbec nič neurobilo (možno keby do toho zakomponoval nejaké nadprirodzené čosi). Bez napätia, hoci pár scén bolo zaujímavých (detské ihrisko a finále pred domom). Tie však nemôžu vynahradiť dve hodiny potlačovaného smiechu, ktorý predsa len do hororového žánru veľmi nepatrí.

Ani kopec dobrých hlášok nezachráni tento film od hodnotenia typu ďalšia americká akčná blbosť.

Tak nasratý na ľudí počas pozerania filmu som ešte snáď ani nebol. Vyslovene zúrim a mal som chuť všetkým ľuďom v mestečku Dogville podrezať krky, alebo ich vykastrovať (každý podľa svojich zásluh). Aspoň, že záver je taký aký je, lebo ani iný nemohol (nesmel) byť.

Vravím si, že si počas filmu spravím nejaké jedlo, lenže nedokázal som sa od pozerania odpútať, "žral" som dej, herecké výkony a vôbec celú tú myšlienku zobrazenia a roztrhania pozlátka v ktorom je zabalený Hollywood.

Osobná poznámka: Keď som bol malé decko, všetci mi hovorili, aby som toľko nečumel na filmy. Takže raz, keď mi bolo 19, som im úplne prepadol. Doktori nevedia, či sa z toho niekedy vyliečim... Výsledok: Všetko okolo nás môže byť reprezentované a pochopené skrz Darrena Aronofského.

Zvlášte vidieť po toľkých dramatických spracovaniach Vietnamskej vojny niečo úplne odlišné a komické (hoci Full Metal Jacket je tiež komický, ale nie až do takej miery). Aj tu však človek nájde niekoľko momentov na zamyslenie - obmedzenosť vyšších šarží, hlúpu a zbytočnú cenzúru. Na záver stará večná pravda: Keď vyzeráš ako Goliáš, daj si pozor na Dávida.