AnthropOcean

Ako Henri Ducard povie Bruceovi Wayneovi vo filme Batman Begins "If You Devote Yourself To An Ideal, They Can't Stop You, Then You Become Something Else Entirely: A Legend." Film ktorý nevznikol a napriek tomu sa z neho stal mýtus a legenda opradený tými najbizarnejšími príbehmi, pričom keby sa vôbec dostal do produkcie je veľmi otázne či by nestroskotal niekde uprostred na financiách, prípadne či by nedopadol podobne ako Lynchova Duna. Takto existuje iba v ríši fantázie a snov a práve to ho robí jedinečným. Na druhú stranu na troskách projektu vznikol Jodoverse a zásadné grafické novely ako Incal či Metabaróni, ktorým kreslený formát maximálne sedí a predstava, že niečo v tom duchu by sa podarilo v tej dobe zhmotniť Jodovi cinematicky je maximálne nereálna.

Film s megalomanským rozpočtom, ktorý miestami vyzerá horšie ako béčkové sci-fi, najmä v oblasti vizuálnych efektov. Je ťažké definovať jednu konkrétnu vec, ktorá z filmu spravila "mess" ktorým je, lebo to bola myriáda okolností, ktoré tu zohrali svoju rolu. Či už nepripravenosť Davida Lyncha na projekt takých ozrutných rozmerov, režiséra, ktorý slovo epický nemá vo svojom slovníku dodnes, stačí sa pozrieť na jeho filmografiu. Alebo snaha De Laurentiisa a študiových exekutívcov šetriť kde sa dá, editovať čo sa dá a dúfať, že vám z toho nejakým spôsobom vypadne nové Star Wars. Pre tých čo radi nahliadnu za oponu vrelo odporúčam vyčerpávajúcu a pedantne spísanú históriu filmu na viac ako 500 stranách s názvom: A Masterpiece in Disarray: David Lynch's Dune. an Oral History.

Já ti nevím Karle... tým, že sa jedná o kontinuálne pokračovanie prvého dielu ako by film de facto začínal v druhom akte, čo nie je problém, lebo dej je pútavý, avšak iba do bodu, kým už taký pútavý nie je. Zhruba v polovici sa to začne hrozivo vliecť a z tejto letargie som bol vytrhnutý až v záverečných 30 minútach. To že sa jedná o audiovizuálne orgie je nespochybniteľné, však tomu velí jeden z najvizuálnejších režisérov 21. storočia. Ale osobne ma viac bavila jednotka, to objavovanie nového sveta, aktérov, kostýmov, vizuálov a jedného z najlepších soundtrackov všetkých čias. Dvojka samozrejme tento svet rozširuje, ale nie až do takej veľkej miery. Dokonca aj soundtrack neponúka až toľko nových hudobných tém, lebo sa de facto nachádzame primárne vo svete, ktorý nám už bol predstavený v predošlom filme, ale jeho častokrát dunivá temnota v kombinácii s elektronikou je samozrejme opäť raz famózna. Čiže cez nespochybniteľné kvality a veľkoleposť pokračovania akosi pociťujem, že sa film a Herbertov svet v dvojke pre mňa paradoxne scvrkol. Ale opätovné vzhliadnutie môže tento môj pocit samozrejme zmeniť.

Ma to 91 minut a je z toho na mile citit Tarantino a John Wick, co je to? Odpoved je, Sisu. Reze to, scipe to a nackovi pristane mina na hlave, co do boha komu viac treba, mne nic.

Fyzikalnymi a logickymi zakonmi sa F&F saga nezaobera uz roky rokuce a tak je to vlastne skor o tom ako velmi prepalene a "over the top" je to tentokrat. A musim povedat, ze s vynimkou tretieho aktu a najma finale nie az tak gargantualne ako naposledy. Celkovo sa jedna o mnoho lepsi film ako ten predosli a viem si predstavit, ze si ho este niekedy v zivote pozriem, co sa o vascine filmov v serii povedat neda.

Preco vsetky komiksovky stale coraz viac vyzeraju umelejsie ako babiky od matella, aj tam kde to vyslovene nie je potrebne a nicomu to nepomaha? Niekedy im neverim ani ze ta zem po ktorej kracaju je skutocna. No a uvodna nemocnicna scena s lietajucimi CGI detmi by vyzerala lepsie aj keby tam boli hrackarske babiky, neviem co za internista mal na starosti tento efekt, ale je to hnus velebnosti. Ale ine som chcel, nie Keaton je dolezity. Dolezite je zhmotnenie Nicholasa Cagea v roli Supermana, i ked je to cele umele ako kozy patdesiat rocnej pornoherecky a trva to asi 10 sekund, je to najlepsi fan servis ever.

Vskutku nevyrazny serial, ktoreho postapokalypticky namet nie je nicim objavnym a okrem plejady uz davno existujucich filmov (The Road, Children of Men, The Quiet Place etc.) je to nieco co velmi obdobne robil uz The Walking Dead, minimalne v prvych dvoch, troch seriach, kym neskoncil v uplnych srackach.  Ak ste hrali videohru (akukolvek videohru), tak viete, ze unikatny pocit z hrania vyplvya z faktu, ze je zintenzivneny o vasu priamu interakciu, ktora vas vtiahne do deja na uplne inej urovni v porovnani s pasivnym sledovanim deja. (Z tohoto titulu podla mna akakolvek herna adaptacia do filmu/serialu sa musi sakramenstky snazit aby fungovala pre cloveka, ktory danu hru hral). Kazdopadne toto je len vedlajsi efekt, ktory nema priamy vplyv na kvalitu serialu a najma scenara, ktory v siedmej epizode padol na same dno. Celkovo serial zapasi s prebytkom zbytocnej vaty, ktora serial brzdi a skodi mu. A finale celkovemu dojmu urcite nepomohlo. Ano, videohry funguju tak, ze vystrielate vsetkych nepriatelov aj keby ich bolo 200, date si fight s finalnym bossom a "idete domov". Ale ak sa pokusate vytvorit v hranom serialy urcitu formu realizmu (co sa zrejme snazite, ked vam skoro umrela hlavna postava po bodnuti nozom), tak z hlavnej postavy nemozete v poslednej epizode spravit Johna Wicka. To je jednoducho sprostost a nemoze to fungovat. Pozitiva: Bella a Pedro a tretia epizoda, najlepsia v serii.

Prve dve dejstva Babylonu su skutocne napadite, zabavne, nehanebne, zhyrale a dekadentne v tom najlepsom slova zmysle. Dej dokaze byt miestami chaoticky, ale dari sa mu plynut a drzat pozornost divaka. Kamera, vyprava, herci, hudba, vsetko ide na plne otacky, je to film, ktoremu hravo strelim 4.5 bodu. Ale potom pride zaverecna hodina filmu, ktora toto vsetko kompletne zabije a utyra divaka na smrt, teda aspon mna utyrala, i ked som to prezil.  Absolutne nadbytocna postava Tobeyho MaGuiera a cela ta scena gangsterskeho podsvetia posiela film do este zbytocnejsieho chaosu a kazdych nasledujucich 20 minut zaverecnej hodiny je horsich ako tych predoslych. Sentiment navratu hlavnej postavy do kina v 50. rokoch by som dokazal ocenit viac, keby tam videl  "Singing in the Rain" (co konkretne odkazovalo na pasaz filmu) pripadne dalsie dobove filmy, ktore dovtedy vznikli, ale Chazelle sa to z nejakeho dovodu rozhodol zabit nezmyselnou filmovou montazou napriec vsetkymi dekadami/storociami existencie filmu. Ja rozumiem, ze filmy miluje, ja milujem filmy a to nie som reziser a nie je to moja profesia. Rovnako chapem, ze chcel ukazat progres napriec celym filmovym spektrom, len zial v tej montazi vidite celu plejadu lepsich filmov ako ten na ktory sa prave pozerate a tento fakt bol pre mna v zavere filmu uz bolestne citelny. Chazelle je pre mna jedna z najvacsich nadeji sucasneho Hollywoodu, takze vedzte, tieto riadky nepisem rad. A nemozem nespomenut pomyselneho "slona v miestnosti" (tzv. elephant in the room), NIE, nemyslim uvodnu scenu filmu kde je skutocne slon v miestnosti, hovorim o soundtracku! Len pre ujasnenie, hudba vo filme je uzasna, o tom ziadna, avsak... V Babylone sa vyslovene nachadzaju temy/narazky na hudobne motivy filmu La La Land. Najprv som si myslel, ze je to nahoda, ale opakovane sa to stalo niekolko krat, kedy v priebehu filmu zazneli pasaze, pri ktorych ste si okamzite mohli zacat pospevovat pasaze z La La Landu. Prve co mi napadlo bolo, to je urcite spravene schvalne, jeden film je love letter, druhy film je love letter, jednoducho skladatel prepaja filmy hudobnymi temami. Hovno! Precital som si rozhovor s Justinom Hurwitzom, ktory sa vyjadril, ze ziadne motivy z La La Landu vo filme nepouzil, akakolvek podobnost je cisto nahodna a je rad, ze to tam ludia citia, lebo to znamena, ze je rozpoznatelny, ze ma vlastny rukopis! No to ma poser! Je jedna vec mat vlastny rukopis ako napriklad John Williams ktoreho dokazete rozpoznat na prvu dobru. Avsak je sakramentsky rozdiel rospoznat konkretnu hudobnu pasaz jedneho filmu vo filme dalsom. Predstavte si, ze motiv Star Wars by ste zapoculi vo filmoch Harryho Pottera.  Ostal som ohromeny a bol to pre mna taky pomyselny klinec do rakvy Babylonu. Zostal vo mne pocit, ze napriek velkolepej vizii sa film stal neskrotitelnou bestiou, ktora sa ukazala byt nad sily svojho tvorcu... snad najblizsie Damien.

Abstraktno surreálne snové scény plné symboliky popretkávané realitou filozofickej odyssei o živote, smrti a strate vlastnej identity, osobnej, i tej umeleckej a to všetko zachytené z technickou virtuozitou a vizuálom, ktorý sa priblizuje filmovym velikanom ako Bergman, ci Tarkovskij. 4.5*

Od tvorcov Dark som mal obrovske ocakavania, latka uz snad nemohla byt ani vyssie, preto som si hovoril, ze aj keby ju podliezali, nic strasneho sa nestane, hlavne, ze opat vytvoria nieco originalne a necakane. Napriek kvalitnej technickej robote, je scenar nekonecna nuda, cela myslienka nanajvys neoriginalna (cerpajuca zo vsetkych moznych stran), avsak neprinasajuca nic nove, nic objavne, nic co by ste uz predtym nevideli v lepsom prevedeni. Najhorsie na celej veci je, ze vo finale zistite, ze vsetky tie pozadia charakterov na ktore ste sa museli pozerat su vlastne bezpredmetne a pravdepodobne ani len nie su pravdive. Tomu ze sa to odohrava na lodi chapem z hladiska metafory, ktoru sa dozviete v zavere, ale rovnako to mohla byt vzducholod v minulom storoci, pripadne vyletna lod v sucasnosti, nijak by to neovplyvnilo dej samotny, ale bola by to zrejme rovnako nekonecna nuda. Prevelka skoda.