Pellik

Fenomén Superstar dorazil aj do Afghanistanu. Keďže skončila vláda Talibanu, je opäť povolený spev, hudba a tanec. Žiaľ, to posledné ale nie v tv. Kvôli tomu sa jedna súťažiaca dostala do problémov, dokonca jej hrozili smrťou. Film obsahuje tiež zábery zo 70. rokov, kde naplno prekvitala kultúra, ženy neboli zahalené burkami. Toto všetko je ale minulosť a množstvo negatívneho z čias Talibanu sa tu zachovalo. Pre nás to je nepochopiteľné, ako môže byť zakázaný tanec v tv. Je to prirodzené, normálne. Je otázne, či rýchly prechod ku demokracii pomôže preklenúť mnohé staré a diskriminujúce tradície v krajine.

Snímka sa premieta pod názvom "Zem bez ľudí". Ide o smutný príbeh pôvodných obyvateľov Masajov, ktorí majú zakázané vstúpiť do národného parku. Nesmú tam tiež loviť divokú zver, hoci zahraniční turisti si tam kedykoľvek prídu a za desiatky tisíc dolárov môže odstreliť slona, hrocha či leva. Zábery na ich tváre a ten pocit pána nad tvorstvom zdvíha priam zo sedadla. Svetový unikát, akým národný park Serengeti určite je, dovolí takéto priam nehumánne zachádzanie. Je zarážajúce, akým spôsobom sa tento park ničí a stráca svoju pôvodnú krásu. Keď si človek nedokáže vážiť prírodu, ktorá mu dala život, nezasluhuje si žiť na tejto planéte...

Z môjho pohľadu zaujímavo poňatý dokument o moderných problémoch Kene ako štáte s vysokou korupciou. Koľko finančných prostriedkov putuje do tohto afrického štátu, jeden by sa divil. A predsa sa strácajú, nenachádzajú resp. len v malej miere toho pravého koncového užívateľa. Na jednej strane sledujeme príbeh akejsi obnovy chudobnej štvrti na okraji Nairobi, na strane druhej problémy miestnych ľudí a jej dopad s príchodom zahraničného farmárčenia. Modernizácia má žiaľ jednu zásadnú chybu - presadzovanie svojich záujmov na úkor zaužívanej kultúry a tradície. Film nám poskytne názory z oboch táborov, hlavne zo strany cudzincov v oblasti fariem je zrejmý len čisto záujem zarobiť na domácich čo najviac bez ohľadu na ich zdravie či životný priestor. Dozvedel som sa veľa zaujímavých skutočností, ku ktorým sa človek bežne nedostane z moderných masovokomunikačných prostriedkov.

Šokujúci dokument o deťoch z Barmy, ktoré postihol krutý osud - prišli o svojich rodičov. Tamojší režim úplne ignoroval okamžitú zahraničnú humanitárnu pomoc. Vraj majú dostatok síl na vlastné obnovenie postihnutých oblastí, žiaľ nestalo sa tak. Namiesto toho sa len nečinne prizerali na zúbožené deti, ktoré museli tvrdo pracovať na soľných poliach alebo loviť ryby či kraby, aby za ten mizerný zárobok mali čo do úst. Generáli prišli do oblasti, stretli sa s deťmi a ich slová vyzneli až neuveriteľne: "Postavte si opäť domy, my vám potom pomôžeme, nie ste jediní, ktorých postihol tento cyklón." Žiadnej pomoci sa ale nedočkali, naopak, snažili sa čo najviac vyťažiť z ľudského utrpenia, deti pracovali na ich poliach v horúčavách a to za minimum peňazí. Je priam zarážajúce, ako tento problém vôbec netrápi OSN alebo vedúce mocnosti sveta. Prednejšia je ropa, prachy, nastoľovanie demokracie, smutné. Kto si myslí, že sa má zle a nemôže to byť ešte horšie, nech si pozrie túto snímku a veľmi rýchlo zmení svoj názor.

Prvých 10 minút som sa trošku nudil. Potom film nabral správne obrátky, posledná polhodinka je neuveriteľne napínavá. Snímke kraľuje Denzel, svoju úlohu zvládol majstrovsky. Páčili sa mi tiež strihy kamery, celkovo to filmu dodalo iný náboj - ako by sa táto udalosť odohrávala real-time. Dávam 4 hviezdičky.

Žiadalo sa viac informácii o filme, ktorých som sa ale nedočkal.

Ide rozhodne o jeden z najzaujímavejších počinov slovenskej a českej kinematografie za posledné roky. Žiaľ, dej miestami nudí, miestami baví, chýba mi tu akási vyváženosť. Na druhej strane prostredie a výber hercov je výborný. Všimol som si takú drobnosť - tábor v Seredi bol nazvaný slovom koncentrák. Tomu akosi nemôžem uveriť, my sme tu predsa nemali koncentračné tábory, kde masovo hynuli ľudia. Išlo o pracovné tábory, resp. v roku 1942 o mix pracovného a presídľovacieho tábora.

Dokonalý koncert Trojana a Macháčka, ktorých tento film rázom vyniesol na české filmové nebo. Hlášky sú tak nečakané a tak dobré, že aj po rokoch sa rád budem vracať k Samotárom. Dej dotvára pôsobivá hudba, niekedy som mal naozaj pocit zhúlenosti až odviazanosti :) Bravó, tlieskam pán Ondříček, natočili ste skvelú komédiu.

Mimoriadne emotívny príbeh chlapca v teenagerskom veku, ktorý prežije druhú svetovú vojnu za ostnatým drôtom. Vôbec mi neprekážali malé strihy kamery, vďaka ktorým sa príbeh značne rozvinul a nabral iný rozmer. Možno sa niekomu bude zdať tento žáner otrepaný, ale film ako taký vo mne zanechal hlboký dojem.

Pôvodne som netušil, o aký typ filmu ide (tým nemyslím žáner). Síce prvá polovica filmu mi príde ťažkopádna, v tej druhej som bol milo prekvapený. Súboje ma dostali i keď som niekedy nestačil sledovať všetky tie chmaty a kopy. Hra smrti 2 je o niečo lepším kúskom ako jednotka.