johny95

Po skončení druhej série sa nedá inak ako 5*

Celkom nuda.

Bez Tiny Sprout by to bolo o hviezdičku menej.

IT'S A FUCKING TOURNAMENT ARC!

Nikdy som nemal rád tento seriál, ani hlavného herca. Vrcholne nesympatický, vrcholne nudný.

Vypočítavá pičovina, ktorá strihom vsugerúvava divákovi pocit, aká je tá mladá generácia skazená a aké má pomýlené hodnoty. V tých najsvetlejších momentoch to nastavuje zrkadlo naivkám, ktoré si doteraz myslia, že zákulisie showbiznisu v podstate neexistuje a čo vidia na obrazovke je realita. V tom najhoršom je to len urážanie inteligencie a prachsprosté tlačenie na nostalgiu staršieho diváka. Zrejme by bolo dobré hneď na úvod povedať, že kultúra je tak široký pojem, že 68 minútový film ju nemá šancu svedomito pokryť. Dostávame teda len subjektívny náhľad na pár udalostí, ktoré sa autorom hodili do naratívu. Ako divákovi mi chýbali už len také banálne informácie, že na čo sa vlastne pozerám, kedy sa to udialo a kde. Pravdepodobne si autori mysleli, že pripísanie tých pár riadkov v Sony Vegas by bolo príliš podobné skutočnej filmárčine, tak sa na to vybodli. Tým väčšina scén filmu však stratila kontext, čo autori chytro využili na to, aby poskladali scény tak, nech podávajú ich myšlienku. Kontext je pritom pri väčšine udalostí zásadný a nedá sa bez neho objektívne zhodnotiť na čo sa pozeráme (bez kontextu by si človek myslel, že Kotleba je fajn chlapík a nie nácek - vidít tú potrebu kontextu?). Už začiatok filmu je tragický. Začíname totiž úvodom, kde nám postarší pán rozpráva to isté, čo si hovorili pravdepodobne jeho rodičia o jeho generácii. Toto zovšeobecňovanie mladej generácie jej predchodcami nie je nič nové, nikdy nebolo pravdivé a slúži len na to, aby si pár jedincov pokyvkalo hlavou a povedalo: "Veru je to tak." Mastenie ega jednej generácie je celkom častým motívom v tomto filme, takže jedna časť publika sa môže blažene usmievať, zatiaľ čo druhí budú prevracať očami. Problémom je, že veľa scén filmu je z veľmi "niche" udalostí, ktoré nie sú pre mainstream ľahko pochopiteľné. Podobne mohol ísť autor pre zábery na Animefest či majstrovstá v počítačových hrách, dostal by z diváka podobnú reakciu. Metalové či rapové koncerty, keď pridáme do kontrastu s fašiangami či Veľkou nocou (ktoré film ukazuje ako tie dobré tradície (slopanie a oblievanie studenou vodou sú úplne v pohode), ktoré pozná väčšina Slovákov, tak to vytvorí dojem, že jedno je správne, druhé nie. Zábava v podaní recitovania rapových textov je podaná oproti recitovaniu prózy a opäť tu máme krásny naratív pomýlenej mládeže. Vtipný bol tiež pánko spievajúci po taliansky, ktorý nadával, že dnes sa môže stať umelcom každý. Zrejme je smutný, že práve jeho koncerty nebývajú vypredané. A áno za tú možnosť výberu by sme mali byť vďační. Problémom je tiež, že divák nemôže rozhodnúť, koľko z chovania ľudí je reálneho a koľko je len akt pred kamerou. Brať všetko so štipkou soli nie je nikdy na škodu. Od dokumentu to má poriadne ďaleko a platiť za tento film by bolo vyhadzovanie peňazí von oknom. Klady tohto filmu sú určite v ukazovaní zákulisia tvorby populárnych relácií a koncertov. Tieto momenty divák väčšinu času nevidí a spočíva v nich teda najväčšia informačná hodnota. Ukazuje ľuďom, že televízii ide najmä o to potešiť diváka, ponúknuť mu fungujúce, avšak čo možno najlacnejšie rozptýlenie a nie o ukazovanie reality skutočného života. Na túto nôtu sú vo filme zábery z konkurzu modeliek, zákulisie Modrého z neba či koncertu Majka Spirita. Neviem na čom presne sa tu dá poburovať, verím, že nikto nečaká, že sa koncerty hrajú naostro, alebo že v TV je všetko naživo. Záverom je tak Cooltura len povrchné dielo, nie však preto, že by sa kĺzala po povrchu tématiky, ale preto, že nikdy nemohla byť ničím viac. Keď sa autori snažia skrz dokument pretláčať dopredu svoju propagandu, tak to stráca svoj zmysel a Cooltura je asi takým dokumentom ako Kaliňak poctivcom.

Bolo to zlaté (scéna, kde sa tiger a Grug snažia rozsvietiť oheň bola ohromná :D), vtipné, farebné a ukazujúce prostredníček tomu druhu debilných animákov, ktorých sa nám v tomto roku tak bohate urodilo. Yong Duk Jhun sa s kamerou vyhral a na výslednom počine je to značne poznať. The Croods majú viac ako dobrý dej, dabingové obsadenie im takisto veľa pomohlo, vedľajšie postavy boli po dlhom čase opäť vtipné a ja nemám vôbec zlé svedomie, keď im dám 5*

Chihayafuru mi bolo odporučené ako ďalšie športové anime, ktoré stojí za to pozrieť. Keďže v anime dokáže byť hype i varenie, dal som tomu šancu, ale musím povedať, že prvá séria je celkom sklamanie. Nájde sa tu pár dobrých epizód, dizajny niektorých postáv sú nápadité, avšak zráža to veľmi priemerná animácia s priveľa statickými zábermi a slabo motivované postavy. Najhoršie ale je, že samotné zápasy nie sú najlepšie zvládnuté a hype či zadosťučinenie sa nedostavuje. 3*

Druhá séria neuveriteľná nuda.

1. SÉRIA: 0101 An Unearthly Child 60% || 0102 The Daleks 40% || 0103 The Edge of Destruction 60% || 0104 Marco Polo 80% (všetky epizódy chýbajú) || 0105 The Keys of Marinus 100% || 0106 Aztecs 70% || 0107 The Sensorites 75% || 0108 The Reign of Terror 90% (chýbajú 2 epizódy) Nové série Doctora Who ma chytili, tak som si povedal, že sa pustím aj do pôvodných sérií. Výsledok po prvej sérii: na Williama Hartnella v roli Doctora si musíte zvyknúť, ale po chvíli sa vám dostane pod kožu. Čo sa týka spoločníkov, tak Ian aj Barbara sú proste výborní, ľahko som si ich obľúbil. Susan, Doktorovu vnučku, som však väčšinu času len trpel, takmer v každom príbehu len otravovala. Epizódy majú scenáristicky celkom vyrovnanú úroveň, stredajú sa diely z budúcnosti a diely z histórie. Veľké sklamanie som zažil len pri epizóde Daleks, pretože som skutočne očakával viac od prvej časti s Doctorovými úhlavnými nepriateľmi (i keď, ako som sa neskôr dozvedel, to boli Dalekovia na konci svojej existencie, takže by sa to dalo celkom ospravedlniť). Marco Polo je jediný kompletne stratený príbeh z prvej série a veru je ho škoda - kostýmy, výprava i scenár sú na veľmi slušnej úrovni a minimálne tých 80% musí človek tomuto príbehu dať, aj keby nechcel. Keys of Marinus je jednoznačným vrcholom série, Reign of Terror mňa osobne bavilo najmä vďaka zasadeniu do prostredia Francúzskej revolúcie (chýbajúce 2 epizódy sú výborne nahradené animovanou verziou). Na to, že je prvá séria v podstate len javisková inscenácia, tak mám z nej veľmi dobrý pocit a idem ďalej.