Paldiny

Toto medzi najhoršie filmy nepatrí, veď je to sranda. Lou a jeho banda statočných námorníkov sa plaví bájnymi moriami a hľadá krištáliky šťastia, prosperity, mieru a bohviečoho ešte. Cestou-necestou pritom pobijú tlupu zombíkov, kanibalov, plecháčov a aby to nebola rutina, Sindibád vyzve na súboj ešte kameňožrúta, jeho slizkú hnijúcu odrodu a nakoniec samého seba. A že má svalovec aj niečo v hlave a nie iba v muskulatúre dokáže svojimi neotrelými nápadmi aké by obyčajnému pozemšťanovi ani na um nezišli. Z jedovatých hadov si upletie lano, vďaka ktorému vylezie von z hladomorne, ale preto, že má vychovanie tým plazom najskôr všetko pekne vysvetlí, podaktorých presviedča, iným výraznejšie dohovára a až potom sa ide do akcie. Jeho pľúca by mu tiež nejeden fajčiar závidel, nafúka nimi obrí balón. Takže diváci serióznych počinov zrak bokom, toto je jednoduchosť sama o čom vypovedajú tiež mená princeznej a princa (Alina / Ali), to aby sa dobre pamätali aj diváckej obci s ťažkým alzhaimerom. Samotnú princeznú pritom stvárňuje nikto iný než budúca Fantaghiro, ktorá sa trištvrte filmu tvári ako by mala silný orgazmus a pritom je pripútaná na vymývači mozgov. Asi vedľajšie účinky. V kocke teda film na ktorý sa nedá hnevať, pretože to vlastne myslí dobre i keď jeho silné zbrane sú inde ako si Taliani predstavovali.

Rovnako pôsobivé ako Conjuring, len s hustejším záverom neapelujúcim k happyendu. Sinister je ďalšia hororová lahôdka, ktorá nepotrebuje potrápiť tráviaci systém, zato nervy natiahne do poslednej nitky. Zaujímavá bola vyšetrovacia časť i postavičky na čele so spisovateľom, ktorému raz zasvietilo a teraz prahne po novej téme a starej sláve. Znovu otvorené prípady nepríjemne brnkajú na city a čo je najlepšie sa nemusia opierať o klišé ani prvoplánové bu-bu. Napätie sa slušne pohráva s divákom a predobraz zlosyna škeriaceho sa z plagátu neraz postaví chlpy do pozoru. Na predčasné závery ale zabudnite, finále okrem prekvapivého rozuzlenia príde s nádherným finišom, zdvíhajúcim prostredník všetkým rodinne založeným hororom.

Tu by som pridal body za umelecký dojem, ten robí rozdiel medzi prevarenou duchárinou a filmom čo chce zdeliť niečo viac. Ten často balansuje na pestrej palete žánrov, preto som nebol v hodnotení úplne jednotný. Po jednej stránke ide o solídnu drámu matky, ktorá prišla o svoje dieťa, po druhej, tretej, piatej tu máme nadprirodzený, mysteriózny, spirituálny kokteil s nosnými stĺpmi hororových fígľov a postáv aké by ste za tmavého večera stretnúť nechceli. Je tu skrátka toho toľko, že by sa z predvedených nápadov uvarilo viacero filmov. Sirotinec je ale iný, nehrá iba na efekt, trpezlivo si buduje atmosféru a to tak, že úvodných 45 minút sa prakticky nemôžeme baviť o horore, aby príbeh viedol diváka k nečakanému a o to trpkejšiemu rozuzleniu, ktorému predposledná poetická scénka dodá istý falošný pocit šťastného konca, ktorý sa ale nekoná.

Kravina pre deti, ktorá nie je pre deti. Lenže nie je ani pre dospelých, čo znamená, že nie je pre nikoho. Sirotinec poteší málokedy zato otrávi mnohokrát (top worst scene - rapujúci Walesania). Film by chcel pracovať s vážnou témou (nacizmus a jeho dopad na spoločnosť) od akej časom upustí, rád by pobavil publikum do 12 rokov, ktoré zhnusia burtonovsky typické (čítaj nechutné) vychytávky. Technicky aj herecky na úrovni, ale to je všetko. Len taká scénka z lunaparku je ako z céčkového braku, kedy padli posledné nádeje na lepšie hodnotenie.

Bolo mi 13 a nebol som unesený, je mi 27 a pocity zostali rovnaké. Skala je jednoznačne kvalitnejšia a vyzretejšia ako Bad Boys. Dokonalá obsadením, chlapáckymi gestami a akciou na oboch brehoch. Prečo potom nezdieľam nadšenie tu prítomných? Možno som už prejedený patriotických rečí, možno mi chýbala bezprostrednosť, pocit nebezpečia. Skrátka ako keď pozeráte reprízu zápasu, ktorého výsledok poznáte a to dej paradoxne nepatrí k predvídateľným.

Spočiatku ma trochu hnevali dialógy, ktoré sa nevenovali ničomu inému než rasovej degradácii a bolo jedno či sa rozprávali černosi s černochmi, alebo belosi s černochmi, bolo jedno či sa viedli rozhovory doma pri kuchynskom stole, v aute cestou do práce aj v samotnej práci. Akoby sa nešlo rozprávať o ničom inom. No, ako náhle sa o slovo prihlásil výskum o dobytie vesmíru radary filmu vysielali už správnym smerom. Bavil ma charakter postavy, ktorú stvárnil rázny Costner a aj ostatní výskumníci boli vo svojich roliach presvedčiví. Z ústredného tria paničiek čo to vedeli s číslami najviac zaujala a ostatné dve vysoko zatienila predstaviteľka Katherine, keď sa odohrával jej príbeh všetko naokolo šlo stranou, ako náhle sme zabočili k jej kamarátkam som rozmýšľal stále nad hlavnou linkou. Tie vedľajšie mi prišli len do počtu, no neprekážali, iba ma trochu udivuje nominácia pre filmovú Dorothy, ktorú na druhý deň mám problém dejovo zaradiť.

A síce Scorsese upustil od atmosféry starších klasík, zato film odel moderným dizajnom a natoľko dynamickým tempom, že sa nestihnete nadýchnuť. Herecké osadenstvo je luxusné, dejový miš-maš potrápi hlavičku a neprístupný rating len spríjemní projekciu. Doba sa zmenila a s ňou aj Marty, čo našťastie zostalo nezmenené je jeho prístup a láska k filmu a ten veľmi radi zdieľame s ním.

Vynecháme Ghoulies mohla to byť neškodná kriminálka s ľahkým mysterióznym nádychom. Ale nie, niekto si povedal, že by bolo fajn tieto potvorky ešte raz oživiť a aby to nebolo tak okaté do role vyšetrovateľa obsadiť okultistu z prvých Ghoulies. A popravde, keď sa nemotajú tie potvorky v zábere príbeh celkom funguje aj o krátkej minutáži. Zápletka z tých šuflíkových čo nik nechce natočiť pozerateľná, rovnako zaujme jedna slušná prestrelka, dva - tri pästné súboje a namakaná jazda bez bŕzd. S policajtom sa tiež nenudíte, má pomerne pestré ženské známosti, nábeh k alkoholizmu a vtipný slovník. Škoda len skĺbenia so značkou, ktorú pochoval tretí diel. Ak si niekto nájde čas a poškrtá trápne momenty do výslednej epizódy o 45 minútach dám symbolické tri, takto si táto podivná zmeska krimi, komédie a hororu viac než dve nezaslúži.

Na film sa nepozerá zle, v podstate aj rýchlo utečie, len na druhý deň už po ňom nezostane ani stopy. Matne sa tak rozpomínam na trojicu chalanov čo nechali zomrieť štvrtého a za trest to budú mať pred očami do konca svojich dní. Situáciu ešte komplikuje krátka romanca s jeho sestrou, kedy sa len čaká v aký čas a od koho sa dievča dozvie pravdu. Dozvedela a dopadlo to ako dopadlo, snáď len pohľad do budúcna nebol nutný, ale tak keby náhodou niekto nepochopil ústrednú myšlienku, v poslednej scénke si ho počká na tanieri.

Jedna staršia pani sa po odchode z kinosálu zmohla len na “neskutočné“ a mala pravdu. Stovka maliarov sa postarala o nevšedný zážitok, keď prepašovala desaťtisícky hodnotných diel do jedného celovečerného filmu. A veruže ide o náročnú úlohu, nakoľko sústrediť sa na detektívku pri toľkých pohyblivých olejomaľbách nie je vôbec jednoduché. Možno to tušili aj samotní umelci, preto poňali početné flashbackové scény čiernobielo, a teda bližšie tomu čo už poznáme. Aspoň ja som pri týchto výletoch do minulosti podvedome preradil na nižší záťažový stupeň, aby som pri návrate späť mohol zbystriť zmysly aké každým záberom kráčali naprieč zisteniu, ktože to siahol legende na život. Nadčasové, revolučné, dovtedy nikdy videné a zrejme už nezopakovateľné, držím palce na Oscaroch.