ApsidalTill

Veľká spokojnosť, aj keď Mariotu by som vyškrtol, ale chápem prečo ho tam dali. Teším sa na druhú sezónu s Lamarom ;)

Ono je to fakticky tak presné a šablonovité až to udiera do očí. Snáď až na jeden moment v závere, som tam nenašiel jedinú vec, čo by išla proti herným faktom, začo môže dozaista dozor zo strany Miyamota. Páčil sa mi ten náznak dôvodov prečo je vlastne princezná tam kde je a rovnako tak tlieskam za priam smršť odkazov na všetky hry z IP Bros. Moje srdce priam plesalo, bolo to ako sledovať dokonale animovanú históriu Nintendo Core produkcie a navyše s humorom rozumne nastavenom pre deti aj dospelú vetvu. Mrzí mňa však jedna vec. Nintendo opäť ignoruje zásluhu RARE, svojej zlatej vdovy, a v záverečných titulkoch absentuje jedno dôležité meno a preto ho napíšem aspoň ja sem: Grant Kirkhope - autor DK rapu ale aj iných ikonických mini skladieb.

(Ne)uveriteľná a autentická jazda súčasnosťou nakrútená na mobil. A Marsell to snáď ani nehral, on to žil :D

Večný pablb

Od vydania N64 projektu GoldenEye 007 už ubehlo 25 rokov a stále sa jedná o hru na akú nedokáže zabudnúť obrovské kvantum fanúšikov po celom svete. Jedna vec je istá, herná adpatácia Zlatého Oka je suverénne najlepšou hrou vytvorenou na základe filmovej licencie a súčasne prelomovým FPS dielom, ktorým sa dodnes nechávajú inšpirovať začínajúce, ale aj ostrieľané spoločnosti. Ja sám som nie len pamätník  ale aj skalný fanúšik a preto som proces produkcie dokumentu GoldenEra sledoval od jeho počiatkov až po pochybnú distribúciu cez Amazon, na základe ktorej som autorov vlastne nemal ako podporiť (mimo UK asi fans Zlatého Oka nenájdete alebo čo). Tak či onak, dokument ako taký prináša len minimum nových informácií o vývoji ako aj o pôvodnom RARE (autori), avšak cez to všetko je v ňom cítiť presne to prečo vlastne GoldenEye všetci tak milujeme. Stopáž je však prepálená a koniec sa už vyplňuje zbytočnou komunitnou vatou. Cez to všetko dávam štyri "kills" holou rukou z piatich a čakám na vydanie toho prekliateho remasteru (tú 97% verziu nerátam).

Prvý Top Gun mňa fakticky minul - videl som to ako decko, pamätám si kostru príbehu, ale sotva to vo mne v tom čase mohlo zanechať niečo viac než len nadšenie z lietadiel. Každopádne ešte pred premiérou dvojky som tak nejako tušil, že teraz to bude mať oveľa väčšiu váhu. Išiel som do toho preto s veľkým očakávaním a čo je šokujúce, dostal som ešte viac.   Imax zážitok z akčných scén by mohol byť menšou drogou, škoda len, že sa Imax nedá objednať domov, inak by som si teraz denne dával Batmana a prekladal to Maverickom s Bondom. Dnes totižto stále platí, že zelené plátno je na hovno a je na hovno ešte viac ak vidíte ako by sa to celé dalo nakrútiť v skutočnosti. Po hereckej stránke je Maverick koncertom a aj keď samozrejme exceluje sám Tom, cez to všetko sa zvyšok nemá za čo hanbiť a špeciálne Glen Powell. Počas dvoch hodín ste takmer instantne svedkom dlbre vyladeného koncertu pod taktovkou Kosinského a ten vás neraz doslova zatlačí do kresla a nepustí len tak von.   Áno, z časti je to proste romantický akčný snímok plný ega jedného jediného muža, ale bohatstvo, tak krásne sa na to pozerá, že nejaké to klišé sere pes.

Nečakal som, že sa to raz naozaj stane ale je to tu. Prvý film s Batmanom, kde mi nevadilo absolútne nič tak aby to stálo čo i len za zmienku. Bruce a Batman sú konečne totožnou osobou, nie hrdinom, osobou plnou vnútorného rozporu. Takto využiť komiks a priniesť detektíva a nie poskoka sa ešte nikomu nepodarilo, nie, ani Nolan to nedokázal. Noirová kriminálka akú chcete vidieť znova a znova. Ps: scéna s autom + IMAX = EPIC

A zase to vyplakávanie, kňučenie a porovnávanie. To nikdy neomrzí. Vrchol je potom označovať Sapkowskeho za pokrytca len preto, že si dovolil svoje vlastné dielo speňažiť inak než v papierovej podobe a že mu hry proste nevonia - und? Netvrdím že druhá séria bola niečo epické avšak pozrieť sa to rozhodne dalo a urobím to s radosťou znova po pár korheloch piva.

Adaptácia indie videohry za 5€ nakrútená hrdzavým filtrom.

Žiadna iná verzia 007 nedostala v predchádzajúcich viac než dvadsiatich filmoch skutočnú bodku - záver, katarziu. Daniel a jeho púť dielom Fleminga je preto medzníkom filmových adaptácií Jamesa Bonda. V rôznych aspektoch ide o unikát, na ktorý človek musí nazerať inou optikou, zvlášť ak sa považuje za milovníka série. Nepáčil sa mi návrat k prehnanej fantastike v zmysle niektorých hračiek, ale za to som ocenil brutálne prepracované akčné scény a Zimmerovo neutíchajuce šmudlenie ikonickej melódie. Hlavný záporák by potreboval trocha lepší scenár ale cez to všetko je aj on sám istým precedensom a to predovšetkým v jednom silnom momente v závere. No Time to Die si pozriem ešte veľakrát avšak už teraz je jasné, že pred ním jednoducho musím vidieť nie len Skyfall ale hlavne Spectre.