whimsy

whimsy

Slovensko

2 body

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3
    • 26.8.2016  01:31

    Akoby sa autori nevedeli rozhodnúť, o čom tento film vlastne mal byť... o otcovi? o niektorom zo synov? o matke a ako ju vnímajú? až príliš veľa scén, veľa tém, veľa postáv... a veľká škoda, pretože predchádzajúce filmy Joachima Triera dokázali presne to, čo sa tomuto filmu nepodarilo – vyrozprávať intímny príbeh; a podať na záver (jasné/ucelené) posolstvo... toto je skôr zmätený pohľad na určité okamihy z ich života...

    • 12.8.2016  13:46
    Nový svět (2005)
    ****

    až prekvapivo súčasný film. Alebo možno len témy, o ktorých hovorí, sú staré ako ľudstvo. Migrácia, prisťahovalci, kolonizácia nového sveta... až jeho postupné podmanenie si a jeho pretvorenie (vrátanie zavedenia dominantného postavenia nového náboženstva..). Ale musí stret kultúr nevyhnutne skončiť neporozumením, nenávisťou a nenávratným poškodením jednej zo strán – a musí v takýchto podmienkach vždy dôjsť k uchýleniu sa k násiliu, ako primárnemu ľudskému inštinktu pri obrane? Neviem, či sa chcem stotožňovať s týmto pohľadom... alebo možno som len tým naivným pôvodným obyvateľom, ktorý si ešte stále myslí, že môže určovať pravidlá... a prekvapivo na individuálnej/ľudskej úrovni tie odlišnosti strácajú na význame. A ako romantický intímny príbeh komplikovanej lásky to tiež funguje celkom dobre. .opäť je v tom Malickova filmová skratka, opäť je v tom vážna hudba, ale jeho neskoršie filmy (Strom života; To the Wonder) ma oslovili viac (možno preto, že v tomto filme je ešte stále dosť príbehu, ktorý je zasadený do určitého historického kontextu, a v tých neskorších veciach je to viac osobné, pocitové až impresionistické?). Efektné kostýmy pôvodných Američanov (aj keď mám značné pochybnosti o ich historickej správnosti)... a krásnu kameru pri Emmanuelovi Lubezkom ani netreba spomínať.

    • 4.8.2016  00:19
    Jonathan Strange & Mr. Norrell (TV seriál) (2015)
    ***

    obsahuje spoilery. veľa spoilerov. Zadaptovať túto knihu je problém, pretože tu neide len o samotný príbeh dvoch samozvaných čarodejníkov, ktorý dokážu vykonávať praktickú mágiu v Británii počas napoleónskych vojen, ale práve o tú špecifickú atmosféru, ktorú autorka dosiahla precíznym rozprávaním ako z historickej knihy, doplneným početnými odkazy pod čiarou vysvetľujúcimi historické alebo spoločenské pozadie tohto sveta. Susanna Clarke vytvorila úžasný obraz Anglicka, ako miesta historicky zviazaného s mágiou. (mágia v tomto svete je vedný odbor so všetkým, čo k nemu patrí. Je prepracovaná a môže byť neustále rozvíjaná – či už na základe individuálnej predstavivosti čarodejníka, empiricky alebo ako výsledok podrobného štúdia doterajších poznatkov o nej z kníh (a ako málokde sa tu podarila syntéza všetkých týchto prístupov..) ..a v závere sa dostaneme až k vyextrahovanému šialenstvu vo fľaštičke!) Výsledkom je teda štandardne dobrá (alternatívna) historická adaptácia od BBC, ktorá ma určite potešila. Ale kniha je vždy lepšia! (akokoľvek otravne tá veta môže znieť..) Akoby sa tu v niektorých podstatných scénach úplne zmenil charakter Jonathana Strangea v porovnaní s jeho postavou v knihe. Je to postava s ironickým úškrnom, ktorú ale v tomto prípade až príliš často premáhajú emócie. (a to práve na miestach, kde mal pôsobiť logicky a cieľavedome, lebo Strange je postavou, ktorá napriek zanietenosti svoje emócie dokázala potlačiť do úzadia, ak pred sebou mal úlohu, ktorá stála za preskúmanie). No a potom tu je ešte aj to nešťastné rozhodnutie, v úplnom protiklade k všetkému, čo postavy Strangea & Norrella reprezentujú, že sa z neho stal teoretický čarodejník. Výrazne zmenená oproti knihe je tu aj scéna s britským kráľom, čo je škoda, lebo Strange v nej predviedol asi jedno z najpôsobivejších kúzel v celej knihe a prvýkrát v nej dokázal prekvapiť postavu čarodejného gentlemana. Dej sa sústredí výsostne na britskú vyššiu vrstvu – chýbali mi tu obrazy špinavých a zanedbaných miest (a som zvedavá, či niekedy vyjde knižné pokračovanie, ktoré sa práve v nejakom takomto svete malo odohrávať..). O to viac vynikla postava ako je John Childermass, ktorý je dominantný v každej svojej scéne. verný a spoľahlivý sluha/námorník/bývalý vreckový zlodej/čarodejník držiaci sa v úzadí, no súčasne stojaci v opozícii a napriek jeho postaveniu realizujúci svoje úlohy so značnou mierou svojvôle a nezávislosti. Sklamal ma koniec, v ktorom postavy Norrella & Stragea prenikajú do Lost Hope. To, že dokázali chápať mágiu, ktorú robia, narušilo moju predstavu, ktorú som mala pri čítaní, že boli v záverečnej časti vlastne celý čas zatvorení v knižnici (v temnote a zastavenom čase), bez toho, aby mohli na vlastné oči vidieť výsledky kúziel, ktoré v nej urobili, a bez ich vlastného vedomia tak zmenili postavenie mágie v Anglicku, a prispeli k naplneniu proroctva, ktoré kedysi predpovedal a napísal the Raven King (toho som si predstavovala tiež akosi osobitejšie, ako je to zobrazené v tejto adaptácii - aj keď toto je skôr len moja pocitová vec, ako skutočná chyba adaptácie..). V tejto minisérii ich úloha pôsobí oveľa akčnejšie, premyslenejšie a cieľavedomejšie, čo je možno dobré pre filmové rozprávanie deja, ale stratilo sa v tom práve to čaro náhody a súčasne osudovosti, ktoré som si uvedomovala v knihe. A to, že išlo celý čas o proroctvo, na ktorom sa Strange & Norrell len nevedome podieľali, keď ich mágia bola namierená iným smerom, tu musí doslovne zaznieť z úst Childermassa. No a hlavná „záporná“ postava. V tomto prípade platia podobné výhrady ako o postave Jonathana Strangea. Akoby sa tu stratil charakter celej postavy. Je to fairy (elf? škriatok?). Postava s úplne iným chápaním morálky a hodnôt ako majú ľudia. V tomto prípade pôsobí až príliš uhladene, zákerne, nahnevane, akoby zosobnenie zla.. Takmer vôbec sa tu neprejavuje jej rozmarnosť, túžba vlastniť krásne veci tu síce je, ale mám pocit, že trochu tlmená (žiadna izba preplnená najrôznejšími pokladmi nevyčísliteľnej hodnoty), jej agitovanosť alebo prestrašenosť v závere som tiež akosi výrazne nevnímala. A rozdiel medzi našim svetom a krajinou, ktorá už predstavuje Faerie tiež nie je veľmi výrazný – čo sa zobrazenia exteriérov alebo interiéru brugh-u týka.) Pôsobia ako ten istý známy svet, nie úplne iná až snová dimenzia (čo však skutočne krásne ilustrovalo atmosféru cudzieho, tajomného a osamelého miesta boli The King`s Roads – tie sa autorom veľmi, veľmi podarili ..človek má chuť sa na nich stratiť a preskúmať ich všetky možné aj nemožné tajomné zákutia) A celá linka so Stephenom Blackom... kde boli všetky tie čarovné stretnutia - na zasnežených uliciach, kde sa zastavil čas alebo v cudzine - , na ktoré ho zobral Gentleman with the Thistle-down Hair a zvuky zvonov? V tomto prípade skutočne pôsobí skôr ako nepodstatný vykonávateľ všetkého možného a nie ako jedna z najpodstatnejších postáv. Chýbala tu aj moja obľúbená hláška - Stephen had never seen a landscape so calculated to reduce the onlooker to utter despair in an instant. "This is one of your kingdoms, I suppose, sir?" he said. "My kingdoms?" exclaimed the gentleman in surprize. "Oh, no! This is Scotland!” a ešte odkaz na celkom pekné súvisiace obrázky http://www.jimkay.co.uk/concept-work-and-sketches-2/

    • 4.8.2016  00:05

    spoilery. krásny film. krásna scéna so spálenými básňami a celé to má takú smutnú atmosféru. napriek tomu, ako by išlo o realitu – žiaden zidealizovaný obraz bohémskeho života na hrane gýča, plný bombastických večierkov, ale civilná dráma o ľuďoch a ich životoch, ktoré napriek zdanlivej statickosti – obrazov, tichu dialógov - prežívajú naplno. emócie a vášne sú absolútne. sínusoida života sprevádzaná vzostupmi a pádmi však nemení charaktery ľudí. a smutný koniec, ktorý veľmi silno vyjadruje osudovú lásku s absolútne nesebeckým obetovaním sa. koniec, ktorý vás emocionálne musí dojať. jean-Pierre Léaud skvelý, hoci sa tu objavil len v pár scénach. no a Rodolfo nikdy nedonesie kvety načas :-/ ..super scény, kde niekto hraje – kapela v klube aj predvedenie novej klavírnej kompozície. a minúť tie posledné peniaze na knihy, je ten najlepší spôsob investície. v bohémskom prostredí podkrovných prenajatých bytov, trafík, kaviarní vždy na hranici chudoby (alebo až za ňou) alebo užívania si peňazí, ak je na to príležitosť. dokonalé adaptovanie sa na situáciu. a napriek všetkému je tu aj humor, ktorý je úplne prirodzený. ako ten, ktorý prináša sám život

    • 8.6.2015  02:27
    Leviatan (2014)
    ****

    Zlé veci neprichádzajú nikdy osamote. Príbeh utlačenia jedného človeka jeho okolím až na úplné dno. Ak by sa však paralela so životom biblického Jóba nepovedala tak doslovne, ako sa len dalo, bolo by to ešte lepšie. Krásne more, krásna hudba, demolácia domu ako zo sci-fi. Len tí Rusi sú tu presne takí, ako si to človek vždy predstavuje (poľovačka, pravoslávna cirkev, zlý pop, vodka..) - a neviem, či je práve najlepšie, tento stereotyp udržiavať... akoby to bola súčasnosť zasadená do románu od Tolstoja alebo Dostojevského (veľa postáv v prelínajúcich sa príbehoch, nevera, vlaky, miestna samospráva v zapadnutých mestách, súdy, existencializmus, vodka..) - alebo možno len sa toho až tak veľa nezmenilo.

    • 4.1.2015  15:47

    myšlienka vychádzajúca z očí ako okien do duše. Jednoduchý (možno až naivný) film o konflikte medzi vedou a duchovnom a o pozadí ľudského bytia (o reinkarnácií, ktorej pravidlá však nepoznáme). Ian (vyznávajúci vedu a prírodné zákony ako niečo, čo sa samé ohraničuje a nepotrebuje hlbší zmysel) a Sofi (jej zaujatie mystikou, ktorá sa však môže stať len povrchnou zmäsou povier a okultizmu, respektíve jej otvorenosť k veciam, ktoré sa nedajú ľudskými zmyslami a intelektom poznať) reprezentujúci tieto protichodné náhľady na život a človeka a realizujúci túto dialektiku (prístupne pre človeka nemajúceho žiaden prehľad o koncepciách k týmto otázkam (človek, jeho podstata, zmysel existencie...)). ak však hľadáte provokatívny alebo argumentujúci film, tak tento ním určite nie je. celé je to súčasne spojené so sekvenovaním genómu červov a zastrčeným malým laboratóriom, v ktorých tisícky vedcov čakajú na ten svoj prelomový objav (téma, ktorú mám rada, takže pre mňa plus). v podstate nekonfliktný film bez výraznejšej argumentácie (aj keď záver je jednoznačným priklonením sa k tajomným spirituálnym prepojeniam duší), ktorý vyzýva (?) alebo možno len hovorí o nejakom spirituálnom something above us.... ak by išlo len o pocit, tak ten bol veľmi príjemný (zamyslenie sa nad ľudskosťou v melancholickom duchu). je tu vytvorený svet, ktorý dokáže poskytnúť dôkazy o duši človeka založené na vedeckých metódach a štatistickom pozorovaní. Ian prechádza touto cestou od vedeckého ateizmu k spiritualite založenej na dôkazoch. neviem, či tento film nejako vypovedá o „človeku dneška“, možno je to len môj zmätený pocit, ale akoby sa "človek minulosti", keď sa snažil preniknúť tajomstvami prostredníctvom vedy posunul k "človeku súčasnosti", kde je odhalenie tajomstva spojené s rozkolom s vedou (vedecká metóda je bez jasného výsledku, ale v niektorých situáciach jednoducho pravdu poznáte..) – ako to prezentuje záver filmu. zaujímavou je záverečná minúta po titulkoch, ktorá predkladá otázku, ak by existovala reinkarnácia/prepojenosť duší, ako je prezentovaná v tomto filme, do akej miery by odlišné prostredie determinovalo ľudí a ako by na nich vplývali predchádzajúce skúsenosti nachádzajúce sa za hranicami ich pamäte... na to, ako jednoducho a priamočiaro sa tento film tvári, tak dokáže predkladať skôr otázky ako odpovede. a to je možno dobre..

    • 29.10.2014  00:24

    ad zaujímavosť k filmu. k záverečnej scéne z filmu Zanussi povedal, že keď boli s Andrejom Tarkovskim v Monument Valley, tak Tarkovskij prítomnú scenériu prirovnal k ikone. a hovorili vtedy o tom, kto z nich natočí film, kde by bola scéna situovaná práve v tomto prostredí. podarilo sa to nakoniec Zanussimu...

    • 2.8.2014  01:37

    skvelý rozprávač vytvárajúci atmosféru starého zaniknutého sveta. ak by sa ten film zachoval v pôvodnej podobe, tak to mohlo dopadnúť skvelo. takto sa celý záver zdá byť akýsi rýchly (v kontraste so zvyškom filmu, ktorý tvoria dlhé scény, s dlhými dialógmi..). navyše je tu častokrát groteskný humor alebo sarkastické dialógy... a na konci, ktorý by mal byť vyvrcholením, to akoby celé stratilo dych, zrazu bol film seknutý a koniec. v tomto prípade skutočne škoda.. a auto! (to prvé)

    • 2.8.2014  01:03
    Dvojník (2013)
    ****

    Dostojevského novela je o schizofrénii, ktorú priam dokonale popisuje, od počiatočnej paranoie, úzkosti s perzekučnými bludmi, po problémy rozoznávať realitu a rozhovory, ktoré človek vedie sám so sebou... film je iný... tá schizofrénia z toho nie je do očí bijúca (respektíve schizofrénia nepanuje len na úrovni duševnej choroby, ale na úrovni každodenného prežívania hrdinu, do ktorého sveta sa náhle priplietol dvojník– schizofrénia v prístupe okolia k jeho osobnosti – v ocenení práce, v nadväzovaní vzťahov - je jedno, ako sa Simon snaží, vždy zásluhy pripadnú niekomu, kto ho využije (to z knihy dosť presne zostalo..) – takže to funguje skvele aj na úrovni kritiky spoločenských pomerov a morálky panujúcej v medziľudských vzťahoch). atmosféra pripomínajúca kancelárske univerzum akoby svet ohraničený/obmedzený len sám pre seba (v podstate podobný schizofrenickej halucinácii) – v ktorom však pre Simona postupne prestáva byť miesto. neustále panuje napätie, skľúčenosť, šialenstvo... v kulisách ako z filmu od Terryho Gilliama, atmosférou a napätím v závere ako z hororu (aspoň ja si horor takto predstavujem.. možno si predstavujem zle.. ), s kafkovsky fatalistickým vyznením (a postavami – napr. polícia)... celkový pocit z filmu je vlastne fatalizmus vedúci k absolútnemu zničeniu jedného človeka, ktorý sa mu len bezmocne prizerá a nie je schopný ani pri snahe mu čeliť... a ten japonský pop (alebo čo zač boli tie pesničky) sem dokonca občas aj sedel...

    • 2.7.2014  01:25

    zážitok, ktorý som mala pri čítaní Knihy Neklidu, bol pre mňa jednou z najsilnejších literárnych skúseností. neskutočne osobné ponorenie do fragmentov myšlienok; depresie; vnútra človeka, ktorý dáva prednosť predstavám/prízračnému svetu pred realitou; sprostredkovaná skúsenosť osamote prežívanej úzkosti a neistoty. tá kniha je osobná v roztrieštení prežívania, presahujúcom hranice šialenstva/normálnosti. môžete ju otvoriť na ktorejkoľvek strane a narazíte na čosi blízke... Kniha Neklidu, ako nekončiaci sled fragmentárnych zápiskov a nedokončená spoveď portugalského spisovateľa Fernanda Pessou ako jeho semi-heteronym Bernardo Soares. táto adaptácia je predložením jej myšlienok... objektívne by som mala oceniť snahu sfilmovať knihu, ktorú tvoria väčšinou abstraktné pocity – čo je nepochybne odvážne rozhodnutie. a výsledkom je síce niečo autorské, ale neskutočne konkrétne, čo je v absolútnom protiklade k mojej skúsenosti z knihy. tento rozpor odráža aj moje hodnotenie (, ak by malo byť hviezdičkami, tak by bola tak 1; tak radšej nehodnotím vôbec.) na záver úryvok z knihy: „21. 6. 1934: Pokud můžeme považovat tento svět za iluzi a přelud, potom vše, co se nám děje, budeme moci považovat za sen, za cosi, co předstíralo bytí, protože jsme spali. Tu pak se v nás zrodí jemná a hluboká lhostejnost ke všem životním nepříjemnostem a neštěstím. Ti, kdož zemřeli, zašli někam za roh, a proto už je nevidíme; ti, kdož trpí, nás míjejí jako zlý sen, jestliže cítime, a jako nemilá předstva, jestliže myslíme. A naše vlastní utrpení nebude víc než to nic. V tomto světe spíme na levém boku a ve snech slyšíme stísněnou existenci srdce. Nic víc... Něco slunce, něco vánku, pár stromů rámujících dálavy, touha po štěstí, lítost nad uplývajícímy dny, věda stále nejistá a pravda stále skrytá... Nic víc, nic víc.... Ano, nic víc...“ a skúste si to predstaviť ako film.. podľa mňa by takto nevyzeral. pohľad z okna akoby zaviedol tvorcov tohto filmu na iné miesta ako mňa...

    • 10.6.2014  00:53

    nostalgia a vojna. melodráma hrajúca na city. tá angličtina to robila 1. neprirodzené, neuveriteľné; 2. nelogické - hlavne keď hlavná hrdinka použila nemecké slovo. príjemný film, ktorý môžete pozerať s celou rodinou - od malých detí až po starých rodičov. v takejto konštelácii dokonca môže vyvolať podnetnú diskusiu o vlastných zážitkoch z obdobia vojny, bombardovania (pamätám si, že raz som pozerala Narniu s dedkom a jeho na tom najviac zaujalo práve bombardovanie Londýna. počúvať o skrývaní sa deciek v pivniciach a hrobkách počas toho, ako sú na mesto zhadzované bomby, a počuť to z vlastnej skúsenosti človeka, ktorého poznáte, však môže byť pôsobivejšie a reálnejšie (v konečnom dôsledku aj emocionálne silnejšie - môžno práve preto, že nepatetické). a opäť sme pri tej spomienkovosti a nostalgickosti. tvári sa to ako dramatický rodinný film a ním to aj je. takže dostanete presne to, čo očakávate. len to malo byť v nemčine. (ale potom by v tom už nebola Emily Watson.)

    • 9.5.2014  00:09

    priveľa pátosu, predvídateľnosti (všetko musí byť doslovné - doslovné myšlienky, ktoré postavy rozprávajú; chýbajú tu náznaky niečoho, čo by sme mohli len tušiť.. ide o jeden z filmov, kde som si uvedomila jazykovú bariéru (prekladať z latinčiny a nemčiny skutočne neviem + archaizmy) a bariéru časovú (existenciu vo vojnovom stave si autenticky predstaviť taktiež neviem; a nedokážem asi ani správne odhadnúť atmosféru v spoločnosti ohľadom 2. svetovej vojny, ktorá panovala v období natočenia tohto filmu..). je to temný film o temnej dobe. s preexponovanými emóciami a o ľudskom strachu. veľmi silná scéna v tmavej miestnosti tesne pred popravou (vlastne by mi osobne nevadilo, keby celý film bol natočený len v nej...).

    • 22.3.2014  01:25

    aj keď som človek, ktorý pre dobrý výber pesničiek dokáže oceniť aj strašné filmy, tak ani úžasný soundtrack nemusí z priemerného dobrého oddychového filmu urobiť parádny film. punk by si zaslúžil iný film. tá hudba a tento film mi jednoducho nesedia spolu - akoby obe zachytávali ducha inej doby.. a super pesničky by si zaslúžili byť celé – Talking Heads, Television..

    • 15.3.2014  05:59
    Modigliani (2004)
    **

    opäť raz príklad životopisného filmu o umelcovi, ktorý je len ilustráciou jeho života s prezentovanými faktami. nie, že by sneh a dážď na uliciach neboli pekné, ale niečo individuálnejšie, autorskejšie, umeleckejšie v tom opäť raz chýba. a hudba pre mňa úplne zlá. asi jediným filmom, ktorý dokázal približne splniť moje predstavy o životopisnom filme o maliarovi je edvard munch - a ten napr. na tejto databáze videlo menej ako 50 ľudí. škoda.

    • 15.3.2014  05:53
    Pěna dní (2013)
    ****

    obsahuje SPOILERY. toto je príbeh o umierení v pokriveno-zaguľatenom surrealistickom svete. príbeh pravej lásky v prostredí plnom násilia. postupný prechod k čierno-bielej a záverečných 20 minút je pre mňa neskutočne silných. len emocionálne ma tento film trochu minul.. a hlavné postavy v knihe majú tak okolo 20 rokov, pričom tu ide už o ľudí s istým stupňom životných skúseností, takže tá bezhlavá zamilovanosť z prvej polovice je trochu ťažšie uveriteľná. Gondry/Vian tu vytvára svet neriadiaci sa pravidlami/konvenciami - či už z pohľadu zákonitostí fungovania sveta (útek pred tieňom) alebo spoločnosti ...televízor sa zrazil s rúrou a Guffe sa upiekol... a parádne na tomto filme je to, že je doslovný (veci sú tu vždy zobrazené ako veci a nie len ako pocit, ktorý občas máte pri čítaní kníh. (v pľúcach rastie lekno - tak ho tu samozrejme ukážu - všetko tu má konkrétny hmatateľný tvar - tak typické pre Gondryho (a nápaditosť pomaly v každom detaile pri ňom asi ani netreba spomínať, keďže ide už dá sa povedať o samozrejmosť.) Navyše je tu úžasne zobrazená závislosť - v tomto prípade na Partreovi – v záverečných scénach s Chickom, pokuse o okradnutie najlepšieho priateľa, prinútenie priateľky ku krajnému riešeniu (ako inak v súlade s kultúrou plnou násilia prítomnou v tomto filme), zabúdanie na všetko okolo...; a tie kvapky v tomto filme, ktorými si do očí dávkujeme literatúru!

    • 29.1.2014  02:16

    film so surovou prírodou a surovým vetrom. tichom, ktoré tu vynikne ako málokde. ležanie na vresovej lúke a chytanie dažďa do úst. tento film dokázal vytvoriť súkromný svet dvoch ľudí a cítite z neho nemožnosť existencie jeden bez druhého. skutočne ide o splynutie do jednej osoby so spoločnou dušou. spolu dokážu uniknúť akoby za hranice reality - je to svet, kde si vystačia sami, ale okolie do neho neustále zasahuje a nakoniec v ňom nemôžu existovať. (v súvislosti s týmto filmom som si spomenula na iný britský film – My Brother Tom.) je to osamelé miesto, ležiace na pozadí z krásnych záberov prírody ukrytej v hmle alebo svitaní. mladí herci sú dokonalí - veríte im každý pohľad. a záverečná pesnička enemy od Mumford and Sons http://www.youtube.com/watch?v=m-wnMC5hKGE. surovosť je slovo, ktoré mi stále neschádza z mysle.

    • 8.1.2014  22:21

    gotické romány a pátranie po ich tajomstvách založené na mystifikácii. a to celé ako animácia ilustrácií v starej kniha. s úžasne spravenými titulkami a hudbou, ktorá ich rozpráva.

    • 26.10.2013  02:16

    parádne sci-fi o možnosti prechodov medzi paralelnými svetmi pomocou ľudského mozgu a predstavivosti niekoľkonásobne prekračujúcej limity. a o možnostiach, ktoré sú tu neustále prítomné (dobre, je to triviálna myšlienka, ale veď všetky geniálne veci sú vo svojej podstate jednoduché). aká by bola identita človeka prežívajúceho paralelené životy? navyše s kriminálnou zápletkou, plynúce v pokojnej hudbe a pomalých záberoch. práve takéto sci-fi filmy sú robené pre mňa.

    • 26.10.2013  02:06

    v každom, kto aspoň raz staval v lese doupě alebo po ňom behal s doma vyrobeným lukom, musí tento film opätovne privolať spomienky (po rokoch melancholicky zafarbené). Waldenské odídenie z civilizácie v súčasnom duchu. a príjemný nádych leta, pomalých dní..., ale prečo sa celý dom a priateľstvo postupne akoby rozpadá. jeden z pre mňa najúprimnejšie pôsobiacich filmoch o pocitoch pri dospievaní, aké som v poslednej dobe videla. osamelý človek nedokáže utiecť ani v osamelosti. a kto nechcel niekedy v živote behať po lese s mečom... alebo opustiť civilizáciu a spoločenské väzby pre slobodný život v divočine a prapôvodnom strachu.

    • 6.8.2013  12:16

    --obsahuje spoilery-- pocity absolútne realisticky zodpovedajúce životu. a veľmi osobný a súčasne univerzálny film. skutočne vidno, že na scenári pracovalo viacero ľudí a je tu presne vyjadrená mužská a ženská perspektíva, postoje a dokonca aj správanie v príslušných situáciách. ide rozhodne o jednu z najlepších časozberných filmových serií aké boli natočené (v tomto smere som nesmierne zvedavá na Linklaterov dlhoročný projekt Boyhood, len čakanie na neho skutočne vyžaduje trpezlivosť(podobne ako na ďalšie diely tejto trilógie)). s odstupom času nesledujeme len zmeny, ktorými prešli postavy, ale sledujeme aj zmenené pôsobenie samotných filmov. človek si porovná, aký film spravila hlavná trojica pred 18 rokmi, keď mali 20 a niečo - a vidíte ten rozdiel - bolo to romantické, osudové, prežívané s ľahkosťou, ktorú prináša náhoda. pred 9 rokmi - angažované, viac praktické a obaja hlavní predstavitelia sa snažia udržať si určitý nadhľad skúseností. a v súčasnosti. dvaja ľudia zvyknutí na svoj život sprevádzaný hádkami, výčitkami, zatrpknutím... tentokrát v tom nepoznávam seba, ale svojich rodičov. a rozmýšľate, či sú vo vašom okolí manželské páry vo veku postáv tohto filmu, ktoré sú skutočne šťastné (, či zdanlivá spokojnosť nie je podobným predstieraním ako záver tohto filmu - alebo že by predstieranie bolo jediným spôsobom, ako prejsť životom?) ... a mám strach, ako by asi vyzeral môj list môjmu 40-ročnému ja...

    • 29.7.2013  01:00
    3 (2010)
    ***

    síce ma to výraznejšie neoslovilo, ale aj tak ide o zaujímavú vzťahovú mozaiku. moderný nemecký film, skvelo natočený, s podnetmi pre mnohé diskusie, provokatívny, napriek tomu chladný až emocionálne sterilný. o komédii, a už vôbec nie romantickej komédii, sa z môjho pohľadu v tomto prípade absolútne nedá hovoriť.

    • 29.7.2013  00:24
    Restaurant (1998)
    ****

    pre filmy z 90-tych rokov o partii zúfalcov, ktorí sa snažia naplniť svoje ambície (ako spisovatelia, herci, speváci...) a popritom žijú svoje bežné životy mám jednoducho slabosť. objektívne by si možno tento film zaslúžil nižšie hodnotenie (scenár aspoň pre mňa neobsahuje žiadnu výraznejšiu scénu a emócie sú tu skôr tlmené), ale ten smutno-melancholický pocit z iných snímkov jednoducho nemám. herci a ich postavy sú fajn a Adrien Brody aj v tomto filme ani na okamih nestratí ten svoj trpiteľský pohľad, pod ktorým na neho dopadajú ťažkosti života, čo niekoho môže iritovať, avšak môj prípad to nie je.

    • 7.7.2013  13:46
    Kalkata (1968)
    ****

    takýto film by si aspoň z času na čas mal pozrieť každý. nie je to príjemné, ale človek si aspoň pripomenie, v akej pohodlnej časti sveta sa narodil a ako by si to, čo považuje za samozrejmé, mal vážiť. aktuálny zostáva tento dokument aj po 50 rokoch a stálo by za to, pozrieť sa na zmeny, ktorými mesto za ten čas prešlo. Napriek tomu, že tieto zábery komentár skutočne nepotrebujú, bolo by prinajmenšom zaujímavé, dozvedieť sa niečo od týchto ľudí - ako oni sami vnímajú svoju situáciu, čo ich viedlo k presťahovaniu sa do mesta, aké bolo spoločenské a politické pozadie vo vtedajšej Indii - cudziu kultúru asi nikdy nepochopíme úplne, ale pokúsiť sa o to dá, čo však zrejme nebolo zámerom tohto filmu. ide "len" o sugestívnu obrazovú dokumentáciu jedného mesta. čo rozhodne nie je málo.

    • 2.7.2013  15:48

    Film s atmosférou, ktorá vás vtiahne do deja – na strechách tu pristávajú holuby a hraje k tomu soundtrack s pesničkami od Yes a King Crimson. Film plný kontrastov: preháňanie (až karikatúra rodičov žijúcich vo vlastnej realite) sa tu strieda s útržkami civilnej každodennosti bežného správania; dospelosť a detstvo; ambivalencia, ktorá je v každom z nás; realita vs. obraz, ktorý o sebe vytvárame navonok pre ostatných; hystericky vyšinutá agresivita kompenzujúca vnútornú osamelosť; neistota vyvažovaná návratom k skúsenostiam prinášajúcim sebavedomie (bowling); ale aj samotný záver, ktorý by sa dal považovať za dve alternatívne zakončenia. Asi jediná výčitka by pre mňa bola, že je tu málo priestoru venovaného postave Layly - , čo ju vedie k tomu, že sa s Billym bezcieľne túla po noci? Mám rada tie extrémne zriedkavé skúsenosti, keď sa ľudia v reálnom živote začnú nevedome správať až s manickou zaujatosťou pre niečo (nerozmýšľajú o tom, čo si o nich myslí okolie, nekontrolujú tón svojho hlasu a vychádza to úprimne z ich absolútneho vnútra), čo ich radí k čaru okamihu existujúceho len v danom momente. A tento film takéto okamihy mal – záver s kupovaním pečiva, danie preč prehozu z postele, rozhovory v hotelovej izbe, scéna v kabínke. A po filme som mala pocit ako po veľkej šálke skutočne horúcej čokolády :-)

    • 2.7.2013  15:47

    v čierno-bielej je aj súčasnosť krásna. skvelá hudba, ale chýbal mi v tom nejaký silnejší moment. ako útržky života a poflakovanie po meste pri jazzových štandardoch to funguje skvele a pomerne presne sa triafa do reality. film o súčasnosti, z ktorého máte pocit, akoby sa odhrala pred 50 rokmi.

    • 23.4.2013  21:48

    končí to zaspievaním After Hours - čo tento film pre mňa pozdvihlo o 2 úrovne vyššie :-)

    • 21.4.2013  11:58
    Země krásná neznámá (TV seriál) (2006)
    *****

    Hodnotím diel so záhradou princa Charlesa, povrchovými baňami na zlato v Kanade a Michaelom Reynoldsom.

    • 21.4.2013  00:26
    Stav věcí (1982)
    *****

    State of Things v podstate pripomína ostatné Wendersove filmy – sú tu opäť detské postavy (s príbehom o tom, ako si deti vyberajú rodičov); jazda v starom aute alebo v električke; pesničky, ktoré ma vždy potešia (del-byzanteens, Joe Ely) a záverečné dialógy končiace tentokrát trpkým Hollywood, Hollywood. – ale je zasa o niečom úplne inom. Každý záber by som si zavesila na stenu ako veľkú fotografiu (bežanie pri pobreží, fotky rozsypané po zemi pri rozbitom okne). Life is in colour, but black and white is more realistic (opäť kontrast s farbou ako v Der Himmer über Berlin). A bol tu počítač!

    • 21.4.2013  00:24

    zase raz film s príjemným soundtrackom (The National; keď zombík nemôže hovoriť, tak pustí Boba Dylana) a ako horder musím oceniť kopu starého "haraburdia" nazvláčaného v lietadle a gramofón (, čo je jedna z vecí, ktoré ma potešia kedykoľvek). prvých 5 minút je super (pripomínajú komédiu v štýle Scotta Pilgrima). potom sa to asi hodinu ťahá a ten koniec už skutočne nebol pre mňa (približujúci záber na otca, ktorý zrazu chápe svoju dcéru; záver vo fontáne, ktorý mi pripomínal Bonda alebo Hulka...). Namiesto scenára je tu za vtipné považované už to, že zombie použije nadávku (a väčšina toho dobrého bola skutočne použitá v traileri). ale ako film na odreagovanie je to fajn.

    • 10.3.2013  01:29
    Jak prosté (TV seriál) (2012)
    **

    Jonny Lee Miller je pre mňa skvelý herec, ktorý ten seriál dokáže aspoň ako-tak zachrániť. Ale vzťah medzi Sherlockom a Watsonovou tu absolútne nefunguje. Miller ako "Sherlock" je tým, kto je empatický a osobne to na mňa častokrát pôsobi tak, akoby si on hľadal cestu k nej, ktorá sa potrebuje vysporiadať s minulosťou a nie naopak. Riešením je, aby si tie postavy vymenili - potom by to snáď bolo prirodzenejšie. A momentálne začínam mať pocit, že Joan Watson ako sober companion neplatí Sherlockov otec, ale Moriarti, aby prenikol k Sherlockovi čo najbližšie. No som zvedavá, či sa to nakoniec nejako vyprofiluje (podľa toho, čo som videla, akoby sa seriál stále ešte len hľadal)...

<< předchozí 1 2 3
 
Tento web používá k poskytování služeb, personalizaci reklam a analýze návštěvnosti soubory cookie. Používáním tohoto webu s tím souhlasíte. Další informace