Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Dokumentární
  • Komedie
  • Drama
  • Akční
  • Animovaný

Recenze (157)

plakát

Štúdio šport: špeciál s Petrom Saganom (2017) (pořad) 

Keby sa Marcel Merčiak porozprával s chlpatou dekou alebo sám so sebou, lepšie by urobil. Celá televízia sa trepe do Španielska len kvôli Saganovi, no "majster sveta" nie a nie rozmotať jazyk. A že vraj exkluzívny rozhovor. V čom prosím Vás? Nič nové povedané nebolo. Sagan je výborný športovec a talent od Boha aký sme na Slovensku nikdy nemali, no v mojich očiach zatiaľ nie je komplexná športová osobnosť typu Mira Šatana, Mateja Tótha, Domina Hrbatého a Nasti Kuzminovej. Peťo by mohol absolvovať menši mediálny tréning a trošku popracovať na svojich mediálnych výstupoch. Jeho rečový prejav a celkové vystupovanie pred kamerou zatiaľ trochu pokrivkáva v porovnaní s jeho majstrovskými výsledkami na bicykli.

plakát

Únos (2017) 

Jedna sa o obstojný slovenský film a taktiež o skutočný príbeh. Veľmi sa mi páčila kamera a scenár. Ten síce obsahoval dosť vulgarizmov, ale dalo sa to počúvať. Kramár, Ondrík a Heriban síce nie sú moji obľúbenci, no v tomto filme zahrali svoje úlohy výborne. Aj keď negatívne postavy sa hrajú ľahšie, títo traja potvrdili, že im dokonalo sedia. Hlavne Ondrik vie dobre zahrať vyšinutých psychopatov a tu to len potvrdil. Mladí herci ako Plevčík, Hartl nehrali zle, no bolo miestami vidieť, že to pre nich bolo veľké herecké sústo. Režisérku musím pochváliť, že na základe jednej fiktívnej postavy (novinárka - Poláková) dokázala prerozprávať skutočný príbeh únosu Michala Kováča ml.. Čakal som ako vykreslí tie všeobecne známe prepojenia predsedu vlády, tajnej služby a mafie. Bol som veľmi milo prekvapený a zároveň potešený ako hravo to zvládla. Na druhej strane som miestami čakal, že viac pritlačí na pílu. Myslel som, že viac rozoberie samotný únos a trošku mi chýbalo aj väčšie odkrytie podsvetia mafie a jej vzájomná spätosť so SIS-kou. Teší ma, že sa vo filme objavili scény z nitrianskej kalvárie. Prekvapilo ma, že sa vo filme objavilo pomerne dosť kresťanských motívov. Aj keď to niekedy vyznelo, že sa vykresľovali ironicky, myslím, že dodali filmu potrebnú atmosféru.

plakát

Všechno nebo nic (2017) 

Táto česko-slovenská komédia je presne ako jej scenáristka a "spisovateľka" Eva Urbaníková. Kto Evitu niekedy videl, pripadne čítal jej knižky pre ženy, tak presne vie, ako bude film vyzerať. Pre mňa osobne je ona len bláznivá ženská. Tým, že píše veľa o sexe a nerealných zamilovaných vzťahoch, tak jej to väčšina jej čítateliek baští. Jedna sa hlavne o mlade, rozmarné ženy, ktorým stroskotali vzťahy, no napriek tomu sa tvária ako nezlomne a nezávisle ženy. A teraz k filmu. Musím povedať, že som sklamaný, znechutený, ba priam až zhrozený. Tento film je plytký, prízemný, prvoplánový, od reality milé vzdialený a nechutný. Čakal som nejakú tú erotickú scénu, no to čo predviedlo duo Ferencová a Urbaniková bolo nevkusné. Sex vo filmoch mi absolutné nevadí. Nie som žiaden puritán ani "sexofób". Ako mladý muž si erotickú scénu, ktorá je vkusným spôsobom vsadená do filmu, rád pozriem. No tu mi to prišlo až príliš silene. Dať sex do každého piateho záberu, nie je pre mňa umenie. Kapitola sama o sebe sú vzťahy medzi hlavnými protagonistami. Buď som naivný alebo hlúpy, ale ak takto to funguje aj v realite, tak to dovi dopo. Podľa môjho skromného úsudku je to vyfabulované až do nebies. Byť trikrát zneužitá (aj sexuálne) a napriek tomu sa k nemu vrátiť, je viac než choré. A to môže byt láska slepá, zhulena aj nemá. Celkovo musím uznať, že tento film nie je určený pre bežných divákov ako som napr. ja. Ale tí čo majú radi seriály ako Sex v meste alebo Zúfalé manželky, pripadne minuloročný "hit" 50 odtieňov sivej si možno prídu na svoje. Film je skôr pre nezávislé páry, ktoré žijú bez mravných hodnôt a v nezáväzných vzťahoch, aby si utvrdili že žijú "správne". Keby to bol americky film, tak by som sa nim ani barz nezapodieval. Zdalo by sa akoby Evita a spol. chce dobehnúť západ nechutnosťami, perverznosťou a vulgarizmami. Každému nech sa páči, ale ja ďakujem, neprosím. Dve hodiny viem zabiť aj lepšie. Dve hviezdy sú viac-menej z milosti. Tie dávam za hercov, hudbu, filmové priestory a hlavne za humor, na ktorom som sa parkrát dobre zasmial. Tešil som sa, že to bude klasická, humorno-romantická komédia, no bola to bieda. 1,5 *

plakát

Zem spieva (2017) (pořad) 

"Veľkolepá folklórna šou" Zem spieva. Len škoda, že nie je ani tak veľkolepá. Veď na tom maličkom pódiu sa sotva zmestí väčší ľudový súbor a to ešte na ňom má aj tancovať. Moderátorská trojica je viac trápna ako vtipná a to ma znervózňovalo už od prvej časti. Porota sa snaží pôsobiť odborne, no tvária sa až príliš sucho, akoby ich to hodnotenie ani veľmi nezaujímalo. Folklór mam veľmi rád a aj tu sa mi niektoré vystúpenia zvlášť pozdávali, no celkovo táto šou nemá potrebnú energiu a humor, ktorými by pritiahli moju pozornosť na každý jeden diel relácie, čo je veľká škoda. Na druhej strane chválim Núňeza, že sa do tejto šou vôbec pustil, lebo takéto niečo na Slovensku chýbalo. Len škoda toho prevedenia.

plakát

Z Paříže do Paříže (2017) 

Výborný film. Tomuto snímu prakticky nemám čo vytknúť. Silne scény, gradácia, napätie, pekné exteriéri, výborný scenár a hlavne uveriteľní herci, predovšetkým tí mladší. Dávam 5, lebo som emotívna citlivka a nehanbím sa za to :-).

plakát

Hacksaw Ridge: Zrození hrdiny (2016) 

Už pred samotným zhliadnutím filmu som mal tušenie, že by to mohol byť film mne šitý na mieru. Pozitívne ohlasy a hodnotenia som bral s rezervou. Mňa najviac tešilo, že sa jedna o vojnový film a príbeh podľa skutočných udalostí, čiže žánre, ktoré vo filme najviac uznávam a vyhľadávam. Ďalšou pluskou bol jednoznačne kvalitný režisér, čo Gibson určite spĺňa. Tiež som pozitívne bral jedného hlavného hrdinu okolo, ktorého sa rozkotúľal cely dej a o ktorom som čítal knihu. Teória bola jedná vec a sledovanie filmu druhá. Čakal som kvalitný film a myslím si, že som dostal oveľa viac, ako som dúfal. Bola to jedná veľká filmová krása. Ja vlastne ani neviem čo by som tomuto filmu mal vytknúť, lebo sa jedna podľa môjho názoru o jeden z naj vojnových filmov určite a jeden z naj filmov vôbec. Najväčšiu obavu som mal paradoxne z herca Andrewa Garfielda. Jeho filmy nemám odsledované a jediné filmy s nim čo som videl boli Sociálna sieť resp. Hrdinova a zbabelci, kde na mňa pôsobil dosť neutrálnym hereckým výkonom, keďže sa jednalo o stvárnenie vedľajších postav. Celkovo mi bol ako herec nie veľmi sympaticky. No v tomto filme mi jednoducho zapasoval a vôbec mi neprekážal, ba priam naopak, si ma získal. Čaro tohto filmu je podľa mňa v tom, že všetky jeho dejové línie sú namiešané v ideálnom, dalo by sa povedať dokonalom pomere, a čo je dôležité, nijako sa nerušia, ale plynulo na seba nadväzujúcu resp. sa doplňujú. Či už časovo, alebo obrazovo. Myslím hlavne Dossov detský život ovplyvnený otcom, vojnovým veteránom a alkoholikom, bratovou nehodou a kresťanským poznaním. Následne na to režisér jednoducho nadviazal jeho romancu so šarmantnou zdravotnou sestrou a jeho poznanie pomáhať druhým, práve takouto lekárskou službou. Ďalšie plynule prepojenie bol výcvik vojakov, väzenie, súd a samotný boj na Okinawe. Veľmi sa mi páčilo s akou precíznosťou tvorcovia rozobrali každý aspekt Dossovho života. Film ponúka veľa silných momentov. Mne osobne sa veľmi páčila scéna, ako otec prišiel zachrániť syna na súdne pojednávanie. Ďalšou znamenitou stránkou filmu bola samotná romantická časť. Tá na mňa veľmi zapôsobila. To s akou jemnosťou Gibson dokázal pracovať pri vzájomnom spoznávaní Dossa a zdravotníčky Dorothy bolo jedným slovom KRÁSNE. Autori romantických filmov by sa pokojne mohli od Mela učiť, ako sa má nakrúcať nenútená, netlačená, neperverzná romantika. Musím vysoko oceniť, že sa vo filme neobjavila erotická scéna, iba jej jemný náznak. Tá sa prosto do tohto filmu nehodila a zbytočne by ho pokazila. To ako tvorcovia citlivo rozobrali prvú časť filmu, sa v tej druhej naopak dokonalo vybúrili. Okinawa bol masaker nad masakry. Ani deň D vo vojakovi Ryanovi jej podľa môjho úsudku nekonkuruje. To prosto nejde. Bolo to tak reálne a naturalisticky natočene, že sa viac asi ani nedalo. Tu by som chcel oceniť hlavne kameramana, ktorý to natočil dokonalo. Hlavne zábery na detaily strieľajúcich pušiek, samopalov a taktiež snímanie z pohľadu vojaka Dossa. Ja nie som zástanca prehnanej brutality vo filme, a nepotrebujem v každom zábere vidieť odtrhnuté nohy, prestrelenú hlavu a telo roztrhané granátom, aby som si vedel domyslieť realitu. No tu mi to nevadilo, ba priam si to pýtalo ukázať, ako to bolo v skutočnosti, bez pozlátka. Po Umučení Krista som to od Gibsona aj tak trochu očakával. Musím sa priznať, že so mnou trhlo od ľaku trikrát. Tie ľakačky vo filmoch nemám rád, preto som aj prestal pozerať horory. Tu ich bolo dosť, ale to sa dalo čakať. Hlavne ma dostala ta scéna, keď si Doss zdriemol v zákope a snívalo sa mu, že ich prepadli Japonci. To ako sa Japonskí vojaci vyrojili, a v akom počte na druhý deň, bolo veľkolepé epické bojové predstavenie. Ani sa tým Američanom nakoniec nečudujem, že zhodili tie atomovky, lebo inak by Japoncov asi neporazili, aj keď ani to ich neoprávňovalo ich použiť. Na samotnom japonskom ostrove sa odohrali najzásadnejšie pasáže filmu. Okrem samotných bojov a záchranných prác Dossa, sa mi páčilo poukázanie na vojaka s prezívkou Hollywood, kde sa z namysleného a sebavedomého muža stal bojazlivý a boja neschopný vojak. Myslím, že podobná scéna bola aj v Zachráňte vojaka Ryana, ale tu to bolo lepšie zobrazené. Trošku ma mrzelo, že vojak Smitty, tak rýchlo a bez veľkých emócii zomrel. Tak či tak austrálska dvojka Bracey a Palmer ukázala, že im patri budúcnosť. Obaja sú sympatické a neokukne tváre s veľkým hereckým talentom. Pri záverečných scénach som len čakal, ako sa to bude hemžiť americkými vlajkami sem a tam z každej strany, ale na počudovanie nič také hrozne to nebolo. Ani spomalene zábery na heroického hrdinu s gýčovou pomalou hudbou, kde okolo neho všetko vybuchovalo ma nerozhodili. Na záver pridať rozpomienky skutočného Dossa a jeho druhov bol dobrý nápad. Samotný Desmond sa nepovažoval za hrdinu, čo mi je veľmi sympatické. Ostatní jeho parťáci sa z neho smiali, že je zbabelec a slaboch, no mne skôr prišiel ako odvážny a nebojácny. Lebo isť do boja so zbraňou je relatívne pohodlné, no isť len s lekárničkou a bibliou, a prežiť je priam zázrak. Boží zázrak. Takto vnímam cely Dossov životný osud. Tento film sa v budúcnosti určite stane vojnovou klasikou. Mel Gibson je niekedy čudák, alkoholik a kresťanský fanatik, no tak ako celkovo naservíroval tento film, kde poprepájal vojnu s romantiku, náboženský prvok s realitou, hrdinov aj slabochov, víťazov aj porazených, krásu s brutalitou, minulosť nadväzujúcu na budúcnosť, by dokázal nakrútiť s takou bravúrou, len málokto. Gibson je výborný herec, no pre mňa je ešte lepši režisér. V mojich očiach obhájil svoje režisérske remeslo a právom ho mám medzi obľúbenými režisérmi. U neho nemám film s horšou známkou, ako sú 4 hviezdičky. Ešte raz klobúk dolu PÁN režisér Gibson.

plakát

Neporazitelný: Návrat krále (2016) 

Všetky doterajšie filmy s Yurim Boykom mám úprimne rád. Sú to také chlapské filmy plné bitiek. Dej je síce plytký ako rieky na rovníkovej Afrike, ale koho to trápi. Ja si otvorím pivko, dám niečo pod zub, urobím si pohodu a nechám sa unášať testosteronovým divadlom. Prosto len fandíte dobrému chlapíkovi a ten bije všetkých zlých naokolo. Čo na tom, že v realite by bol zmračený tak, že by ho ani Dr. House nezoskrutkoval. Aj tak Vás to baví pozerať, miestami aj viac ako boxerské súboje Rockyho Balboi. Angličan Scott Adkins je rovnako sympatický Rus ako jeho krajan Jude Law vo filme Nepriateľ pred bránami. Má super figúru, drsný ale charizmatický ksicht, hrubý hlas a keď rozprava tou jeho angličtinou s ruským prízvukom, tak sa ho bojím aj ja :D. Adkins v civile vyzerá úplné normálne až nezaujímavo, no keď si zapusti bradu a fúzy, dajú na neho tie smiešne kérky, až potom vyzerá ako korba Yuri Boyka. Tento charakter mu neskutočne sedí. Viacerým vadí, že sa Yuri v tejto časti až príliš pokresťančil, no mne to nevadilo. Hra Rusa a Rusi sú veriaci, tak nevidím problém, že je Boyka pravoslavný. Mňa práve teší, že sa tá jeho postava každým dielom vyvíja viac a viac. Už to nie je ten namyslený, arogantný a drzý zabijak, ale už sa v ňom ozýva aj svedomie a to sa mi páči. Tvorcovia vedia, že s dejom veľa vody nenamútia, tak dávajú všetku svoju energiu do čo najlepšieho zobrazenia jednotlivých MMA súbojov, Tie sú miestami z ríše fantázie, no do tohto filmu sa skrátka hodia.

plakát

Pád Londýna (2016) 

Akčná jednohubka. Chcel som akciu, čakal som akciu, dostal som akciu. To je celé. Účel to splnilo. Oproti prvej časti sa veľa nezmenilo, čo je možno aj dobré. Plytký dej mi nevadil, lebo tu ani oň nejde. Ide o akciu a to ako ju režisér zobrazí a ako ju herci predvedú. Kto chce niečo viac, nech si pozrie Mission Impossible alebo Jamesa Bonda. Trošku som sa pousmial, keď kanadský guvernér, japonský a francúzsky prezident, taliansky najvyšší predstaviteľ a nemecká kancelárka relatívne rýchlo uhynuli, zatiaľ čo Američan bol opäť nepolapiteľný a nesmrteľný. Ale čo už. Ich film, ich pravidlá.

plakát

Peter Nagy - 30 rokov na scéne (2016) (koncert) 

Peter Nagy nebol od mala mojim obľúbencom, no čím som starší, tým ho radšej počúvam. Jeho piesne majú stále výpovednú hodnotu. Veľké plus je to, že Nagy si ich vie aj po rokoch na vysokej úrovni kvalitne naživo odspievať. Tento koncert bola plejáda Petrových najväčších hitov namixovaných v správnom poradí.

plakát

Pravda o mlieku (2016) (TV film) 

Výborný dokument o mlieku. Vtipný, pútavý a poučný. Samo Trnka dokázal vytratiť mýty o mlieku a pritom nenechal diváka nudiť sa resp. zahltiť zbytočnými informáciami.