BarVo

Scéna z fínskeho gaybaru ma dostala do kolien. Tak geniálne vypointovaný film už často nevidieť. Na týchto dvoch si dám pozor. /MFF Cinematik Piešťany 2014/

Humoru pomenej, zápletka i rozuzlenie pritiahnuté za vlasy. Pre mňa poirotovský podpriemer.

Najslabší Poirot, akého som videla. Až moc nesympatická obeť, nesympatickí podozriví, napätie nikde, humor detto. Našťastie to trvalo len necelú hodinu, inak by som nudou zľahla.

Trochu duchariny hádam nikoho nezabije. Alebo žeby predsa? Vraha som síce odhadla už na začiatku, ale hviezda naviac je za mierne hororový nádych a ozaj podarené žartíky.

Luxusná miniséria, Briti si Agathu ozaj hýčkajú. V poslednej dobe mám šťastie na horšie adaptácie, o to viac ma to nadchlo. A Matthew Goode a Bill Nighy vždy potešia.

Úplne šialený film. Niekedy v ´97, či ´98 sa to sčista jasna objavilo na obrazovke STV2, čo už samo osebe bolo v tých časoch dosť bizarné. A po celý čas som nestihla ani zavrieť ústa, že čo toto je ... Doteraz veru nepoznám žiaden podobný film. Pôsobí, akoby nemal ani scenár, akoby to šlo tak nejak samo, jedna pitomosť väčšia než druhá, a cca. v polovici filmu sa rozhodlo, že POZOR SPOILER tak teda umrú všetci. Nápad urobiť takuto teroristickú jednotku /už len to logo/, strielačka zo svadobnej torty, mŕtve siamske dvojča, uf. Celkom by ma pobavil hollywoodsky remake...

Obávam sa, že samotný film Je vous presente Pamela by som asi vidieť nechcela, ale to patrí k veci. Nie tak film o filme. Pôsobivé, úprimné, dojemné. A na mňa doľahla v závere nostalgia, že keby som mala sledovať, ako sa natáčajú dnešné filmy, bola by to veru praťažká nuda

Trochu preceňovaný film. Z pohľadu Ralpha Fiennesa síce idem do kolien, aj príbeh zaujal, ale vlieklo sa to ako choroba. A úplne zbytočne. Romantické filmy moc nevyhľadávam, ale videla som už lepšie.

Trier sa snaží byť originálny za každú cenu. Nič proti, ale hlavné posolstvo filmu sa dalo vyjadriť aj menej šokujúco, nik by tým neutrpel, snáď okrem režiséra. Pomalé, prepsychologizované, diváka najprv skoro unudí k spánku, aby ho vzápätí brutálne /a samoúčelne/ prebral. Nemusím. Dve hviezdičky pre hercov a záverečnú scénu. Apropos, doteraz som netušila, že medzi hercami je ešte väčší psychopat než Defoe.

Záverečná rečnícka otázka pobavila, nikdy ma to nenapadlo, ale veď nič ma do toho. Hoci je zaujímavé pozorovať ich dlhoročné prepojenie, nemyslím si, že jeden bez druhého by neboli tým čím sú. Predovšetkým Almodóvar. Odjakživa má výrazný originálny rukopis, aj bez Banderasa natočil bravúrne filmy, rokmi sa vyvíja, skúša, hľadá, prekvapuje, Banderas nebanderas.