standsiller

Tešil som sa. Aj keď som sa bál, že som z platonického vzťahu s Timom Burtonom vyrástol a v poslednom období som sa o tom celkom aktívne presviedčal. Napriek tomu, celkom som si obľúbil seriál o mladej čarodejníčke - Sabrina.  (nie ten smiešny, televízny), ale ten s názvom Chilling adventures of Sabrina. Tiež z produkcie Netflixu. Neviem aké mal seriál čísla, vyšli štyri série, no a tendencia bola skôr klesajúca. Postupne sa zhoršoval. Čo ale fungovalo, tak to bola hra s antagonistom, kedy každá epizóda postupne menila charakter a prispôsobovala sa temnej sile, ktorú musela v závere čarodejníčka poraziť. Tim Burton mal k dispozícii podobnú schému, no asi určenú aj divákovi pod pätnásť rokov, pretože, aspoň podľa prvej série, tu je to infantilnejšie a monštrum hádame v milostnom trojuholníku (čo som to hovoril o tom vekovom určení?). Na obmedzenie "high school" žánru sa veľmi vyhovárať nedá, pretože pri Sabrine bola konštelácia študentského života a čarodejníckeho pólu obdobná. Tu je Wednesday odmietavá, temná, nepriateľská, no a v tom celom nejak - cool. Asi. Divák sa má na ňu spoľahnúť, pretože napriek malej výške všade napochoduje nasratá v ťažkých topánkach a nejak to vyrieši. Som zvedavý ako to bude pokračovať. Štart je taký, määää.

Biele, snehové, poetické - krásne? Tragédia susedskej samoty uprostred Wyomingu, po boku pôvodných obyvateľov Ameriky. Ani tí už nedokážu držať divokú prírodu v svojom područí, nad všetkým je zákon, ktorý je predĺženou rukou vyššej moci. O tú nikto v takto Bohom zabudnutej krajine nedbá. Taylor Sharidan rafinovane pracuje s prvkami Westernu, ktoré nachádzajú svoje uplatnenie v sofistikovanom kriminálnom príbehu. Úhlavným nepriateľom je divokosť vlastnej samoty a stopy hladných šeliem.

No, na otváranie seriálu dosť nešťastný výber tak (pomerne dosť periférnej) postavy rímskych dejín, ako aj hereckej reprezentácie. Osud, ktorého nositeľom bol Marcus Aurelius Commodus Antoninus, by pohodlne pokryl kvalitný hodinový dokumentárny film. Stvárnenie Commoda Aaronom Jakubenkom bolo komótne, sám nevedel ako postavu uchopiť a poradiť si s jej scenáristickým objemom. Na jednej strane mal byť rozmaznaným synom Marca Aurelia. Toho bolo ťažké vladársky, aj osobnostne predčiť. Na druhej strane mal byť ale v istom zmysle krvilačný, neokrôchaný, ťažko si udržal priateľov a moc ho postupne manipulovala až do extrému. Práve v hraničných situáciách správania sa celé herectvo prepadávalo hlbšie a hlbšie. Redukovalo sa na malichernosti sprevádzané erotikou, kŕčmi, výkrikmi. To, žiaľ, pre mňa degradovalo celú sériu.

Hodnotenie nemá nič spoločné so sympatiami k tejto subkultúre, ide skôr o minimálne využitý potenciál. Zábery vs. námet a scenár. Pre mňa zatiaľ najslabšia vetva kmeňov.

Tento diel dokumentárneho seriálu je veľmi zovšeobecnený. V podstate som sa neposunul nikam vyššie z laickej úrovne vedomosti o tejto skupine. Dokument iba stroho mapuje pohľad na dvoch ľudí navyše rozličných generácií čo v konečnom dôsledku znie ako potenciál pre dobrý dokumentárny film. Nakoniec ale žiadna priama konfrontácia s okolím, žiadny väčší priestor pre poznanie súkromia. Nedá sa to ani obhájiť tým že je krátky, pretože je tam mnoho zbytočných momentov ktoré síce majú dobrú kameru , ale nič viac.

Tento diel má všetko, čo chýbalo dielu MEATHEADS , ústrednú postavu, jej súkromie, názor na svet a konfrontácia s ním. Všetko menované technická stránka iba kvalitne aranžuje.

Tieto zákulisno / reálne filmy ma nikdy nenudili ( 8 1/2 - Fellini , Living in Oblivion - Tom DiCillo ... ), pretože rozprávajú o druhej stránke filmového umenia a svojim spôsobom ukazujú prstom na lenivých a často ľahostajných divákov. Niečo čo vidíme za maskou diela ktoré kritizujeme, alebo ho chválime sa nám snaží porozprávať príbeh obyčajného , vekom spustnutého muža s pestrejšou minulosťou. Birdman do svojej štruktúry zatiahol niečo pozoruhodné - komplex menejcennosti, prchavosť . Režijne sa nedá odoprieť originalita, ktorá vo svojom víre strhla i všetky herecké mená povyšujúce tento film na vysoký stupeň. Akurát sa mi v niekoľkých momentoch respektíve častiach filmu zdal byť námet vyčerpaný a minutáž zbytočne naťahovaná.

Som rád že existuje dokumentárny film ktorý zachytáva aké to je s baníctvom v ČR - cítil som z toho celého, že tí chlapi vrámci kolektívu zažili toľko krízových situácií, že si nevedia predstaviť aby kolektív rozpustili a venovali sa individuálne životu roztrúsení po svete, dovolil by som si použiť výraz ako ľahká forma Stockholmského syndrómu. Život dolu verzus ten hore prináša zrejme dosť výrazné kontrasty a tým sa dokument venoval iba veľmi okrajovo. Namiesto toho som sa pozeral na scény ktoré mali evokovať vtipnú desynchrónnosť štábu ( nepripadalo mi to tak ). Hudba bola veľmi zvláštne volená. Dobre, mali byť Vianoce a je otázne či ich baníci nezažijú s pochybnou budúcnosťou v ich profesnom zamestnaní, ale to je silne patetizujúci prvok. Najvýraznejší moment azda keď ich štáb zoznámil s alternatívou na trhu práce.

Jon sa snaží kopírovať nudný mestský život a ako prostriedok mu slúži komponovanie hudby. Tá síce nestojí za veľa, ale je aspoň podobná vkusu o ktorom sa Jon domnieva že sa dokáže presadiť a zaujať. Náhoda je papierový dobrák a preto z kapely The Soronprfbs vzniká pre Jona škola ktorá zasiahne omnoho ďalej než len do jeho akustického "rastu" . Mystifikovaná postava papierovej hlavy Franka neznamená len silu osobnosti bez výrazu , ale aj vôľu zotrvať na malom ostrovčeku ľudí jednej experimentálnej kapely.Posun litosferických platní je však neúprosný.

Vynikajúco spracovaný príbeh s originálnym scenárom, ktorý do vysokej miery paroduje aj zdĺhavé a zbytočné opisy v románoch 19. a 20. storočia, ale napriek tomu ukazuje ich atraktívnosť. Dialógy medzi postavami boli vtipne staromódne, Wes Anderson veci ešte väčšmi preháňal a spravil z Grandhotela Budapešť nezabudnuteľný zážitok.