Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Krátkometrážní
  • Dokumentární
  • Drama
  • Komedie
  • Akční

Recenze (4 598)

plakát

Twister (1996) 

Tento film bol pre mňa v minulosti symbolom komerčných, amerických filmov vysielaných našimi televíziami. Ani ako dieťa som nedokázal prehliadnuť tie naivné a trápne scény. Vizuálne efekty boli podľa mňa ako na hojdačke a nominácie na Oscara mali podľa mňa hlavne kvôli tomu skvelému víru vzduchu. Dej mal spád, ale tie citové vzťahy, klišé, hlúposť a celková naivita mi znechutili film.

plakát

Pařba v Bangkoku (2011) 

Od prvého dielu sa to okrem miesta a príhod nelíšilo. Dokonca aj tie boli podobné a Mikea Tysona tiež vytiahli. Zvláštne, že ten chalan sa smial, keď nemal prst a neriešil ho, či že ten chalan sa zobudil vo výťahovej šachte, po takmer dvoch dňoch, práve vo chvíli, keď tam prišli jeho kamaráti. Opäť je tu veľa nezmyslov a vševediacich Američanov s dávkou humoru a o téme alkoholových večierkoch, ktoré sú v dnešnej dobe populárne. Tentokrát, to však už nebolo ani tak vtipné a ani originálne.

plakát

Kruťárny (2011) (pořad) 

Originálnejšie ako slovenská obdoba tejto relácie Webmaster, majú to tematicky trochu usporiadané, niektoré videá sú originálnejšie ako tie vo Webmastri, ale aj tak tí ostatní sú tam zbytoční. Chechtajúca sa blondína, človek, čo to zastavuje a tí ostatní, čo majú mať s tým súvis no, stačil by tam jeden moderátor s prípadne jedným hosťom. Opäť sa ukazuje, že škodoradosť je jedna z najväčších radostí pre ľudí. Ja som sa na tom veľmi nebavil, ani ako škodoradosť mi to neprišlo vtipné, skôr bolestné aj cez obrazovku. Ale je to profesionálnejšie ako Webmaster, takže to treba uznať a ohodnotiť objektívne.

plakát

Tichý potok (2010) (TV film) 

Veľa informácií o tejto nádrži mi to nedalo, dohady, rozprávky starých materí, síce veľa názorov, ale aj dĺžkou to jednoducho nemohlo dať relevantné, objektívne a usporiadané informácie o tejto téme.

plakát

Dennis - postrach okolí (1986) (seriál) 

Tak toto bolo tak dávno, normálne sa mi to meno znechutilo až do chvíle, keď som stretol jedno pekné dievča menom Denisa. Ale po novom ho opäť nemám rád, nehovoriac že sa v dnešnej dobe na Slovensku zaužívalo a najmä u rómskej menšiny, ale tento seriál bola taká podpriemerná zábava. Niekedy sa hovorí, že pomôžme chorým deťom, aby mohli znova vystrájať, ale na druhej strane je to prípustné do určitej miery a nemám rád rozprávky, ktoré k vyvádzaniu podnecujú deti. Podľa mňa však lepšie ako samotný film.

plakát

Iron Man (1994) (seriál) 

Na animovanú rozprávku, v ktorej opäť bojuje hrdina so zvláštnymi schopnosťami proti zlu to bolo tentokrát slabé. Vyzeralo to skôr ako ťaženie zo slávy iných príbehov a vyplnenie akejsi medzery vo fantázii tvorcov, ktorý urobili tentokrát príbeh spojený s vedou. Neprišlo mi, že si na tomto dal niekto záležať, lebo nič prevratné to neprinieslo.

plakát

Veľký rešpekt (2008) 

Kedže je to komédia, pozerám sa na to inak ako na Bratislavafilm, či Lóve, ale napriek tomu to nevytrhlo filmy tejto doby a našej tvorby z obrovskej krízy, naopak sa to zaradilo medzi ostatné takéto diela. Bolo to veľmi primitívne a hlúpe, dokonca jednoduché v mnohých dialógoch, deji, či postavách. Avšak som sa celkom dobre niekedy na tej hlúposti pobavil. Dáša Šarkózyová bola vo filme v zaujímavých pózach a najmä v plavkách bola dosť pekná, ale aj tak veľa zbytočných vulgarizmov, veľa náhod, v niektorých scénach ako keby chýbal zvuk, najmä pri tom telefonovaní, veľké časové prestrihy. Napriek tomu, že to pôsobí amatérsky, najmä tí gangstri pobavia, celkovo je to uletené a netradičné v mnohých smeroch, ale ešte raz prízvukujem zábavné. Vulgarizmov je tam niekedy priveľa, celkovo však film vypovedá o dobe a dobre ju paroduje. Pri tom vracaní som sa zabavil, taktiež Pomajbo v roli bezdomovca bol bezchybný a pokiaľ by neprehovoril ani by som možno nevedel, kto to je. Nemám rád ak v každom diele našej kinematografie je nejaký súvis s Maďarmi, najmä tam kde nemusel byť, ale dalo sa to zniesť, nechápem však prečo vo viacerých situáciách použili toho istého fanúšika Slovanu Bratislava, z ktorého urobili ožrana a navyše po prebudení zdvíhal ruky hore a spieval chorál, to bolo troška prehnané, aj keď aj na tom som sa zabavil ako fanúšik tohto klubu. Nebolo to až také hrozné, katastrofa to určite nebola, ale aj od dobrých diel to má ďaleko.

plakát

Cinka Panna (2008) 

Tento film bola taká zmena v tvorbe, ktorá vznikala v túto dobu. Bol to historický film o osobe, ktorá nie je tak prezentovaná a známa z našich dejín ako napríklad Alžbete Báthory, Jánošík, či udalosti ako druhá svetová vojna a židia, ale tentokrát vznikol príbeh o cigánskej primáške z 18. storočia. Prekvapilo ma obsadenie neznámej herečky Anny Giorgobiani známej aj ako Anna Gurji. Bola veľmi pekná a do roly cigánky sa celkom aj hodila. Navyše Jozef Vajda vyzeral ako pravý cigánsky vajda a Martin Huba ako pravý šľachtic. Zuzana Kronerová ako veštica ušla, ale nebolo to to pravé, navyše som nechápal, prečo niekedy hovorili svojím jazykom a niekedy slovensky. Taktiež mohli ten rómsky alebo ak chcete cigánsky jazyk prekladať aspoň v titulkoch. Obsadenie Dejdara ako kováča, ktorý hovoril česky, takže mal byť asi český cigáň, ktorých v tej dobe veľa nebolo, bol zlý nápad. Nepochopiteľné zaradenie Jánošíka do deja, nedobové výrazy, veľa bielych hercov, ktorí hrali cigáňov a pritom neboli dôveryhodní, slabé súvislosti v deji, elektrické lustre, portréty rakúsko-uhorského cisára Františka Jozefa I. a Alžbety Bavorskej(Sissi), ktorí v tej dobe ešte nežili boli veľké chyby celého filmu. Symbolizmus bol síce prvoplánový, ale tentokrát mi v mnohých situáciách nevadil, možno kone a bociany tam boli až príliš veľakrát, dokonca ten istý záber, ale ako tak sa to zniesť dalo. Trocha šialené bolo, keď Anna utekala lesom a zrazu ju v poslednej chvíli zachránil znenazdajky sa zjaviaci jej filmový manžel a tiež až jeho zavraždenie mladým šlachticom, ktorý sa záhadne zjavil až po milovaní sa dvoch hlavných postáv a následné ďalšie sa objavenie v pravej chvíli záchrancov Anny, teda jej filmových bratov. Preto chápem rozhorčenie jednotlivých ľudí nad týmto filmom. Ja som sa pri ňom však častokrát zabavil, dokonca tam bolo veľa vtipných hlášok a aj veľa trefných hlášok, ako pri bitke, keď cigáni vraveli, že my nič my muzikanti. Nepáčilo sa mi predabovanie viacerých hercov. Dobrý šľachtic v podobe Martina Hubu, ktorý mal radšej cigánku Annu ako svojho syna bol zahraný vysoko profesionálne. Film mal oddychový náboj a bolo z neho cítiť životný príbeh. Historicky bol film s jednotlivými tradíciami dobrý, aj keď som mal pocit, že sa nejedná o našich cigáňov, lebo z dnešnej doby máme prevažne iné skúsenosti. Mne sa však príbeh páčil, páčil sa mi celkom aj film a pôsobil skôr nadčasovo, kedže dátum vzniku by som mu nedokázal presne určiť. Z tých komerčných filmov, ktoré sa však v danej dobe natáčali bol iný, bol lepší.

plakát

Slnko v sieti 2012 (2012) (pořad) 

Kedže naša domáca kinematografia prechádza posledných 15-20 rokov veľkou krízou a stále sa "nenakopla" na lepšiu cestu, tento galavečer tomu aj vypovedal. Dúfajme, že nabudúce to už bude inak, náznaky sú, ale pri filmoch ako Cigán, Dom, Lóve, Marhuľový ostrov a v podstate ešte niečo, ale už to tu pomaly končí, to dnes ani inak dopadnúť nemohlo. Predstavenie minulosti bolo dosť chabé, dokrútky mi prišli vulgárne a zle zostrihané. Hudba bola síce pekná, ale moderátori a účinkujúci z toho robili trápnosť, amatérstvo a cítiť bolo výraznú komornosť. So svetovými galavečermi sa to nedá porovnať, nehovoriac o poloprázdnom obsadení hľadiska. Keby to bolo tak odborné a príjemne komorné povedal by som, že super, lenže z tohto bolo naozaj cítiť, že naša tvorba je skoro na dne a to nové, čo prichádza je viac než amatérske. Náš národný galavečer bol dosť smutný. Síce sme sa dozvedeli víťazov, tí svoje reči zvládli celkom dobre, ničím však nezaujal, nebol taký, že by si naň človek po rokoch spomenul, takže v podstate len odovzdanie cien. Slabé a smutné.

plakát

Bitva na Baltu (1987) 

Bitka na Balte a pritom tam bojových scén bolo veľmi málo. Film o 1. svetovej vojne, kde dôstojníci, ktorí skladali sľuby ešte cárovi velili neskôr boľševickým vojakom. Veľmi ma prekvapilo, ako boli jednotlivé postavy vykresľované, najmä preto, že sa jednalo o film z čias komunizmu, možno to bolo Perestrojkou a Glasnosťou, že sú tam skôr cársky dôstojníci vykresľovaní v lepšom svetle. Kedže vieme, ako boli iné filmy z čias komunizmu ideologické, to vystihuje aj novodobý film Admirál, kde presne ukázali na tento rozpor, ako natáčali komunisti filmy o cárskom režime. Film je skôr konverzačný a na také dlhé trvanie nemá vôbec celistvý dej, ktorý by dával nejaký zmysel. Ide skôr o viac rozhádzaných scén, ktoré mali ukázať tú dobu. Taktiež pochybujem, že v tej dobe vedeli, v Rusku, čo je Vamp - upír. Veľmi ma pobavilo, ako o sebe hovorili Rusi, že vraj ruský človek je taký, že neskoro chápe veci a potom sa diví a iné reči, ktoré hovorili o slabinách života a boja Rusov. Ak mám hodnotiť film celkovo, tak nedosahoval priemernej kvality.