DePompon

Film hodnotím štyrmi hviezdičkami, nakoľko vo svete čsfd si tento originálny kúsok zrejme nezískal úplnú väčšinu divákov. Osobne však obdivujem originálne spracovanie ezoterickej tematiky, z ktorého chvíľami svojim realizmom citeľne mrazí. Príbeh je tak skutočný, že vám nadprirodzené scény neprídu nereálne. Ba naopak, Olivier Assayas poukazuje na duchovno ako na bežnú súčasť každodenného života, ktorú nie sme ochotní vidieť, vnímať, ani prežívať. A je to tak lepšie. Kirsten Stewart bola v hlavnej úlohe naozaj prirodzená a dôveryhodná. Kiež by som mala tú česť vidieť viac podobne odvážnych filmov, ktoré sú výsledkom antimarketingovej vízie "outside the box". Takisto, veľmi vkusný koniec. Napriek mnohým pochybnostiam ohľadom označenia dráma mi pomohol pochopiť, prečo to tak je. Myšlienku si zrejme každý vyloží po svojom, možno ju vnímať viacerými spôsobmi. Čo sa týka vizuálneho spracovania, niet čo vytknúť. Vyhli sme sa tu klišé zobrazovaniu predigitalizovaných duchov, čo býva v konečnom dôsledku kontraproduktívne. V tomto prípade to dopadlo veľmi dobre.

Príjemná spomienka na časy, keď sme mali 17 a kopa samozrejmých vecí nám došla možno ešte oveľa neskôr, ako Nadine. Samozrejme, že by som sa správala inak, byť na jej mieste. Ale v danom čase na danom mieste sa to, predpokladám, nikomu z nás nestalo. :) Veľmi príjemné, hudobne spestrené a sympatické spracovanie zdanlivo okukanej témy. No práve Edge of seventeen je dôkaz, že sa k nej dá pristupovať oveľa rafinovanejšie, ako sme si zvykli.

Mám o čosi viac cez dvadsať, než hlavné protagonistky, napriek tomu mi seriál hovorí z duše. Tak prirodzene a nenútene rozpráva o príjemných, šedých, no aj vyslovene odporných zákutiach toho, čo príde po dospievaní, že mi často krát vženie slzy do očí. Takto sa robí seriál, ktorý sa na nič nehrá. V mnohých epizódach som sa stotožnila s každou z dievčat v tom, čo prežili, najmä preto, že aktuálne témy sú podávané tak priamo, bez cenzúry a retuše. Nejde tu o vysnívanú módnu bublinku, v ktorej si žije Carrie Bradshaw zo Sexu v meste, hoci ten má úplne inú pointu. Naopak, ide o surové témy a ich prirodzené uchopenie obyčajnými, nedokonalými mladými ženami, vo svojej podstate zmätenými a čakajúcimi na záchranu. A tá nedokonalosť a zároveň odkázanosť na svoju vnútornú ženskú silu, na to, že sa raz všetci niekde s niekým nájdeme a pôjdeme tam, kam smerujeme, to je tá tajomná esencia úspechu. Klobúk dolu, za celú moju generáciu, ktorá Girls potrebovala ako soľ.

Výborné prevedenie, originálna myšlienka. Odkaz zlomeného ex-manžela žene, ktorá svojim rozhodnutím ovplyvnila viac, než zamýšľala. Pútavá dráma, ako má byť, dotiahnutá od začiatku až do úplného konca.

"Time... is on my side..." :)

Mysteriózny thriller ako má byť, so všetkou tou napätou atmosférou, výpadkom elektriny, záhadnými udalosťami a túžbou dozvedieť sa, o čo vlastne pri prelete kométy ide. Napriek tomu, že táto túžba ostáva v divákovi nenaplnená, pútavé rozhovory, strach o život každej z postáv i gradácia deja dostatočne vyplnia čas do poslednej minúty. Od záveru som čakala viac, no ako to už býva s komplikovanými námetmi, neuzavretý koniec ma vôbec neprekvapil. V rukách a v bežnom ponímaní smrteľného človeka je Schrödingerova mačka priveľké sústo. Vzhľadom na vyššie uvedené plusy však hodnotenie zaokrúhľujem nahor. Rozhodne moja šálka kávy.

Blue Jasmine je jednou z tých vydarených allenoviek, pri ktorej si potvrdíte, že či už chcete alebo nechcete, Woody Allen je stále váš srdcový režisér. Jeho filmy sú ako vrecúško fazuliek každej chuti - nikdy neviete, akú príchuť si vytiahnete, no je ich tam zopár, ktoré stoja za hriech. Možno to bolo vďaka Cate Blanchett, ktorej rola bola šitá na mieru, možno spojením týchto dvoch veľkých mien... V každom prípade, mágia zafungovala. Psychologická dráma par excellence. Budete sa s Jasmine rozkladať od nevinného začiatku až do úplného rozpadu osobnosti, dobrovoľne.

Štvrtú hviezdičku pridávam celkom neobjektívne, pretože ide o počin Guillerma del Tora a ten si vyslúžil moju doživotnú lojalitu pre skvost menom Faunov labyrint. Inak ak mám film porovnať s jeho predošlými počinmi, dovolím si poznamenať - príliš digitálne, čo celkovému vizuálu znižuje kvalitu. Miestami skôr pobavilo, než vystrašilo. Inak sľubný námet, scenár, aj obsadenie. Hodné zhliadnutia.

Hrozivo reálne a zároveň sladko sentimentálne, ľahko skonzumovateľné s jemným korenistým dozvukom, vylúhované v šálke Anglicka. Výborne.

Film sa spočiatku javí ako obyčajná detektívka, no gradácia napätia sa postupne pretvára v des a hrôzu nad prozaickým faktom, že takýto vzťah pravdepodobne existuje za susedovými dverami. A tak nám vzniká slušný psycholigický triler, ktorý zo seba odhaľuje viac a viac, aj keď si myslíte, že už ste naozaj videli dosť a za oponu ísť netreba. Hoci sa necítim byť stotožnená so žiadnou z ústredných postáv, stále mám zimomriavky a myslím, že tento pocit bude v mojom vnútri ešte istú dobu doznievať. Plné štyri hviezdičky, lebo celkom nerozumiem, ako sa Fincherovi podarilo zanechať takýto výrazný dojem niečím tak banálnym, ako je manželská dráma.