Merggie

Určite poznáte pocit, keď sa nejakým nedopatrením dostanete na koncert kapely, ktorú nepoznáte. Na odchod je neskoro, z mnohotisícovej masy sa len tak ľahko nedostanete. Všetci si okolo vás pospevujú, okamžite rozpoznávajú notoricky známe hity, vedia, kedy majú mávať vysvieteným smartfónom. Vy stojíte v dave ako tĺk a namiesto toho, aby ste poskakovali vedno s účastníkmi koncertu, čakáte kedy naprší a uschne. Ak sa Vám však kapela zapáči, radosť zo spontánneho zážitku nemá konca-kraja, po koncerte otravujete všetkých známych, vypytujete sa kamarátov, či kapelu poznajú. Ak ju nepoznajú, zapálite si sviečku, nech im pánbožko ich ignorantský prístup odpustí. Keď som si zapol koncert, z môjho obmedzeného pohľadu, neznámej kapely pod názvom Dave Matthews Band, už počas rytmu a tónov prvej piesne som na sto percent vedel, že chcem byť v newyorskom Central Parku. Neviem neviem vážení, či som niekedy v živote videl lepší koncert...

Ústredným negatívom tohto filmu je fakt, že vzťah medzi študentom, ktorý je o čosi starší ako jeho nohatá učiteľka, sa nijak nevyvíja, no napriek tomu sa v záverečnej fáze filmu jednoducho vyskytne. Navyše, ten vzťah, aspoň na strane slečny učiteľky nevyviera z možnosti voľby, ale zo zúfalstva zapríčineného tikotom biologických hodín. O Larryho minulosti sme sa nedozvedeli nič, takže jediné, čím si možno vysvetliť jeho hlúpučké správanie, je zrejme náklonnosť k Forrestovi. Dve hviezdičky za to, že sa film snaží byť milý a za zopár fórov, ktorých význam sa utopil v statickom scenári, no v momentoch, kedy zazneli, boli aspoň na chvíľu funkčné. Nuž a tie mopedy? Milota, krásota, gang jak vyšitý :)

Áno, život vie byť gýč. Pozitívny film, ktorý upokojí oči, zníži tlak, uspokojí uši a pohladí dušu. Vytúžený happy end, príroda hýriaca letnými farbami, zvieratká, Sigur Rós a šarkany vo vzduchu. Konečne som sa dočkal Hoppipolly v kontexte, ktorý som si počas jej harmonických tónov vždy predstavoval. Ak máte záujem, prečítajte si preklad textu onej islandskej piesne a hádam i vy skočíte bosý do mláky. Možno až potom oceníte gýč, z ktorého je síce príliš sladko, nuž, ale raz za čas? Prečo nie?

The Paradine Case ma na prvý pohľad zaujal najmä vynikajúcou prácou s hĺbkou priestoru. Niektoré kompozície vnútri záberov sa natoľko podobajú Občanovi Kane-ovi, že budete zákonite hľadať nejakú vyššiu mennú súvislosť aj s obhajcom Keane-om :). Analógiou k Wellesovmu eposu je však, bohužiaľ, aj pomerne plytký a málo atraktívny dej, s ktorým sa síce herci popasovali výborne (veď Gregory nikdy nesklame), no v konečnom dôsledku mu chýba v rozhodujúcich pasážach určitá dynamika či schopnosť prekvapiť. Sonda do psychológie charakterov zmietaných pochybnosťami a láskou je to však bravúrna.

Nepáči sa mi, keď sa musím v rámci jednej epizódy populárno-náučného dokumentárneho filmu pozerať 3-4-5krát na ten istý záber. Informačná hodnota za 5, lebo som sa naozaj veľa naučil, vizuálne spracovanie za 2, lebo som sa nemohol pozerať na brutálne áčkovú rotáciu niektorých záberov. Ak je štandardom súčasnej tvorby tohto typu dokumentárneho filmu použiť dokonca v dvoch rôznych častiach rovnaké zábery na opis rôznych udalostí (napr. totožné zábery reflektujúce sociálne nepokoje a počítanie hlasov po voľbách vo fínskej a nórskej časti), tak neviem, kde som mal oči doteraz, a teraz sa v rámci jednej epizódy zopakujem aj ja, veľa som sa naučil, to áno. Naposledy ma takto vytočil dokument o prvej svetovej vojne vo farbách :)

Predvídateľná, ale o to vypracovanejšia citácia, ktorá sa nestráca do neznáma a neprerastá do samoúčelnosti, hoci pohnútky malých zlodejov nefungujú tak ako tie Antoniove a to najmä v rovine logiky. Autor nám totiž celý čas ukazuje deti, ktoré si vždy poradia, vždy prežijú a potom sa fanaticky (hlúpo, naivne) vydajú po ceste zločinu. Remeselne zvládnuté na úrovni i feelingu 40.-50 rokov, čo je však tomto prípade skôr pochvala než výčitka. Realistické, priam dokumentárne zábery, zvyknete si aj na strnulé neherecké herectvo a onen psík? Ak má reprezentovať toho Umbertovho, tak je osud deciek vo hviezdach...

Vždy som vravel, že minulosť netreba hádzať za hlavu...ona sa vráti.

A komparz kde nechali??? Dokopy 20 ľudí v celom filme :))

Otrasný film s otrasne vedenými hercami, ktorí hrali ako nehrať. Mix komédie a hororu je IMHO najnevhodnejší synkretický celok, ktorý existuje. A to som si nahováral, že Polanskeho Ples upírov je len strašná a nepodarená náhoda...jediná hviezdička je za utešeného havrana Bedla...

Dozviete sa len toľko, koľko chcem, aby ste sa dozvedeli. Ja viem kto som a to mi úplne stačí. Krčíte na mňa pohľad, ale vždy si odkráčam čo treba. Som zodpovedný človek. Som dobrý človek. Som tvrdý ako betón...