Arkanoid

Napätie pretrváva a pracuje sa s ním efektívne, pričom sa nezabúda na hľadanie zmyslu života niektorých postáv. Čiže krimi strihnuté existenčnou drámou s prvkami humoru. Tá vražda a hlavne udalosť potom sa mohli kľudne odohrať v South Parku, toľko je tam čierneho humoru. Parádny záver, hrajúci sa s divákom.

Viac ako Sollimov tréning pred Gomorrou. V seriáloch sa často nachádza nejaký nováčik, ktorý diváka prevedie prostredím a spoznáva ho vtedy, keď stúpa na nejakom, možno kariérnom, rebríčku. Tu je výhodou, že takýmto nováčikom je celá skupina ôsmich malých rýb vo svete zločinu, ktoré si úspešne odhryzli veľké sústo a mieria do výšin s cieľom ovládnuť podsvetie Ríma. Kto by nechcel byť v spoločnosti nekompromisného vodcu Libaneseho, hedonistu Dandiho, či rozumného chladnokrvného Icea hľadaných spravodlivým detektívom? V každej epizóde sa riešia osobné problémy ľudí a ich emócie, s ktorými sa asi každý stretol, ako honba za úspechom, rivalita, láska a nádej v lepšie zajtrajšky, ktoré sa umocňujú v posledných minútach epizód. Identifikácia s postavami je preto výborná a rovnako aj fandenie im, bez ohľadu na stranu zákona.

Brutálny prológ a nekompromisné hlášky úvodu vítajú diváka do drsného konfliktu dvoch strán a nedajú vydýchnuť potokmi krvi.

Už konečne vznikol hlavný dej a to konflikt medzi mestami. Depresia jednej z postáv naberá ostré kontúry a svojimi následkami zasiahne všetkých. The Sopranos krátko pred koncom seriálu režú do živého a je im jedno, koľko krvi pritom pretečie. Možno najväžnejšiu scénu v seriáli onedlho strieda scéna na uvoľnenie napätie, kde Paulieho oduševnené hlášky nedokážu iné, než rozosmiať diváka. Definítvne riešenie konflitkov je na spadnutie. Výborný scenár a skvelé prevedenie.

Tú udalosť na začiatku som očakával skôr na konci nejakej epizódy. Iná alternatíva by bola otvorená vojna. Vyrovnávanie sa so situáciou prináša rovnako veľa kultových scén. Opäť počujeme najčastejšiu hlášku hlavnej postavy prednesenú pri smrti istej významnej postavy až doteraz. Užívanie nevýslovného šťastia a pohody v závere pripomína určité precitnutie, ako napríklad v seriáli BoJack Horseman na konci tretej série. Sánka dole.

Animácia nádherná a prepracovaná. S hlavným hrdinom sa dá stotožniť v oblasti hodnôt, no keďže je to pračlovek a je skôr pudovo orientovaný, úplne sa to precítiť nedá. K dokonalejšej empatii chýba zložitejší problém blízky modernému človeku, ktorý je schopný intelektuálneho zamyslenia nad pozretými epizódami. Inak akcia kvalitná, drsná a krvavá, v ktorej hlavnej dvojke vždy fandíte.

Predošlú epizódu, ktorá mala nastavené zbesilé tempo od začiatku do konca, to neprekonalo. Pohodová prvá časť však význam má, v tej druhej, dramatickejšej, sa stanú dôležité veci, niektoré mi však prišli trochu uponáhľané. Záver je taký, ako má byť, taký, čo sa dá ceniť a tvorcovia sa v ňom nebáli riskovať.

Je zvláštne vidieť postavu, v predošlých sériách prevažne pasívnu, ako prekypuje veľkými emóciami, ktoré je zhodou náhod dostávajú do nečinnosti. Hlášky sa počúvajú dobre, ale dej sa veľmi nehýbe. Tvorcovia neeskalovali napätie z predošlých epizód, namiesto toho vytvorili ďalšie problémy a eskaloval skôr epizódny problém, než niečo väčšie, na čo by sa nadviazalo. Potešil aspoň Chekhov s gun z minulej epizódy. Nezabudnuteľné scény, rozporuplne kvalitný obsah, čo sa týka vedenia príbehu.

Jedna nekončiaca brutálna akcia, ktorej desivosti sa podobal snáď len Bone Tomahawk.

Mimo krvavej akcie a krásnej animácie sme sa dočkali aj spirituálneho presahu, ktorý robí epizódu výnimočnou.