Arkanoid

Casca vyčíta Gutsovi jeho nezodpovedné správanie v bitke. Grifftih mu vraví, že plány si vystaval aj podľa toho. Grffithovi je pridelené územie – kráľovstvo – za zásluhy v bitke. Jeho plán sa plní tak, ako si to vysníval. Guts odhaľuje pascu a zachraňuje veľa vojakov, aj Griffitha. Epizóde chýba poriadna bitka, ale nie všetko vo vojne je zase extrémne napíanavé. Kráľ Midlandu má za stolom nespokojných podriadených s Griffithovou bandou, ktorá získala významné postavenie. V závere sa Grifftih chytá za beherit a môžeme sa tešiť na Zodda.

Judoau vedie priateľský rozhovor s Griffithom, v ktorom mu vysvetľuje, ako as veci majú. Epizóda má aj voľnejšie scény. Griffith s Gutsom sa oblievajú kýbľami vody, ale Griffith Gutsovi povie o svojom beherite a keď mu ho hodí, ožije. Epizóda vysvetľuje vzťah Gutsa a Gambina a prečo ho Guts musel zabiť. Tento flashback je najlepšia časť epizódy. Griffith Gutsovi vysvetľuje svoje videnie sveta a dej končí bitkou jazdy. Mali sme tu aj intenzívnejšie epizódy.

Súboj Griffitha a Gutsa je opäť napínavý, Guts dokonca okrem guráže, čo ide cez vlastnú krv, využíva aj zákernú taktiku – šplechnutie zeme mečom do očí protivníka. Griffith sa ale nedá zlomiť kvôli svojim schopnostiam a fight IQ, aj keď skočenie na meč vyzerá nereálne a nie je zobrazené. Dočkáme sa aj vykĺbenia ramena. Zbrane rinčia aj nad rámec svojho pohybu, ale v podstate tak dotvárajú atmosféru. Počas dialógov súboja tu máme meditačno-napínavú hudbu. Po Casciných slovách Gutsovi zasa zaznie dramaticky moderná hudba ranených citov, ktorá ale zároveň uvoľňuje. Pri nočnom prepade zásobovacieho tábora hrá hrdinsko-romantická hudba. Od dupotu koní útočníkov sa trasie pomyslená kamera. Poteší celková vojenská taktika nad jednotlivé súboje, ktoré v bitke nie sú výrazné. Opäť výborná epizóda.

Počiatok Gutsových dobrodružstiev. Zaujme klasické striedanie statickej a dynamickej animácie v tomto seriáli, kde tá statická ponúka väčší šok a atmosféru, tu pri dobýjaní brány mesta. Pred mocným obraom v brnení so sekerou, sivým rytierom Bazusom, padajú nepriatelia ako muchy. Jediný, kto sa mu odváži postaviť, je práve Guts. V epizóde sa nedeje všetko na jednom mieste. Mesiac, krv, obleihacie stroje, ranení a mŕtvi, to je atmosféra ďalšej statickej animácie. Guts nechce pokračovať v armáde, lebo boj skončil a opúšťa žoldnierov. Griffithova armáda síce ustúpila, ale utáborila sa neďaleko dobytého hradu. Tam Gutsa prepadáva Corkus, no po strate mužov musí nastúpiť Casca a dokonca Griffith. Súboje sú zaujímavé, napínavé a akčné, vždy podľa schopností bojovníka, väčšina je ale krvavých. Jediná slabšia vec v epizóde je Gutsov sen, keď ako malý bojuje s veľkým mečom v hmle proti démonovej ruke, poteší ale, keď neskôr bojuje aj proti démonovi. V tejto časti ale zaujme strih animácie, ktorá znázorňuje pohyb démonovej ruky. Keď vidí, že je boj márny, žiada o pomoc Gambina, ktorý ho učil boju, no nakoniec ho zabil. Môžeme si domýšľať, či dôvodom nebolo zneužívanie, keďže Guts bol extrémne agresívny po chytení za ruku od veliteľa žoldnierov. Po prebudení mu Griffith vraví, ako ho hodnotí, čo sa horkokrvnému, drsnému hrdinovi nepáči. Epizóda končí v najlepšom, v druhom súboji Gutsa a Griffitha, rozumu proti hrubej, riskujúcej sile. Výborný, akčný, atmosférický začiatok.

Buster Keaton chce byť bohatým biznismenom, aby získal ženu. Ukradne peniaze, od zlodeja kupuje nábytok, čo nie je jeho a telefonuje koňovi, ktorého legálne kúpil, aby ho vozil a nestál len tak podaromnici. Nápadov na útek pred policajtami vo vtedajšom meste je tu neúrekom, pobaví aj Keatonov balans pri vyvažovaní horizontálne postaveného rebríka, ktorý sa snažia na svoju stranu nakloniť skupiny policajtov.

Konečne groteskná komika, divadelné kulisy a diabol, Mélièsov strih, usmievaný, aj hrôzostrašný mesiac.

Kratučký, minútový dokument má v roku svojho vzniku len vizuálnu hodnotu, dokumentárnu veľmi nie.

Prvý film Georgesa Mélièsa trvá minútu a nemá zápletku, len neustále hranie kariet, donesie piva a čítania novín. Som ale rád, že sa naučil práci s kamerou.

Yasujirō Ozu vzdáva poctu divadelnému hercovi pod divadelným menom Onoe Kikugorô VI, preslávenému s kabuki divadlom, ktorý často vystupoval vo vizuálne výrazných a odlišných úlohách, aj ženských. Po krátkom predstavení herca a rozprávaní o jeho úlohách nasleduje samotné predstavenie, ktoré je nemé, len s hudbou. Cením kostýmy a hudbu, ale predstavenie malo pre mňa skôr informatívny, ako umelecký charakter.

Videl som 103 min. verziu. Forma bola príjemná, chybná len počas úvodných titulkov, kedy som mal tú česť s epilepticky blikajúcim obrazom, v ktorom sa striedali farby. Poteší výhľad na mesto vraj neďaleko Tokia. Dvaja kamaráti, študenti, dvoria rovnakej žene. Intelektuál nosí okuliare v rámci stereotypu, aby bol rozoznateľný od kamaráta extroverta, ktorý je veselý a nebojí sa baliť ženy. Máme tu jemný humor. Chlap vyvesuje ceduľu s izbou na prenájom, no pred ženou ju zvesí a klame ju, že izba na prenájom nie je. Ďalší komediálny moment nastáva, keď introvert Yamamoto, čo má záujem o ženu, predstiera, že nemá nešťastnou náhodou ruku natretú z čerstvo nafarbeného stĺpa. Extrovertovi sa darí baliť ženu na humor, ktorý prirodzene nachádza tam, kde iní nie. Introvert je vo svojom živle pri učení sa, extrovert pri šľapaní lyžami do kopca ku hotelu. Extrovert využíva pri balení nekalé vyraďovanie introverta z hry, ten ale ostáva gentlemanom. Lyžovalo sa ešte bez prilieb, ale potešia lyžiarske výkony. Pri nich sa dočkáme aj dynamickej kamery, ktorá má priblížiť Yamamotovu nepodarenú jazdu z prvej ruky. Máme tu aj humor z školského prostredia. Školník sa pozrie na slnko a rozhodne sa zvoncom ohlásiť koniec vyučovania. Študenta nachytajú s ťahákmi a on sa ich pokúsi zjesť, no trestu sa nevyhne. Za prvú polhodinu však kamaráti nevedia, že majú záujem o rovnakú ženu. Pri lyžovaní je prekvapivo zobrazené oprašovanie zadku ženy mužom, za čo by dnes bol muž vypovedaný zo spoločnosti. Vyzerá to tak, že sa lyžovalo v nemecky hovoriacej krajine, všade takéto nápisy. Niečo z japonskej poetiky, komediálnosti a oťukávania mladosti, tiež pekné scény priateľstva. Na všetko sa dobre pozerá, vládne pozitivita. Kvôli výraznejšiemu problému a tak aj chýbajúcej komplexnosti postáv je film pre mňa len príjemné béčko.