Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Dokumentární
  • Komedie
  • Krátkometrážní
  • Animovaný

Recenze (132)

plakát

Poslední žena (1976) 

4,0/10 Pre mňa bol hlavný problém zmieriť sa s faktom, že Ferreri okato narába s tým, čomu feministky s obľubou vravia "konštrukt" (a mne sa pritom derie na jazyk, "karikatúra"). Nakoniec som to nedokázal preglgnúť, príčinou čoho sú aj pomerne lacné a prvoplánové snahy šokovať a upútať pozornosť. O "prirodzenosti" a zmysluplnom rozoberaní M-F(Ž) vzťahov nemôže byť v tomto prípade žiadna reč.

plakát

Kladivo na čarodějnice (1969) 

4,0/10 Prečo také nízke hodnotenie? Lebo na môj vkus tvorcovia až priveľmi využívajú "klišé", čo si okrem štandardizovaných dialógov/replík zlízli najmä postavy - vôbec nepôsobia ako ľudia z mäsa a kostí, s nejakou minulosťou a (prípadnou) budúcnosťou, ale ako "vzorné" prototypy (zlý, pokrytecký a zákerný inkvizítor vs. cnostný, humanistický a "osvietený" kňaz, a pod.). V mojich očiach preto film ako (historická) výpoveď o danej dobe a udalostiach (vrátane paralel do nedávnej minulosti) úplne zlyháva a jednoducho nedokáže zanechať "hlbší" dojem.

plakát

Veřejný nepřítel (1931) 

4,0/10 Názorný príklad toho, ako môže dopadnúť dôsledné dodržiavanie Haysovho kódexu. Dej bez akýchkoľvek prekvapení, nechutne schematické postavy (vrcholom je matka na hranici slabomyseľnosti) a čo je najhoršie, naivné a polopatistické moralizovanie (och, ako som len na to alergický...). Ešteže je tu zopár zaujímavých záberov, aby ste nemuseli vypnúť televízor/opustiť sálu. Zážitok z filmu je priamo úmerný tomu, ako sa od spomenutých neduhov dokážete oslobodiť.

plakát

Ptačí klec (1998) 

3,0/10 Neviem či sa za posledných desať rokov prístup k "moving pictures" tak radikálne zmenil, ale z dnešného zhliadnutia mi tento film prišiel až neuveriteľne konvenčný. Už po prvých desiatich minútach si vytvoríte hrubú predstavu, ako sa bude zvyšok filmu vyvíjať, a režisér sa vám ju vôbec nesnaží sabotovať. Vývoj postáv je minimálny a ich jednorozmernosť bráni, aby s nimi divák aspoň trochu sympatizoval. Neodporúčam vám ani vydržať do konca, lebo nad tým zúfalým kvázi-happyendom si možno poplačete ako ja. Kim Ki-duk sa evidentne iba hľadal, nepúšťal sa do nijakých autorských experimentov a radšej stavil na istotu - aby sa dostal do širšieho povedomia (a prípadne zarobil na svoje ďalšie projekty).

plakát

Kolo v Pekingu (2001) 

3,0/10 Svojim spôsobom typická "festivalová" zlátanina, ktorá vás má "chytiť za srdce" - potenciál na to má, námet a spracovanie vyznievajú spočiatku veľmi sľubne. Kameňom úrazu je (zrejme) scenár, ktorý je vystavaný tak, aby z vás silou-mocou vyžmýkal nejaké city. Vedľajším produktom tohto prístupu sa stali: 1, hlavné postavy, pôsobiace ako úplní idioti bez štipky zdravého rozumu, s ktorými jednoducho odmietate súcitiť 2, zbytočné (a až násilné) naťahovanie stopáže 3, postava dievčaťa, ktoré mohlo dostať viac priestoru vo filme, aby nepôsobila iba ako pekná atrakcia. Pravdupovediac, dve hviezdičky mi prídu až nesmierne milosrdné vzhľadom na znechutenie, s akým som film dopozeral (koketoval som aj s "odpadom"). Môj virtuálny pohár trpezlivosti s podobnými festivaloými záležitosťami však definitívne pretiekol.

plakát

Noc v Roxbury (1998) 

3,0/10 Tak toto je taký strašný úlet, až som sa pri tom (na moje vlastné prekvapenie) celkom bavil. Len škoda niekoľkých hluchých (rozumej "sentimentálnych") miest.

plakát

Skazany na bluesa (2005) 

3,0/10 Životopisná snímka o poľskom hudobníkovi Rysiekovi Riedelovi (čosi ako Jim Morrison) sa pre mňa skončila sklamaním (a vlastne aj začala - má jednu z najtrápnejších úvodných scén, aké som kedy videl). Režisér (alebo scenárista?) sa totiž pokúsil takmer o nemožné - vtesnať do necelej hodiny a trištvrte takmer celý životný príbeh speváka (viac-menej klasika: založenie skupiny - prvé úspechy - drogy - smrť) - a tak sa film roztrieštil na rôzne epizódky, ktoré pri sebe drží len zdanie autobiografie. Zvolený prístup mal dopad aj na určitú povrchnosť snímku (ktorej sa však za daných okolností asi ani nedalo vyhnúť), čo sa snažil zastrieť podporovaním Rysiekovho "kultu osobnosti". Čo ma však na filme irituje najviac, je priamočiare (a naviac hlúpo podané) moralizovanie - už po prvom dialógu som rozmýšľal, či nemám opustíť sálu. Jedinou vecou, čo vôbec stojí za pozornosť, je vynikajúca hudba (vo filme sú vložené aj krátke záznamy z koncertov) - ale to si radšej zožeňte sountrack alebo albumy skupiny Džem, v ktorej Rysiek spieval.

plakát

Occhi di cristallo (2004) 

4,0/10 Seriózne sa tváriaca volovina - za čo môže najmä absolútne nedôveryhodná motivácia vraha (nechápem, ako mohla scenáristovi napadnúť taká kravina - EDIT 11.5.2008 - ide o zjavný odkaz na španielsky film La residencia, čo však na kvalitách filmu nič nemení). Nebyť poslednej polhodiny, asi by to bolo za štyri *.

plakát

Muž zvaný Kůň (1970) 

2,0/10 "Milí Indiáni! Radi by sme sa touto cestou ospravedlnili za všetky príkoria, ktoré sme spôsobili Vašim predkom. Rozhodli sme sa natočiť film, ktorým by sme mohli zmierniť naše spoločné konflikty a rozdiely, a ktorý by o Vás vyslal pozitívny obraz do sveta. Zobrazíme Vás ako roztomilých šašov so špecifickými spoločenskými pravidlami, ošatením a inými "ozdobami" (sľubujeme, že predtým spravíme primeraný etnologický výskum). Radi by sme pridali aj istú bosorku (pardón, babku), čo ušla zo sitcomu o Flinstonovcoch. Tiež by sme chceli odprezentovať nejaký Váš pôvodný krvavý rituál, aby mali diváci (a kritici) dôvod híkať. Nemusíte sa báť, film bude natočený tak, aby každý imbecil pochopil, ako veľmi si Vás vážime. S pozdravom (ehm, Howgh!), ...". Pre istotu dodávam, že nemám absolútne nič proti Indiánom (iba proti pokryteckým filmom). Za hodnotenie a tón môjho príspevku sa ospravedlňujem iba užívateľom pod dvanásť rokov (a "babke").

plakát

Zohan: Krycí jméno Kadeřník (2008) 

1,0/10 Nekorektné?? Rozhodne nie. Tento film sa predsa snaží prezentovať ako politicky neutrálny, a odváži sa parodovať nanajvýš nejaké zaužívané etnické klišé (čo často vypáli ako neslušný či trápny vtip), ale ku nekorektnosti má stále hodne ďaleko (zvlášť ak by vás nebodaj napadlo porovnávať ho so Sjömanovou tvorbou). Od komédie sa nedá čakať hlboká analýza blízkovýchodných sporov, to však určite ani nebolo zámerom autorov - tí sa starali najmä o to, aby nevyvolali zbytočné konflikty z arabskej/palestínskej strany. Krvný tlak by sa však divákom mal zdvihnúť z "prostoduchosti" riešenia spomínaných konfliktov - Spojené štáty prezentované ako oáza pre imigrantov, kde vám nikto neublíži, a konzum ako spôsob a záruka mierumilovného spolužitia (smutné spitvorenie ideálov liberalizmu, že?) - bolo by to aj smiešne, keby to nikto nebral vážne. Ale ktovie, možno sa raz naozaj všetci zídeme.......v nákupnom centre.