Mona_Lisa

Zaujímavý slovenský kraťas, po ktorého skončení som si nebola istá, či som to celkom nepochopila preto, že polku filmu som mala bez zvuku alebo boli dôvody iné. A potom pozriem na obsah filmu a ahá, takže to bolo o egoizme v každom z nás, ktorý v extrémnej situácii vždy vypláva na povrch... nuž, OK. Veľmi dobré spracovanie (masky super a celkovo sa na to dobre dívalo), prazvláštna atmosféra a zmiešané pocity na konci.

Shame nie je zlý film... proste to len nie je taký dobrý film, aký som čakala. Príbeh mladého muža, ktorý je posadnutý všetkými formami sexu (cez masturbáciu až po prakticky "sex s okoloidúcimi") a zároveň (ne)rieši problémy so svojou psychicky labilnou sestrou. To je vlastne všetko, čo je možné o tomto filme povedať. Je síce pekné, že film rieši problematiku emocionálnej prázdnosti, no keď sa pri sledovaní prenesie tento pocit i na diváka, niečo asi nebude v poriadku. Shame by prospelo, keby sa viac sústredil na vzťah dvoch "stratených" súrodencov než na scény, kde Fassbender vsúva svoje prirodzenie do všetkého, čo sa pohne. Áno, tá určitá artovosť je pri hlavnej myšlienke pochopiteľná, ale je jej priveľa a u mňa nefungovala, tak ako mala. Tri a pol hviezdičky, pretože tento film skutočne "o niečom je", má posolstvo, ale práve táto skutočnosť sa dostáva do kontrastu s faktom, že film vlastne len kĺže po povrchu a v určitých oblastiach (až prekvapivo) nejde do hĺbky.

György Pálfi jednoznačne má na dobrý film, ale bohužiaľ momentálne len talent, financie chýbajú. Final Cut je milá, úsmevná záležitosť, na ktorej je obdivuhodný (prirodzene) najmä strih a výber nezabudnuteľných a zároveň i úplne neznámych scén z romantických filmov zo všetkých kútov sveta. Chcelo by to tú štvrtú hviezdičku, ale hoci nápad je super, chcem od tohto režiséra vidieť niečo nové a originálne. Snáď sa v budúcnosti ešte zadarí.

Šesťdesiatkový hipster Fajolo sa zamýšľa nad osudom sveta a zmyslom bytia ako každý správny teenager a vy ho máte chuť pre tie občasné nelogické drísty pekne nakopať. Bela mu výborne sekunduje a chápem, že vzťah medzi nimi mal pôsobiť ako realistické stvárnenie spoznávania sa mládeže, ale obaja sa väčšinou správajú ako idioti. Naopak, dejová linka s matkou bola nielen smutne-krásno podaná, no mala aj určité posolstvo a tie scény z "bezviš pontónu" hádam tiež. Slnko v sieti je nádherne natočené, poeticky ladené dielko, ktoré však môže iritovať vo chvíli, kedy sa začnete zamýšľať nad uvažovaním a správaním sa hlavných protagonistov. Ale človek nemôže mať všetko, však?

Kto by to bol povedal, že sa film s (na prvý pohľad) jednoduchým námetom a prakticky veľmi typickým hlavným hrdinom môže pokojne zaradiť medzi najväčšie filmové zážitky vôbec? Koho by bolo napadlo, že dokonalosť sa na filmovom plátne dá dosiahnuť nielen po technickej alebo emocionálnej stránke, ale aj po stránke absolútnej? Kto by si bol pomyslel, že perfektný mix kontrastu, atmosféry a hudby (!) vytvorí taký dokonalý celok, že mu ťažko niečo vyčítať? Kto mohol vedieť, že je táto "malá filmová perla" schopná predrať sa na potenciálnom rebríčku slávy omnoho vyššie než množstvo vyslovene epických snímok? A ešte: ako je vôbec možné, že kontrast medzi brutálnym násilím a pomalým, melancholickým dejom filmu funguje tak fascinujúco bezchybne? A ďalej: prečo sa mi zdá, že výťahová scéna zaváňa genialitou? A perlička: ako to, že Gosling nielen úžasne vyzerá, ale ešte aj hrá ako poloboh?

Čítala som knižnú predlohu a práve preto si nie som celkom istá, ako film ohodnotiť. Na rozdiel od mnohých nadšencov, ktorí román Collinsovej vychválili do nebies, nezdieľam toto pobláznenie a knižka mi skôr pripadá ako dobrý nápad, ktorému však neprospelo odfláknuté prepracovanie, občas nelogický priebeh deja a zameranie na možno až príliš nízku vekovú kategóriu. Film si však na moje prekvapenie berie z predlohy to najlepšie (a to najmä v prvej polovici) a pôsobí presne tak, ako by mal film podobného žánru pôsobiť. V druhej polovici nadšenie opadá a objavujú sa sentimentálne prvky a zameranie sa na romantickú líniu, ktorá pre mňa zrovna najpútavejšia nebola. Napriek tomu je však Hunger Games ako spracovanie románu veľmi dobré, ako film samotný celkom slušné. Mimochodom, veľmi príjemné herectvo Jennifer Lawrence.

Neprestajné nutkanie Američanov všetko remakovať + zlé spracovanie = hovadina. Presne ňou totiž LOL pre mňa je. Nie zrovna sympatická Miley Cyrus, ktorá hereckého talentu veľa nepobrala, je len vrcholom ľadovca. Nie, najhoršie na tomto filme bolo absolútne nerealistické a nelogické správanie sa hlavných postáv. Celé sa to tak strašne tvári byť cool, až je to niekedy vtipné. Paradoxne, jedným z pozitív filmu bola Demi Moore, ktorej stvárnenie neistej matky, ktorá sa snaží zvládať rolu rodiča a zároveň aj kamarátky svojej dcéry, rozhodne zlé nebolo. LOL ako celok až tak príšerne nepôsobí, ale po rozkúskovaní na jednotlivé prvky (herectvo, plynutie deja, nelogické správanie sa postáv) padá o niekoľko priečok nadol. Pustite si to, ak vám nevadí, že predstava konca sveta má pre hlavných hrdinov podobu vety: "Bože, vymazala si ma z priateľov na FB." (Chcem vidieť francúzsky originál.)

Briti asi proste vedia ako na to. Dive je drsne realistická dráma o tom, že v živote to občas nejde tak, ako sme si pôvodne naplánovali a aj jeden "malý" prešľap môže viesť k veľkému problému. Celý film je striktne zameraný na psychológiu a prežívanie hlavných postáv a zvláda to na jednotku. Okrem toho je však aj veľmi zručne natočený a soundtrack, resp. hlavná znelka filmu pekne kontrastuje s prostredím (klasická hudba vs. svet teenagerov). Taká nenápadná anglická perlička.

Konverzačný film, s kopou myšlienok a možností zamyslieť sa? Áno, pravdepodobne Lost in Translation. Zameranie na dejovú líniu prakticky žiadne, skôr polemizovanie o tom, kam smeruje život a či ho vlastne naozaj žijeme tak, akoby sme mali/chceli. Pomalé plynutie filmu veľké plus, veľmi dobre navodená atmosféra ďalšie plus, hlavní herci tretie plus. Ak by bol tento film obrázok, zavesila by som si ho na stenu a každé ráno by som sa pri pohľade naň usmiala. Ale to je všetko. Lost in Translation je veľmi pekný film, ale dejiny kinematografie (aspoň pre mňa) nemení.

S ázijským filmom sú moje skúsenosti prakticky nulové. Survive Style 5 + ma však veľmi kvalitným spôsobom presviedča o tom, aby som im venovala viac pozornosti. Toľko originality, ale aj obsiahlosti po príbehovej stránke som už dlho nikde nevidela. Väčšina príbehov by nielenže vystačila na celý film, ale dokonca ešte aj ako celok pôsobia ako pekne sa dopĺňajúce celky. Lietajúca scéna je vrcholom optimistického pohľadu na život a zlepšila mi náladu. Je to milé, je to vtipné, je to úsmevné a ja tomu dávam 5 hviezdičiek.