StanislachKo

Krásne grandiózne finále... Špinavé, ako rozchody vonkoncom bývajú, že ano.

Niekedy si treba újsť aj na bohapustej romantike. Napríklad teraz a na tomto. :-)

Krajšie súznenie súrodeneckej lásky som vo filme ešte nevidel. Obaja herci s malým cameom na tom majú neodškriepiteľnú zásluhu. :-)

Na toto som skoro zabudol. Výbornéééé ako za mladi

"Nazvi to láskou, šialenstvom alebo iba tlkotom srdca, pre mňa je to stále jedno a to isté..." ...Láska...

Dávam do pozornosti trochu neštandard medzi týmito príspevkami. Hesso Jašterák, či týpek z Kandidáta, či z nejakej Hornej Dolnej sa mi - ako tak zisťujem - javí ako jeden z najtalentovanejších slovenských hercov. Ale hlavne veľmi cením to, čo robí s takzvaným nutným zlom a.k.a. povinná stredoškolská literatúra. Tiež doporučujem obhliadnuť aj ostatné Baštrngy. Nikdy nie sú také monotónne, aby si sa nudil.

S Bondami je to ťažké. Svoj denníček by som dokázal poctiť väčšinou main songov z nich hneď. Ale čo už. Táto boduje na plnej čiare. A rozhodne viac ako film (čo sa stáva dosť nepríjemným pravidlom)

Viac menej celý príbeh uzavrený v jednom jednoduchom klipe. Ale kruto veľavravnom...

Je to na jeden shot, kone tam strieľajú medzi oči, parta vojínov v šapitó spieva doslova do vetra (tak odovzdane, lebo je im tak njak jasné, že je to zrejme naposledy) a do toho sa uveriteľne zmätene motá McAvoy... Napriek tomu ma najviac mrazí pri pohľade na to opustené ruské kolo zahalené dymom. Ktoré sa točí bez ohľadu na všetko. A samozrejme pri hudbe. Jedna z najsilnejších filmových scén, aké som mal to šťastie prežiť.

Ten text má tú desivú moc pochovávať všetky ilúzie.

 Je suis Charlie

Trochu zanedbávam denníček, ale myslím, že  týmto sa s kľudným svedomím rozlúčim s rokom 2014. Už mi asi nič silnejšie dať nestihne.

Dlho som pochyboval, že Rodriguez vie... Ale niekedy fakt vie... :) A dokonca aj tomu Banderasovi to ide úplne od ruky.

Čo by bol Sergio bez Ennia? Tutovo menej ako Ennio bez Sergia! (Z celého filmu si pamätám najviac to legendárne "fiťu fiťu fuhuuu...")

Blíži sa remake, blíži sa videohra,... a ja schuti spomínam na časy, keď som tú famóznu trilógiu videl prvý krát.

Lebo feeling...

Chi mai je absolútny vrchol.. Absolútny! A nejaký nadšený dovolenkár si natočil vlny a slniečko ako vizuálny podmaz. Výsledok je dokonalý (lebo Chi Mai!)

Niečo iného ako ma bežne nadchýňa. Ale keď už sa to tu volá, že "denníček", a keď tá hudba má takú energiu... A keď sa toho neviem zbavviť celý deň... Tak čo narobím? Proste podľahnem "HEY!"

Pesnička skromná, zdanlivo plytká, s množstvom nezmyseľne sa opakujúcich zámien. Napriek tomu vyvoláva potrebu sa k nej čas od času vracať... Skoro ako k oným školským časom...

How do you measure the life of a woman or a man?

In truths that she learned
Or in times that he cried
In bridges he burned or the way that she died?