Ether

Neviem, či patrím k “masám” ako blahosklonne označujú väčšinu “bežných” divákov “skutoční” fanúšikovia artového filmu, ale Blonde sa mi nepáčil. Tvorcovia sa snažili urobiť zo životopisného filmu čosi viac, ale ani najrôznejšie formálne experimenty mu nedodali hlbší zmysel. Cielené povýšenie zostalo zaseknuté na slabom scenári. Zdôrazňovanie dvoch tráum, ktorými sú podľa tvorcov absentujúci otec a stratené dieťa, sa vyskytuje v prvoplánovom melodramatickom podaní. Miestami mi pripomína nepodarenú telenovelu, kde všetok smútok a trápenie postavy máme pochopiť vďaka nešťastnej tvári a večnému náreku hlavnej postavy. A to je ďalší problém, lebo ani Ana de Armas ma svojím výkonom nenadchla. Jej herecké zručnosti sú tu zúžené na dva prehnane zahrané výrazy - trpiteľsky smutný a nevinne úzkostný, a to bez akýchkoľvek odchyliek či vývoja postavy. Norma Jeane je na základe tohto filmu zjednodušená na infantilnú trpiteľku a večnú obeť mužského sveta bez ďalších častí osobnosti. Až na jej stále usmiatu personu - Marilyn Monroe. Táto dualita a priepastný roziel sú ostentatívne zdôrazňované, aby diváci pochopili odlišnosť medzi leskom filmovej ikony a “skutočným” trápením bezbranného dievčaťa.

Pre mňa to ani tak nie je gangsterka, ako skôr príbeh o priateľstve a predovšetkým o ceste životom jedného muža, ktorý sa rozhodne prehodnotiť priority, aj keď to nie je vždy jednoduchá záležitosť. Mark Ruffalo je veľký sympaťák a navyše aj dobrý herec. Potvrdil mi to neraz, nevynímajúc tento film.

Leo hrá o sto šesť, tlačí na pílu až sa z toho ide posr*ť. Napriek tomu som sa presne v polovici pozrela na hodinky, že koľko ešte zostáva do konca a tento pocit sa ani v ďalších nekonečných deväťdesiatich minútach nezmenil. Žiadne moralizovanie sa však nekoná, jednoducho ma to nudilo. Zo začiatku som sa bavila na „fičúrskych“ ťahoch nášho výmyselníka, časom bolo už však tých rovnakým štýlom pointovaných vtipov priveľa. Jeden ako druhý, len vymenili kulisy. Tak ospevovaná „vtipná scéna“ s plaziacim sa Leom je už pri úvodnom komentári otravná a akási silená. Najlepšie by bolo, keby skutočne upadol do kómy, tomu by som hovorila dejový zvrat. Pretože paradoxom je, že pri tej všetkej uponáhľanosti filmu chýba skutočná dynamika. Pomedzi také a onaké tabletky sa tam strieda jedna štetka za druhou do omrzenia. Prázdne poháre cinkajú o seba a sklo sa leskne na svetle. Tvar je dokonalý a precízny. Ale čo ma po tom, keď sa nemám čoho napiť.

Aj keď má Joaquin moje veľké sympatie a svoje herecké kvality potvrdil spolu s mojou miláčkou Scarlettou aj v tomto filme, ani krásne farebný vizuál ma "nezachránil" od priduseného pochechtávania sa. Na intenzite potom nečakane pridal pri "tom" čísle. Značka: Kto videl, tak vie. Áno, aj mňa ako veľkú fanynku najrôznejších "terminátoroviek" ku koncu filmu napadlo, že možno som práve dopozerala príbeh o vzniku Skynetu.

Pretože a hlavne fakt špecifická atmosféra, obľúbený Ben Kingsley ako zhúlený psychiater - sympaticky stratený archetyp mudrca, New York a hudba. Aj keď nie osudová, veľmi príjemná záležitosť.

Pre mňa formálne a vyprázdnené dielo. Absolútna prevaha technickej stránky nad obsahovou. Žiadna emócia, príbeh... Každú chvíľu som dúfala, že tam niekto vtrhne a postrieľa všetky dôležité postavy a upratovačku. Jediné, čo ma zaujalo, bola scéna s cementom. Skutočná katarzia, aj keď asi trochu iná, akú zamýšľal režisér. Tak šup s tým do prednáškových miestností, lebo toto môže byť zaujímavé len samotným zážitkom z analýzy. Podľa mňa je cisár nahý.

Nech si Six Feet Under nenechá ujsť nikto so zmyslom pre podivnosti rôzneho druhu. Jednoznačne netreba vynechať morbídnosť, čierny humor a problémy typu, kde nájsť stratenú nohu nebožtíka. Hrá tam aj Dexter predtým, než sa stal Dexterom a povedala by som, že mnohé neskoršie udalosti by sa dali vysvetliť aj vďaka tomuto seriálu. Vyrastať v pohrebníctve ako mladý homosexuál skrýva v sebe iste mnohé nástrahy pre jemnú psychiku zženštilého mládenca. David a Keith boli mojou najobľúbenejšou dvojicou (nezabudnem na scénu, kde hrali paintball, hehe). MImochodom, seriál som sledovala v čase, keď som si robila vodičský a nedá sa povedať, že by mi to k nemu nejako dopomohlo.

Fú, asi najlepší seriál, aký som videla. Dokonalosť postáv vyplýva práve z ich nedokonalosti a nezaraditeľnosti. Charaktery a ich vzťahové dynamiky nikdy nezotrvávajú rovnaké, neustále sa menia a vyvíjajú. Predovšetkým u dvoch hlavných protagonistov, kde, okrem ich života, nie je nikdy istý a zadefinovaný ani ich vzťah. Krehký neustále balansuje na hrane osobného a cudzieho. Stále ma to nútilo rozmýšľať nad tým, do akej miery sa navzájom podržia. Čo sú pre seba ochotní urobiť a kam zase zájsť v ľahostajnosti a manipuláciách. Jasné, ide tu o život, ale neustále žasnem, ako sa tým frajerom podarilo urobiť seriál tak uveriteľný a dôsledne premyslený, že doslova tŕpnem pred obrazovkou, čo sa bude diať. Perfektné po všetkých stránkach - scenár, réžia, herci, hudba, kamera... Pozor ale, tá dráma je v žánri uvedená oprávnene a sama som zvedavá komu všetkému z môjho okolia zamotal (alebo zamotá) hlavu. Pre mňa veľká láska.

Zvláštny pocit sa kdesi ukotví po zhliadnutí. Napriek tomu, že v prvom rade ide o dokumentárny film, tvorcovia sa veľmi citlivo pohrávali s dramaturgiou a tým, ako bude pôsobiť na divákovu emocionálnu stránku. Detektívka a mierne okázalá mystifikácia dominujúce v prvej polovici filmu sa prehupnú do neuveriteľného príbehu jedného človeka vo veľmi osobnej rovine. Nezanedbateľný sa mi vidí láskavý humor, ktorý vychádza zo spontánnych reakcií ľudí v rozhovore, ale predovšetkým z neočakávaných zvratov a úsmevných podivuhodností, ktoré sa o "Sugar Manovi" dozvedáme. V celku netypický dokument a to nielen príbehom, ale aj spracovaním. Hneď som ochotná odpustiť niektoré nejasnosti, ale to patrí asi do celkovej atmosféry filmu s fluidom mystifikácie. Tvorcovia sa napokon veľmi jasne rozhodli ísť predovšetkým po jednej významovej línii a nerozdrobovať ladenie filmu. A skutočne nečakaný záver, má svoju hĺbku. PS: Pred časom som natrafila v rádiu na zvláštnu pieseň, a keďže som si ju chcela ešte vypočuť, zistila som, ako sa volá, pričom vysvitlo, že je z akéhosi filmu - to ma doviedlo až do kina. Na tej hudbe jednoducho niečo je...

Tento film je presným vyjadrením slovného spojenia "hrozne dobrý". A k tomu Daniel Day-Lewis v roli ropného magnáta: "To ja som tretie zjavenie..." No jednoducho "hrozné".