prasacimor

Jedna z klasík môjho detstva. Výborný dobrodružný film ako aj skvelá dráma. Najradšej som mal však scény v džungli s opicami, ktoré na mňa vtedy pôsobili maximálne realistycky a nikdy ma vlastne nenapadlo rozmýšlať, či sú to skutočné opice alebo prezlečený ľudia. Aj teraz po troche googlovania sa mi nechce veriť, že sú to všetko len masky a kostými. Skvelá práca, ktorá by si určite zaslúžila oskara.

O tom, že Rusi majú peňazí na točenie filmov dosť, som sa už presvedčil neraz. A neraz sa mi dostalo kvalitného filmového zážitku. Nechápem ale, prečo ich často investujú do projektov akými sú Stritreysery (ehm) a podobné zdegenerované paskvili. Aký má zmysel točiť ruský remake FaF kde sa naháňajú po Petrohrade krikľavé, hranaté krabice? Zatiaľ čo v americkom podaní a lokáciách to vyznie cool a "realisticky", lebo je tam predpoklad, že podobná kultúra by sa tam mohla pestovať, tu je to jedine tak na smiech. O príbehu sa nemá cenu vôbec baviť, stačilo mi vidieť 7 minút a vedel som presne čo sa bude diať. Avšak tie iskrivé dialógy, hlavne medzi ústrednou dvojicou, to už bolo fakt na mňa vysoké umenie. Okorenené skvelým slovenským dabingom, ktorý mám pocit, že je rok od roka horší a nepočúvateľnejší, to bolo pre moje citlivé uši hotové utrpenie. Keby to však bolo v originály, asi by som si to aj napriek všetkému pozrel, lebo ruštinu mám rád a trochu relaxu nikdy nezaškodí.

Desperado meets Kill Bill za doprovodu Black Keys? Im in!

Môj letný GP.

Mal som pôvodne v pláne pozrieť si tieto mladé, skákajúce prdelky ako rozptýlenie pri jedle, poprípade ako uvoľnenie po náročnom dni. No všetko, čo obaľovalo hlavnú prdel, mi začalo tak neskutočne liezť na nervy, že som to musel po 7 minútach vypnúť. Takto afektované, otravné hovado som vo filme už dávno nevidel. A nezachránil to ani prežúvavec Bridges. Hodnotiť si tým pádom netrúfam, ale predpokladám že za vytrínu by si to tvorcovia nedali.

V žiadnom prípade nie som zaslepený Tarantinovský fanúšik, ktorý by slintal nad každým jeho novým filmom. Skôr ma tento obrovský hype, ktorý ho sprevádza, zakaždým keď niečo nové natočí, otravuje. Taktiež nepovažujem Pulp Fiction za geniálne dielo a v momente ma napadnú minimálne 4 tarantinovky, ktoré sú lepšie. No Nehanební Bastardi ma definitívne presvedčili o Tarantinovom obrovskom talente. Určite jeho najlepší film a ak sa mu ho náhodou podarí tromfnúť Djangom Unchainded alebo Kill Bill 3, tak oficiálne požiadam o zvýšenie stupnice na 6*.

Zo začiatku je film svižný, servíruje kvalitný, sviežy humor a ja som sa úprimne bavil. No niekde v polovici príde nepochopiteľný zlom a z ľahkej letnej komédie sa stane uťahaná skoro-dráma preplnená rodinnými hodnotami a poučeniami. Ako to nakoniec dopadne, je jasné každému už od začiatku, ale prekvapivé a nečakané konce, silná stranka romantických komédii nikdy nebola.

Čím ďalej, tým viac získavam nedôveru v nezdravú a sadistickú inštitúciu zvanú manželstvo. Prežiť s niekym xx rokov a nedopadnúť ako excellent roommates, je podľa mňa nadľudský výkon. No ak by všetky nefunkčné páry mali k dispozícií takúto dobrodružnú terapiu, možno by som to ešte zvážil. Veď čo môže byť pre uhasnutú vášeň stimulúcejšie ako útek pred guľkami skorumpovaných fízlov, vlámanie do kancelárie a následne bytu, 16 poschodové svaly Marka Wahlberga, zbesilá naháňačka mestom na Audi magickou silou prichytenom na taxíku, zdemolovanie asi 15 áut, tancovanie pri tyči pre úchylného okresého prokurátora a nakoniec zatknutie nemalého množstva padouchou? Samozrejme s tým, že nikomu sa okrem občasného záchvatu dávenia a zničeného účesu, nič nestane. Nakoniec si to znovuzrodený pár v nekontolovateľnom ošiali vášne a lásky rozdá rovno na trávniku pred domom a môže fungovať šťastne ďalej minimálne ďaľších 10 rokov...skoro som zabudol. Tento komentár môže obsahovať SPOILER!

Nočnú Viedeň vystriedal slnečný Paríž a Linkater opäť naservíroval skvelý romantický film. Bolo veľmi zaujímavé sledovať stretnutie po 10 rokoch a vzájomnú interakciu, ktorá ale už bola iná ako vo Viedni, keďže obe postavy sa za ten čas niekam posunuli a ich životná situácia bola úplne iná ako pred rokmi. Čo sa ale nezmenilo, bola príjemná atmosféra sprevádzajúca celý film a výborné dialógy medzi ústrednou dvojicou, ktoré sú opäť plné životných múdier a zaujímavých myšlienok. Neviem si moc dobre predstaviť vidieť to bez znalosti "jednotky" (v tomto prípade mi tento termín znie priam vulgárne). Určite by bolo zaujímavé sledovať to ako samostaný film a len hádať, čo sa mohlo v minulosti udiať, ale mám pocit, že Pred Súmrakom potrebuje kontext, aby si ho divák dokázal naplno užiť. Najhoršie na ňom je, že je až hriešne krátky a keď (aspoň pre mňa) veľmi náhle a nečakane skončil, tak som skoro kričal I want Moaaarr! Až neskôr som dokázal ten záver doceniť. Je fakt skvelý, a krajšiu bodku by som len ťažko hľadal. Ale ak sa náhodou Richard s Ethanom a Julie rozhodnú, že do toho pôjdu aj do tretice, čo je síce vrcholne nepravdepodobné, budem veľmi rád.

Skvelý thriller, ktorý ma ale najviac zaujal v dramatickej a psychologickej rovine. Postavy sú skvelo vykreslené, je vidieť, že scenárista si dal veľmi záležať. Skutočnosť, že kvôli tomu žil s hlavnou dvojicou dva týždne, to len potvrdzuje. Posledná akčná tretina až moc zbrklá a premena ťuťmáka na killera je mierne over the top a úsmevná, ale tiež zabaví. Peckinpahovi sa okrem toho podarilo pozdvihnúť exploitation žáner na umenie a vniesol ho do mainstremu. Som si istý, že remake bude vo všetkých ohľadoch len šablónový, komerčne vymäknutý odvar.