denulik

Už Tri dni kondora boli na môj vkus poznačené časom a pozerať ten film s odstupom niekoľkých desaťročí znamenalo zmieriť sa s istou naivitou, predovšetkým v konaní postáv. Som rada, že seriál nie je retro a tvorcovia sa pokúsili o update pre 21. storočie, ale istá miera naivity ostala. A s postupom série sa na ňu nabaľovalo stále viac klišé a nelogickostí, takže koniec už bol viac-menej na smiech, napätie sa vytratilo niekde v druhom dieli.

Jediný dôvod prečo vidieť tento film, sú zapálení mončičáci (v doslovnom aj prenesenom zmysle slova). Pritom kniha tak stupídne ako film určite nepôsobí. Škoda

Inter arma silent leges. Bez ohľadu na letopočet, bez ohľadu na krajinu.

Preboha, čo to malo akože byť? Krimidráma a lá Scorsese? Nie! Scenárista zamilovaný do svojej práce tak, že dokáže unudiť celé davy. Keby tie dialógy mali aspoň nejaké opodstatnenie pre ďalší dej, ale nie. Je to iba prázdne pseudofilozofické tliachanie o sexe, ktoré mi má ukázať prázdnotu a povrchnosť sveta. OK, na to by ich stačilo pár a nie dve hodiny v kuse. Kým sa konečne začne niečo diať, máte za sebou hodinu a pol pozerania nepochopiteľných blábolov vedúcich odnikiaľ nikam, ktoré deklamujú výborní herci. Záver už bol o niečo lepší, aj pointa došla, ale to už mi bol osud všetkých vo filme totálne fuk.

Presne ten typ romantického filmu, ktorý neznášam. Trápny, patetický, predvídateľný, nudný, plný klišé a blendamedových úsmevov. Bŕŕŕŕ. Toto zvládam, iba ak ide o film podľa Rosamundy Pilcherovej, ktorý nemožno brať vážne, ale nie ak sa to tvári pomaly ako rodinná dráma s nejakým presahom.

Dokonalý úvod a záver, ktorý sa nesie v hĺbavom duchu. Freneticky zrýchlený stred sa ale pomerne rýchlo opozerá a stáva sa monotónnym a nudným, nehovoriac o tom, že v niektorých pasážach mi Glassova hudba trhala uši a bola príliš výrazná, hlasná a jednotvárna. Chcelo by to trochu prestihať stred, aby si udržal údernú silu, opakovaním sa metafora rýchleho života stáva otravnou, ale ináč veľmi zaujímavé dielo.

Kráľova priazeň nie je zlý film, ale za všetko hovorí, že som pri jeho sledovaní zistila, že som ho už asi videla (minimálne som mala veľmi silný pocit déja vú). Herecké výkony sú na úrovni, príbeh napriek niekoľkým zaváhaniam (Henrich VIII. by sa rozišiel s Rímom len kvôli žiadosti milej Anny?! To akože vážne?!) tiež, postavy sú plochejšie ako sa patrí (kto do teba kameňom, ty doňho chlebom, však Mary?), ale hlavnou hviezdou zostáva Sandy Powell, ktorá vytvorila nezabudnuteľné kostýmy a opäť dokázala, že si svojich Oscarov zaslúžila.

Tento film mi príjemne sadol. Bolo v ňom všetko, čo má kostýmová romanca mať- láska, napätie, intrigy. O kúzelnej Sandy Powell a jej kostýmoch nie je potrebné ani hovoriť. A Rupert Friend v cylindri je na zjedenie.

Kráľovský víkend alebo O úlohe hotdogov v boji proti Hitlerovi.

Veľmi dobre. Svojím štýlom a atmosférou mi pripomenul Pavučinu lží. Bergovi sa výborne podarilo vytvoriť mrazivú, paranoidnú atmosféru nepriateľského prostredia, ktoré vašu pomoc nechce a z veľkej časti nemá záujem na odhalení pravdy. Vykreslil konflikt, v ktorom nikto nemôže zvíťaziť a koniec je v nedohľadne, v tom najlepšom prípade sa za víťazstvo dá považovať, ak nepriateľa spoň na nejakú dobu pribrzdíte. Vyhýba sa zjednodušeniam typu Amerika je dokonalá a všetci Arabi teroristi a pritom nejde do takých detailov, aby film nudil.