denulik

Chcelo by to byť Skrytou identitou pre 21. storočie, ale na to je Radcliffe superhustý a istý si sám sebou, jeho vedúca super cool baba, ktorá aj z totálnej počítačovej krysy vytrénuje agenta 007, náckovia odporní ultrahlupáci a celé je to jedno megaklišé. Aby ste mi nerozumeli zle, na nedeľný večer sa dá vybrať tisíc horších a hlúpejších filmov ako je tento, len mi vadí keď sa niečo kĺže pekne po povrchu a pritom tvári ako hlboký oceán.

Začnem tým, prečo sa oplatí tento film vidieť. V prvom rade je to setsakra zaujímavý motív takej normálnej rodinky: tatko predavač, mamka učiteľka a celá banda sa živí únosmi a výberom výkupného. Na tom porovnaní klasického rodinného života a zločinov najbrutálnejšieho zrna je niečo veľmi absurdného a znepokojivého. Aj vizuál je pekne retro, ako sa patrí, ale to nič nemení na tom, že film mi nijak neprirástol k srdcu a nezanechal žiadnu emocionálnu stopu. Po prvotnom zdvihnutí obočia je to ničím zapamätateľná jazda k predpokladanému cieľu. Záverečné minúty to ešte zdvihli kúsoček nad priemer, ale z mojej strany je to premrhaný potenciál.

Celý seriál má poctivé škandinávske melancholicko-depresívne ladenie a zaujímavých hercov, ale pomerne dosť mi vadila prekombinovanosť scenára. Napriek tomu, že som predtým videla český remake z dielne HBO a aj tento počin pozorne sledovala, miestami som sa strácala v menách, ale hlavne v motivácií jednotlivých postáv. A ten záverečný moment, keď sa objavili nájomní vrahovia so svedomím (wtf?) už som nepobrala vôbec. Prekvapivo sa mi česká verzia pozdáva viac, možno je to lokáciami, známejšími tvárami alebo momentom prekvapenia, ale nórsky Mammon ma trochu sklamal.

Konečne film našej proveniencie, ktorý presne vie, čo chce povedať. S jeho odkazom môžeme a nemusíme súhlasiť, ale aspoň tam ten odkaz je. Je to emočne silné, a pritom citovo nevydiera. Klobúk dole pred slečnou Nvotovou.

Celá krajina väzením, celý národ v base zavretý na doživotie. Tie silené, narežírované úsmevy sú snáď ešte smutnejšie ako bezvýrazné tváre ľudí, ktorí sa už nevedia smiať. A načo aj? Nie je žiaden dôvod.

Šla som na vojnový film a dostala som usoplenú melodrámu.

Mala som pocit, že v strižni spojili dohromady minimálne dva filmy. Ten príbeh vlastne nedával zmysel, postavy konali nelogicky, ja vlastne netuším, prečo celý ten masaker. Úvodná scéna s dvoma zúrivými dedkami na smiech, takto nekonajú ani besní dôchodcovia v Rusku, nieto v civilizovanom svete. Hoffman a Olivier už klasicky dobrí, k zubárovi tak skoro nepáchnem, ale ako celok sklamanie zo slabého príbehu.

Vynikajúci Al Pacino vo filme, ktorý je na môj vkus až príliš prvoplánový a agitačný. Že spravodlivosť je iba slovo vieme všetci, nemusí nám to ani režisér ani scenárista búchať o hlavu.

Posledný kráľ alebo stredoveké majstrovstvá Nórska v zjazde mimo zjazdovky.

Keaton rules.