mirika39

Nie som si istá, či mám dôveru voči slovám matky, ktorá sa až príliš urputne snaží všetkých presvedčiť, aké mala Anna šťastné detstvo a aká sa z nej stala patologická klamárka. Nepochybujem, že Anna mnohé zveličovala, ale napriek tomu, šťastné deti predsa z domu neutekajú, keď majú len pätnásť a nevydávajú sa v sedemnástich. Skôr by som povedala, že sa matka bála pudov svojho nového manžela, keď Vicky začala dospievať. "Zápasník vo voľnom štýle" (bratranec) bol umiernenejší, ale o tom šťastnom detstve ma naozaj nikto nepresvedčí. Strýkove slzy hodnotím ako vysoko presvedčivý herecký výkon, ktorý si zaslúži minimálne cenu Emmy. Naopak, verila som Missy, Anninej lezbickej priateľke. Verila som jej aj to, ako Annu milovala. Bolo to na nej vidieť. Páčilo sa mi, ako s dlhým nosom zaliezol právnik, ktorý po Anninej smrti nepochybne nesmierne nadával na tie svoje neschopné spermie, keď zistil, že nakoniec z tohto vzťahu nevyťaží ani len to decko. Nepáčilo sa mi, ako sa dokumentaristi snažili pomstiť Larymu Birkheadovi za to, že odmietol v tomto dokumente vystupovať a vlastne z neho spravili vypočítavého chrapúňa. Snáď každý, kto za tých 16 rokov videl, ako si vedie vo výchove toho decka, musí uznať, že ako otec obstál vynikajúco a Dannielynn vyzerá ako šťastná a spokojná mladá dáma. Tiež sa stačilo pozrieť na jeho oči pri spoločných archívnych záberoch s Annou, či už fotky alebo video. Tento mladík bol do nej naozaj zamilovaný! Okrem toho podotýkam, že sa nikdy po Anne neoženil, ani nebolo známe že by mal nejaký dlhodobý vzťah. Vyzerá to, že všetku svoju energiu venoval výchove dieťaťa. Bolo zaujímavé pozorovať, ako sa po Anninej smrti nedopatrením dostal na druhú stranu - zo stavu, keď ako fotograf uháňal celebrity, zrazu bol s deckom uháňaný on. Páčilo sa mi jedno video (je na Youtube), ako sa ho raz jeden paparazzi na ulici so spiacim bábom v náručí opýtal: "Bol si utratiť jej peniaze?" a Larry, s tým svojím chlapčensky nevinným výrazom v tvári povedal: "Všetko čo som kúpil je pre ňu." Vtedy mi poskočilo srdce a zamilovala som si ho.  Inak sa mi dokument veľmi páčil. Trochu som na Annu Nicole zmenila názor. Hej, hnala sa za tou vidinou bohatstva a nezávislosti, ale kto z nás sa neženie, pravda? Akurát ona bola dosť šikovná na to, aby klofla dedka a obohatila sa, ibaže možno nebola dosť inteligentná na to, aby jej tie peniaze vydržali. (Dodnes sa nevie, čo sa stalo s tými štrnástimi miliónmi dolárov, ktoré vo forme peňazí, šperkov, šatstva a pod. získala od Howarda.) Nuž, chce to určite veľký kumšt. Možno by sa jej to aj podarilo, keby neupadla do spárov drog a keby sa smrťou syna všetko nepokazilo.

Aké filmové dielo asi môže vzniknúť z knihy plnej sračiek, po vydaní ktorej sa sama autorka priznala: "No, tak trochu som si pri písaní toho životopisu povymýšľala, no a?" Je v dnešnej dobe vôbec možné, o niekom si povymýšľať kadejaké bludy, vydať z toho knihu a na základe týchto výmyslov sa svetovo presláviť? A aké mal asi Andrew Dominik pohnútky k tomu, aby predlohou pre jeho film bola kniha plná výmyslov a nepresností?  Z nich je možno vymenovať nasledovné:  1. Gladys síce ubližovala malej Norme Jean rôznymi spôsobmi, ale nesnažila sa ju obariť horúcou vodou, ani utopiť. Nič také Marilyn nikdy netvrdila.  2. Kam zmizla Grace, ktorá mala na život Marilyn najväčší vplyv?  3. Kam zmizol Jim Dougherty, ktorého si Marilyn na Gracin podnet vzala, keď mala 16 rokov? 4. Kam zmizla Natasha Lytess, učiteľka herectva, ktorá mala na Marilyn a jej kariéru taktiež dlhé roky obrovský vplyv?  5. Charles Chaplin mladší možno bol bisexuál, alebo utajený homosexuál, ale určite nikdy nežil na hromádke so žiadnym mužom.  Bol dva krát ženatý, oba razy s herečkami, s ktorou jednou z nich mal dcéru. 6. Charles Chaplin mladší nebol v znamení blížencov, v skutočnosti bol v znamení býka. Tak isto ani Edward G. Robinson mladší, ten bol v skutočnosti v znamení rýb.  7. Marilyn Monroe nebola tehotná s Charlesom Chaplinom mladším, ani Edwardom G. Robinsonom mladším.  8. Štúdio neprinútilo Marilyn ísť na potrat a neexistuje žiaden dôkaz, ani svedectvo o tom, že by umelé prerušenie tehotenstva absolvovala. V skutočnosti trpela endometriózou, kvôli ktorej sa jej nedarilo donosiť ani jedno dieťa.  9. Charles Chaplin mladší nezomrel pred Marilyn Monroe, ale až šesť rokov po nej. Nezomrel na udusenie zvratkami po alkoholovom opojení, ale na pľúcnu embóliu. 10. Kam zmizol Lee Strasberg, ďalší významný učiteľ herectva a jeho žena Paula, ktorá bola Marilyn nesmierne oddaná? 11. Kam zmizol psychiater, ktorý Marilyn nedopatrením odkrágľoval?  12. Kam zmizla pomocnica v domácnosti Eunice Murray, ktorá psychiatrovi pomáhala zahladiť stopy po tom, čo nedopatrením odkrágľoval Marilyn?  Mimo týchto nepresností ťažených z knihy plnej výmyslov a klamstiev je dej filmu príšerne ponurý, zbytočne natiahnutý, plný prázdnych miest, ktorý vykreslil Marilyn ako chorú hysterku. Možno nebola najvyrovnanejšia, ale v rámci možností sa snažila zachovať si zdravý rozum, bola sčítaná, rozumná, uvedomelá a ctižiadostivá. Tento podradný film s chabým hereckým výkonom kubánskej akožeherečky Marilyn neskonale dehonestuje, utvára v divákovi mylnú predstavu a doslova zavádza. V záverečných titulkách mala byť uvedená informácia o tom, že film je iba fikcia a podobnosť postáv so skutočnými osobami je čisto náhodná.

Milujem kulinárske cestopisy. Zbožňujem ich. Napríklad slovenský dokument Cestou necestou má na mňa priam blahodárny účinok a akonáhle končila jedna časť, už-už som sa tešila na ďalšiu. Alebo S kuchárom okolo sveta, kde nám sympatický francúz Fred Chesneau predstavuje rôzne kultúry sveta, ich zvyky a hlavne národné kulinárske špeciality. Tak isto som sa zakaždým tešila na vynikajúceho Miroslava Donutila a jeho predstavenie cyperskej kuchyne. Lenže, keď som uzrela toto podivné prefajčené potetované individum s dobrovoľne zmrzačenými ušami, všetko moje nadšenie z krás Mexika razom opadlo. Tomuto hovorím lacné zaplnenie voľných miest v televízii a mladému pánovi Karkovi by som odporučila pozrieť si nejaké epizódy nášho programu Cestou necestou, že by videl, ako sa to správne robí. Ale chápem, každý nejako musí začať a nie vždy sa tie začiatky vydaria. No možno by to chcelo menej nadšenia z pokreslených ženských a viac sa zamerať na prostredie, kultúru a kuchyňu. Komentátorka v tomto prípade by mala zostať skôr v pozadí a nie v popredí, zvlášť keď vyzerá tak nereprezentatívne.

Presne ako povedala matka Bridget Jonesovej: "Krutá rasa." Jedna preberie chlapa sestre, druhá neteri, ani nehovoriac o tom drsnom úvode na stanici metra. Chvíľami naozaj šokujúci priebeh deja, úžasná zápletka a tak isto Josh Hartnett vyrástol do krásy a v postave neverného naničhodníka si akosi získal moje sympatie. Úžasne vyobrazený rozdiel kultúr v každom detaile, v komunikácii, mimike aj gestike.

Netreba zabúdať na to, aké následky spôsobili manipulátorské praktiky najväčšieho psychopata v histórii ľudstva. Nad zaslepenosťou nemeckého národa v štyridsiatich rokoch minulého storočia sa dodnes mnohým pozastavuje rozum. Koniec-koncov, sebadeštruktívne správanie Nemcov ich samých uvrhlo do záhuby. Najviac ma pobavil fakt, ako nacisti nechali povyhadzovať židovskú inteligenciu, mnohých z nich neskôr laureátov nobelovej ceny, medzi inými i Einsteina, ktorý údajne pomohol vyhrať vojnu nad Nemeckom. V skutočnosti "len" napísal list prezidentovi Roosveltovi, aby sa poponáhľali s vývojom jadrového programu, pretože Nemecko už podobnú ničivú zbraň v tom čase vyvíjalo. Nuž, keby si Nemci trochu viac vážili svojich ľudí, namiesto ponižovania a xenofóbnych predsudkov, mohli dnes byť veľmocou oni.

Fascinujúci príbeh bezcitného psychopata a jeho zmanipulovaných mladých stúpencov, ktorí nerozoznali dobré od zlého. Na začiatku sa človeku až rozum zastavuje z toho, ako niekto môže urobiť podobné zverstvá a odvolávať sa na to, že tým chcú zachrániť svet a na záver, tak ako pre väčšinu ľudí, ktorí tento príbeh poznajú, je pre mňa nepochopiteľné, že sa tento choromyseľný netvor vyhol trestu smrti a až do konca života bol, ako je evidentné, dobre živený a bolo oňho vo väzení postarané. No tak ako zrejme každého, aj mňa doslova mrazí z toho, ako brutálne zavraždili manželku Romana Polanskeho, ženu, ktorá bola v ôsmom mesiaci tehotenstva, ženu ktorá prosíkala o to, aby jej aspoň dovolili priviesť na svet dieťa a potom sa môžu vrátiť a zabiť ju. Bezvýsledne. Posledné, čo v živote táto mladá herečka s anjelskou tvárou počula bol hlas jej vrahyne a jej slová o tom, že pre ňu nemá žiadnu milosť. Ani pre ňu, ani pre jej nenarodené dieťa. Žiadna ľútosť, žiadne ospravedlnenie. Osem bezdôvodných, neospravedlniteľných vrážd. Neboli to drogy, čo zabíjali týchto mladých a úspešných ľudí. Bola to chorá myseľ a závisť.

Príbeh v tretej osobe je vôbec jeden z najlepších spomienkových dokumentov, aké boli o druhej svetovej vojne natočené. A hoci príbeh chvíľami vyznieva chaoticky, ako keď sa človek zahĺbi do svojich spomienok a preskočí od jednej udalosti k druhej, a občas akoby bol dej až príliš zrýchlený, táto sympatická staršia dáma si okamžite podmaní srdce diváka svojou niekdajšou vytrvalosťou a húževnatosťou a zároveň tak obrovským citom a ľudskosťou. Je priam neuveriteľné, aké hrôzy súvisiace s holokaustom dokázali tí najvytrvalejší prežiť, a tak ako táto nádherná dáma, napriek všetkému necítiť hnev, odosobniť sa a rozprávať svoj smutný a žalostný príbeh akoby v tretej osobe.

Hodina a pol blábolenia o ničom. Dej sa od jedálenského stola presunie maximálne na balkón a odtiaľ potom zase naspäť. V hlavnej úlohe mobilné telefóny a ich prostoduchí majitelia s neustávajúcimi hlúpymi dialógmi.

Zraz slovenských amatérov sa zase blysol. Kto im tieto výkaly stále financuje???

Nájsť herečku, ktorá by stvárnila tak významnú a oslnivú osobnosť, akou bola Marilyn Monroe je nesmierne ťažká úloha. Kelli Garner sa tejto hereckej ikone priblížila zatiaľ zo všetkých, ktoré si trúfli to skúsiť, najviac. Na prvý pohľad bolo vidieť, že táto herečka donekonečna študovala a trénovala mimiku Marilyn a rozhodne si viedla vynikajúco. Kto kedy čítal životopisy o Marilyn, či už fejkové, alebo konečne podložené faktami, musí rozhodne oceniť dej, ktorý sa týchto faktov drží s maximálnou presnosťou. Vizuálna podobnosť hlavných hrdinov so skutočnými osobami bola veľkým plusom, ani nehovoriac o ich prvotriednych hereckých výkonoch. Zo všetkých filmov, ktoré kedy boli o Marilyn natočené je tento najkvalitnejší a najpozerateľnejší.