Isabella.M

Dorama sa statočne "naťahuje" za štyrmi hviezdičkami, ale akosi jej k tomu ešte niečo chýba. Príbeh aj celé podanie príbehu stojí a padá na postave Lu Tian Xinga/ Xiao Lu, ktorého sa (opäť veľmi úspešne) zhostil Aaron, ktorý svojou postavou strháva pozornosť na seba. Musím uznať, že tá rozpoltenosť bola fakt niečo - postavy boli zahrané tak schizofrenicky odlišne, že som občas mala vážny problém stotožniť ich s jedným hercom ;). Tradičné kancelárske klišé nebolo otravné, ale ani nejak nepútalo. Čo mi vážne vadilo, bolo herectvo-neherectvo hlavnej herečky Tie Li, ktorej zúfalo chýbala mimická škála pre vyjadrovanie niekedy aj tých najzákladnejších emócii. To kvalitu seriálu dosť znížilo, chémia podľa môjho súkromného názoru medzi nimi tiež tak celkom nefungovala. Beatrice Fang bola v tomto smere neporovnateľne lepšia, ale mrzí ma, čo tvorcovia z jej postavy nakoniec urobili. Oproti Just You celkovo prehráva, hoci v niektorých momentoch musím uznať, veľmi príjemne prekvapila.

Chvíľu som sa musela uisťovať, či nedávam vysoké hodnotenie kvôli obľúbenému hercovi, ale myslím, že nie :). Veľmi krátka záležitosť, ktorá napriek tomu oplýva celkom peknou myšlienkou a jemným humorom. Veď každý cit, ktorý nepoužívate, tak trochu odumiera.

Tento "oficiálny" vstupný lístok do sveta kórejských doram ma konečne zobudil a konečne som zase raz nedýchala a nespala. Napriek tomu, že Lee Min Ho sa s postavou očividne nestotožnil (čo mu ani nevyčítam, Kim Tan mi liezol na nervy), Park Shin Hye, bola uplakaná asi ako vždy, už som to akceptovala, mám ju rada aj napriek tejto zvláštnosti. Postavy Rachel a Young Do mi zo začiatku poriadne žrali nervy, ale ohromne ma postupom deja začali prekvapovať a dopozerala som to kvôli nim. Je to zlaté, ale aj intrigánske, o silných, ale aj zlomených ľuďoch. Zaujímavé vzťahy: Young Do & Eun Sang, Won & Kim Tan. Určite bude z mojej strany reunion.

Čo dodať? Proste "kawai" dorama, fejsy hlavných predstaviteľov niekedy absolútne na nezaplatenie, u mňa vyhráva jednoznačne Aaronov podozrievavý pohľad. (Mimochodom, Aaron má fakt talent, výborne hrá a nenecháva za seba pôsobiť len svoju "srdcolámačskú" krásu. Miestami sa mi zdalo, že to vážne ťahá on a nedočkavo som čakala na jeho znovuobjavenie na scéne). Zabavila som sa pri tom a dúfam, že nie naposledy. Výborný soundtrack, páčili sa mi asi všetky songy, čo sa mi ešte nestalo. Dean hrá takého super kamaráta do dažďa, len antagonistka Jia Yu občas pôsobí na mňa ako škrípanie nechtami po tabuli.

Možno som nemala práve správnu náladu, ale vôbec ma to nechytilo. Zrejme nebudem veľmi na "crossdressing" žáner. Hlavná herečka mi po čase začala liezť na nervy s tým svojím "tlačením na nos" a hlavne tými sebaspytujúcimi otázkami hodnými 2. triedy na základke. Hlavný párik ma tiež nejako nezobral, Jiro Wang mi už v roli háklivej superstar príde asi trošku otrepaný. Seriál som popreskakovala, ako to len šlo. Nevidela som kórejskú verziu, neporovnávam.

Milé, podarené, tak krátke, že sa tam nemá čo pokaziť. Príjemná oddychovka na nedeľné popoludnie, kde títo dvaja šarkani hrajú aj niečo normálnejšieho (najmä Show Luo, v prvej polke Hi, my sweetheart sám osebe prakticky nepozerateľný, - nie som proti ázijským bláznovstvám, mám ich rada, ale toto už prekročilo moje únosné hranice)

Veľmi vydarená verzia. Aj po dlhom čase si určite vybavím emócie, ktoré som prežívala počas celého príbehu – od pochybností, čo mám od tohto drámy očakávať, cez spontánne výbuchy smiechu pri tak absurdných situáciách, až boli skvelé až po prekvapenie a spontánne slzy na záverečné vyvrcholenie. A to všetko v intenzívnych odtieňoch. Pri niektorých scénach som až zabudla dýchať. Na rozdiel od Zettai Kareshi som si obľúbila aj vedľajšie postavy – Lei WuWu a jeho situačná komika boli proste na nezaplatenie. Naviac, Jiro Wang ako Night bol neporovnateľne lepší, než v japonskej verzii (ako na pohľad, tak i výkonom), aj keď „female lead“ ma štvala niekedy fakt poriadne. Ale to prepojenie medzi nimi bolo superzlaté.

K tomuto filmu, som prišla, ako sa hovorí „ako slepé kura k zrnu“, s tým, že som vôbec netušila, o čo kráča. Prišla som na to celkom rýchlo, keďže hlavná myšlienka je priehľadnejšia, než presklené dvere v Auparku. Dakota ma celkovo rušila tým svojím „egal“ prístupom a vyzerala v tom účese príliš chlapčensky (aj keď musím uznať, že niekedy celkom pôvabne). Našťastie, jej mužský sekundant trochu zmazával jej jedovatý sarkazmus, ktorý kvapkal celým filmom. Sny (ak sa to tak dá nazvať) hlavnej hrdinky ma „dojali“ - radosť z fetovania a kradnutia kreditiek teda rozhodne nezdieľam. Na záver môžem povedať, že ma to celkom zobralo, malo to hĺbku a nebol to doják za každú cenu, zanechalo to dojem a možno preto si to už nebudem musieť pozrieť znova. Napriek tomu, si kladiem (ne)rečnícku otázku: „Aká by bola naša osobnosť a naše činy, keby sme vedeli, že koniec sa neodvratne blíži, príliš rýchlo a príliš skoro?“

Večne nevyspatá Alica s kruhmi pod očami a milo bláznivý ryšavý klobučník....mi na konci filmu nečakane zlomili srdce. Zrejme sa zrodil čudný a bizarný nevedomý shipping. Ale krásny.

Taká zlatá milá rozprávka, niečím mi pripomínala Devil Beside You. Rainie bola v úlohe tichej Momo výborná, úplne som si tú postavu zamilovala, bola taká "iná" ako zvyčajne hráva, je to proste pani herečka. Jiro fajn herec, rola mu sadla, bez debaty. Proste chuťovka na posedenie pri čajíku na letný podvečer ;-)