kaliakra

Páni (a dámy), tak toto je ten najsilnejší, po všetkých stránkach majstrovsky vyrovnaný bizár, aký nám kiná ponúkli za posledných prinajmenšom desať rokov na veľkom plátne. Čistú kvintesenciu barbínovitosti (v prípade mužských postáv kenovitosti) v príbehu i vizuáli sprevádza primitívna animácia v štýle pohybujúcich sa bábik s mimikou a gestikuláciou zombies. Český dabing je kongeniálny: prispôsobil sa úrovni filmu tak, že sa ani nenamáha synchronizovať zvuk s pohybmi úst. Celé je to tak strašne sladko blbé, až je to skvelé. Ed Wood sa môže schovať! Neverím, že to tvorcovia (vlastne tvorkyne) mysleli vážne - a viacero sofistikovaných vtípkov naznačuje, že to vážne nemysleli. Skutočnosť, že na Slovensku film uvádzajú výlučne len s českým a maďarským dabingom, teda podľa slovenského jazykového zákona nie je vhodný pre deti do 12 rokov, je iba čerešnička na tejto psychotickej torte. Je suis Ken! Svet je sladký! Poďme si zatancovať a zaspievať!

Prosím, nechajte zomrieť Terminátora! Smrť je lepšia ako potupné živorenie v predklone, so stiahnutými gaťami a na tvári nahrubo namaľovaným klaunským úškľabkom...

Metafora dospievania? Možno. Pochmúrna severská balada o nešťastnej láske? Snáď. Kamerové cvičenie na tému šerosvit? Pravdepodobne. Ale horor? V žiadnom prípade!

Nepresvedčivé, na otrepanej téze založené dojenie citov á la Škandinávia. Motivácia, psychologizácia a charakterová drobnokresba na nule. Láska je ak dvaja v kuse súložia, hoci ináč si nemajú čo povedať. Malý zmrd exotickej rasy, ktorého som mal chuť zaškrtiť už po prvej minúte, hoci nie som rasista. Rasizmus je špatný, ano?

Naozaj by ma veľmi zaujímalo, čo okrem peňazí motivovalo režiséra zvučného mena, aby nakrútil ďalšiu tuctovú športovú drámu bez akejkoľvek pridanej hodnoty.

Námet mal na viac, ale napokon to skončilo ako priemerný letný výplach. Neurazí, rozosmeje, nakrátko pobaví, ale nemá čím utkvieť v pamäti, lebo mozog pri jeho sledovaní určite potrebovať nebudete.

Tak, ako si ma Frearsova Philomena získala šťavnatosťou, autentickými charaktermi a uveriteľným, zábavným dozrievaním hlavných postáv k múdremu nadhľadu, ma Curtisova Dáma v zlatom znechutila plytkými postavami, úbohým scenárom, prvoplánovým moralizovaním a zásadným prekrúcaním skutočnosti.

Film ako atrakcia. Zábavný park v kine. NEVYHNUTNE POTREBUJE obrovské plátno, zvuk Dolby Atmos, sedadlá D-Box, kýbel popcornu a veľkú colu. Že je to somarina nahrubo zlátaná z najrôznejších klišé? Ale to je predsa aj kolotoč alebo dráha smrti!

Iste, v IMAXE je to skvelá zábava bez hluchých miest, ale tento film je tak trochu ako jeho hlavný hrdina: v génoch má okrem Jurského parku aj Godzillu, Indiana Jonesa, vojnové filmy, videohry a fúru kadečoho iného. Mutant, ktorý musí byť väčší a zubatejší, aby zaujal znudené publikum. Uznávam, darí sa mu to. Ale všetkých, ktorí mu dávajú plný počet hviezdičiek, by som sa rád opýtal, čo prináša nového, prelomového, revolučného?

Keď po Undergrounde potreboval psychohygienu Kusturica, nakrútil Čiernu mačku, bieleho kocúra - a vznikla kultová klasika, ktorá rozpútala okrem iného aj dodnes trvajúcu vlnu záujmu o balkánsku dychovku. Keď po Grbavici a Na ceste potrebovala zmenu Žbanićová, vznikol Ostrov lásky. Komédia, na ktorej sa nezasmejete, s hudbou, ktorá vás otrávi a príbehom, na ktorý rýchle zabudnete. Škoda. Ostrov lásky má bližšie k Svadbe medzi citrónmi Susanne Bierovej, ako k Čiernej mačke. Len nie je taký zábavný.