kaliakra

Príjemný hudobný dokument, pútavý a silný nielen vďaka hudbe Silk Road Ensemblu a dramatickým osudom jeho členov, ale najmä vďaka svojráznemu humoru a podmaňujúcej osobnosti Yo-Yo Ma.

Luxusní herci sú nevyužití tak trestuhodne, že režisérke by za to mali odťať ruku. Výprava na české pomery nadštandardná, pestré masky. Škoda, že Modrá víla z Pinocchia, troll z Pána prsteňov, divožienky z Avatara, víly Cililing z Petra Pana, írski leprechauni a radca Atakdále z Werichovského Byl jednou jeden král viac ako rozprávkovú atmosféru navodzujú pocit, že sme sa ocitli na výstrednom maškarnom bále s filmovou témou. Tvorcovia nemajú čo povedať a robia to dlhých 105 minút. Nedodržiavajú pri tom základné dramaturgické poučky ani rozprávkové pravidlá. Princezná je škaredá a zlá, princ je hajzlík bez svedomia a ostatné postavy sú buď indiferentné alebo zbabelci, nafúkanci, rozmaznanci, gauneri, zoženštení slabosi, hlupáci a úplne šialení exoti. Nebojuje tu dobro so zlom, ale zlo s rovnakým zlom, takže je jasné, kto vyhrá. Niet komu držať palce, niet sa o koho báť. Masky a farebne presaturované zábery pozornosť divákov neudržia. Titul Řachanda sľubuje neskonalú zábavu, dokonalú srandu, ale sľub neplní. Ľahko by sa našli názvy, charakterizujúce nový film výstižnejšie, len škoda, že sa nehodia na verejnosť.

Mooreova novinka je, podobne ako predchádzajúce filmy, zábavnou, vtipnou, ale zároveň aj manipulatívnou a navýsosť subjektívnou kritickou úvahou, tentoraz o tom, čo by Spojené štáty mali prebrať z iných krajín. Z Talianska sociálne vymoženosti zamestnancov, z Francúzska stravovanie v školských jedálňach, z Fínska systém vzdelávania, z Portugalska dekriminalizáciu drog, z Tuniska špeciálnu štátnu zdravotnú starostlivosť pre ženy, z Nórska väznice, z Islandu skutočnú rovnocennosť mužov a žien vo vedúcich postoch a vrcholnej politike. Sekundu slávy, hoci pochybnej, zažije aj Slovensko, keď si ho filmár „vtipne“ pomýli so Slovinskom, odkiaľ radí prevziať špičkové vysokoškolské vzdelávanie zdarma. Na rozdiel od predchádzajúcich snímok tentoraz Moore dospieva k prekvapivému poznaniu: všetky dobré veci, ktoré by rád priviezol do USA, takým či onakým spôsobom vzišli zo Spojených štátov. (Berlinale 2016)

Ako škandinávska prerábka nesmrteľnej klasiky Jacqua Tatiho Mon oncle celkom uchádzajúce. No ak to mala byť pôvodná fínska komédia, zlyhala na prehnane, až do absurdnosti štylizovaných charakteroch, neuveriteľných východiskách, čudnom správaní sa postáv a aj veľmi prostoduchom prízemnom "humore", ktorý vlastne nie je humorom, ale iba sériou smutných trapasov a nedorozumení.

Je každý (akýkoľvek) život hodný oslavy a ochrany? Snúbi sa v človeku Boh so zvieraťom? Kde sú hranice etiky vo vede, ak nejaké vôbec sú? Treba v spoločnosti udržiavať status quo, t.j. overené životné istoty a hodnoty za každú cenu? To je len niekoľko z mnohých tém, ktoré film rozvíja. Hyperbola, metafora, symbol, filozofická úvaha - a zároveň nesmierne zábavná vedecko-fantastická tragikomédia, v ktorej sa s gustom prekračujú hranice politickej korektnosti, morálky i vkusu. Monty Python´s Flying Circus sa snúbi so škandinávskou surovou pochmúrnosťou. Kto má oči na pozeranie, rozum na premýšľanie a cit na prežívanie, ten si Jensenovu novinku určite vychutná.

Rottentomatoes vyrátal nulu. NULU! Všetky americké recenzie sú negatívne. Všetko zle. Experti, ktorí dokážu takémuto arogantne smrdiacemu výkalu nadeliť päť hviezd, si ani nič iné nezaslúžia!

Rocco a jeho bratia v duchu 21. storočia. Skvelé!

Bezduchá nenápaditá ťarbavá vykrádačka televíznych "zábavných" programov ako Profesionáli, SOS, Maf Story... Preafektované herectvo, televízny obraz bez náznakov filmového videnia a cítenia, rozkokošené babičky, vulgarizmy, vykonštruované figúrky a karikatúry namiesto postáv, príbeh bez dramaturgie i bez myšlienky... od hodnotenia ODPAD celý film zachraňujú Horkýže slíže ako náboženská hudobná skupina, hrajúca spirituály na stretnutiach akejsi drbnutej sekty.

Videl som v IMAXE, kde monumentálny obraz len zdôrazňuje, že tvorcom vôbec nebolo jasné, čo vlastne chcú. Nie je to dráma, moralita ani thriller o nasranej veľrybe. Keď čítate skutočné príbehy o súčasných stroskotancoch, ktorí sa dlhé mesiace v dnešných vylovených a odpadom zamorených moriach dokázali udržať nažive vďaka dažďovej vode a uloveným rybám, je ťažké akceptovať kanibalizmus postáv. Postavy nie sú žiadni hrdinovia ale napospol trotli, sprvu taký sľubný konflikt medzi kapitánom a prvým dôstojníkom napokon vyznie doprázdna. A celú jednu hviezdičku dávam dole za strašný, ale naozaj STRAŠNÝ slovenský preklad. Nečudujem sa, že autor titulkov sa pod svoj výplod hanbil podpísať a radšej zostal v anonymite. Nielenže nerešpektoval zavedené námornícke výrazy a načisto zničil aj pointu, ale chvíľami to vyzeralo, ako keby bol k filmu v real time zapnutý internetový prekladač Google. No hnus.

To, čo začal pred dvomi rokmi Danis Tanović Epizódou zo života zberača železa, vybrúsil Ostrochovský takmer do dokonalosti. Super, len škoda, že sa uspokojil s epigonstvom a nepokúsil sa radšej o niečo originálne.