1mArc0

Mystické, temné, hlboké, filozofické..  Niekedy býva paradoxom, že tie najväčšie skvosty kinematografie vytvoria ľudia bez formálneho, akademického vzdelania. Prax samotná bola školou režiséra. František Vláčil mal výrobné pozorovacie a logické schopnosti. Tieto atribúty sa odzrkadlili na všetkých tvorivých stránkach filmu. Socialisti na základe ideologických konceptov marxizmu tento film uložili do trezoru, pretože príliš sarkastickým spôsobom poukazoval na problémy cirkvi. Neortodoxná dramaturgia, divák sa veľmi rýchlim spôsobom dokáže  zorientovať, kto je na strane Pohanov a Kresťanov.  Režisér zároveň nepoukazuje na to, kto je dobrý a zlý. Veľa štylizácie v narácii príbehu (čo vypovedá o voľnom spracovaní predlohy Vladislava Vančuru) a invenčne koncipovaný zvukový dizajn (na mňa echo v dialógoch pôsobí ako hlas svedomia). Výrazne stredoveký dojem dodáva hudba Zděnka Lišky a to v podaní zboru a komorného orchestra. Tu je presná ukážka toho, že na dobrý film netreba kvantum peňazí, ale správne využité, dobré nápady.  Markéta Lazarová spolu s filmami ako Vtáčikovia, siroty a blázni; Majster kat; Zbehovia a pútnici alebo Údolie včiel sú názornými príkladmi toho, že kinematografia Československa bola v 60. rokoch na svetovej úrovni. Je zázrak, že socialisti tento film úplne nezničili a dochoval do takej podoby akú poznáme dnes. Veľká škoda, že sa zvuková stopa filmu nedochovala v plnej štvorstopovej podobe.  Osobne by som rád videl nevyužitý materiál, prečítal si literárny a technický scenár k filmu.  Na nepríjemné 2 ročné nakrúcanie spomína aj predstaviteľka Markéty Lazarovej, Magda Vašáryová v tomto rozhovore. Toto nie je film, ktorý si pustíte každý deň. Nie preto, žeby bol zlý ale svojou témou je náročný na pochopenie. Film pre diváka, ktorý pristupuje k filmu ako ku serióznemu umeleckému dielu! Pripájam sa k názoru kritikom, ktorí zaradili Markétu Lazarovú ako najlepší český film. Koho oslovil tento film, odporúčam si zakúpiť edíciu od Criterion Collection, obraz a zvuk je skvostne zreštaurovaný.

Pri recenziách padajú rôzne názory, v mnohých prípadoch nezaznie to podstatné: „Oplatí sa mne ako divákovi investovať čas?“ Bez zbytočných minút navyše režisér vrhne diváka do samotnej zápletky, ak si myslíte, už len z názvu filmu, že sa to celé odohráva na súde, tak Vás sklamem. Zopár dôvodov, prečo by ste mohli obetovať čas, pre tento film. V prvom rade, nekategorizoval by som tento snímok do šuflíku povstaleckého, politického, propagandistického filmu alebo milostnej drámy. Režisér Bielik v tomto filme nestavia Slovákom pomník, aký sme utlačovaný národ, skôr si predstavte 108 minút boja za ideály. O tom, že ideály, vnútorná sloboda majú väčšiu moc ako peniaze alebo politici. Nie je presne dané, kto je protagonistom a antagonistom. V druhom rade, jeho dramaturgická čistota deja, vtip a vycibrenosť replík, ráznosti a pointy jednotlivých scén schová nie jeden súčasný hraný snímok velevážených majstrov Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy muzických umení v Bratislave. (Slová „velevážených majstrov“ berte veľmi ironicky, pretože dnes sa točí, aby sa prežilo, nie aby sa tvorilo.) V treťom rade, rozvláčne tempo druhej polovice filmu má svoj význam a určite nenudí. Režisér nechcel veľmi uponáhľane a rozpačito ukončiť dej. Môžem napísať, že koniec prekvapí nie jedného diváka. Vo štvrtom rade, vynikajúca architektúra a lokácie, nie je podstatné, na ktorých konkrétnych lokáciách sa nakrúcalo, skôr záleží ako pôsobia v daných scénach. Pôsobia veľmi dôveryhodne a esteticky nádherne. V piatom rade, famózna a dramatická hudba Tibora Andrašovana, kombinovaná klasickým orchestrom a tradičnými, ľudovými nástrojmi. V poslednom rade, excelentný výkon Viery Strniskovej (v úlohe pani gazdinej), Vlada Müllera alebo Leopolda Haverla. Film Traja svedkovia nepatrí medzi doslova ikonické diela Bielika, ako je Jánošík, Majster kat. Stále sa jedná o mimoriadne kvalitný, tvorivý snímok. Jeho výpovednú a umeleckú kvalitu nezhodí žiaden recenzista Denníka N alebo podobné manipulatívne periodiká. Ak sa pozeráte na dobrý film, neuráža Vás a cítite z neho katarziu. Film Traja svedkovia, určite vyvoláva katarziu. Snímok, ktorý neburcuje ľudí k politickému násiliu, skôr ku konštruktívnemu zamysleniu sa nad sebou samým: „Za čo ja bojujem? Za to, aby som sa mal ako prasa v žite alebo aby som sa vedel pozrieť na seba samého do zrkadla?“   /90%/

Recenzia na vyžiadanie /videné 5x/ „Strieľaj z pušky, tak, aby ťa vlastná mať počula. Ja nikdy nezapredám svoju krajinu nikomu.“ Umelecká tragikomédia pre náročných divákov. Všetky tieto nezmyselné boje a hnevy medzi Kusturicom a Angelopoulosom v konečnom dôsledku nemajú váhu na tom, že filmy sú určené DIVÁKOM, a nie filmovým cenám (áno, film by sa oslavovať) Hodnotenie dĺžky 163 min. (neanalyzujeme 320 min. director´s cut) Pred samotným rozborom filmu si musíme podrobnejšie priblížiť pozadie celého filmu. Začalo sa to po vývojovej a predprodukčnej fáza sa Kusturica doslova vyparil, nikto ho nemohol nájsť. jednalo sa o syndróm vyhorenia alebo depresia? Nie, Kusturica potreboval správny moment, aby sa dostal do svojej živelnej energii. Mecenášom tohto filmu bol francúzsky podnikateľ Pierre Spengler, ktorý bol dojatý, keď uvidel film Dom obesenca (1988). Na tomto filme sa stretla stálica všetkých dvorných hercov Kusturicu: Ivan, mladší brat Marka, pracovník so zverou: Slavko Štimac (Sjecas li se, Dolly Bell/1981) Predrag 'Miki' Manojlović (Otec na služobnej ceste/1985) Mirjana Karanović (Otec na služobnej ceste/1985) Bato, brat herečky Nataliji, na vozíku- Davor Dujmovic (Dom za vešanje/1988). Samotný kasting je ďalším prvkom vo filme, ktorý výborne hraje do kariet, každý herec dostal úlohu, ktorá mu pasovala. V kontexte námetu pri všelijakých hemžiacich národností, zostal Kusturica verný srbskej národnosti, a nevytváral kultúrnu prostitúciu s nemeckou národnosťou (tento pojem by sme mohli charakterizovať ako nemorálnu adaptáciu kultúrnych prvkov inej národnosti s plytkým povrchom na obohatenie vlastného diela). Túto kultúrnu prostitúciu predvádza Hollywood (napríklad Múmia 1, 2, 3), mumifikácia je v egyptológii posvätný vstup do posmrtného živote, a nie kľúčom cenových trhákov. V úvodnej sekvencii si všimnete, že Kusturica dokázal spojiť vidiecky, sedliacky jazyk a povzniesť ho na niečo umelecké. Príbeh sa láme na dve paralelné línie 2. svetovú vojnu a pád Juhoslávie. Pri sledovaní filmu si môžete všimnúť, že Kusturica je nesmierne komediálny tvorca. (scéna, kde herečka Natalijla podáva Crnymu oznam, že je najhľadanejší muž u Nacistov, Crnymu skôr v hlave behajú myšlienky o krásnej herečke. Žena v kúpeľni, kvetina v zadku, akým štýlom si Marko uťahuje zo svojej sexuálnej partnerky, to Všetko je špecifický druh humoru Kusturicu. Niektoré časti filmu prestrihávané archivnými zábermi lietadiel, príchody Nacistov do Belehradu, Skopje Jednotlivé kapitoly filmu sú naznačené grafikou so čiernym pozadím a bielym fontom a orámovaním. Celý drive podporujú herecké vklady hercov Ristovskia a Manojlovića, a energická hudba Gorana Bregovica, text Mesecina, Moonlight.: „Pokriva nas ratna tama, Pokriva nas tama joj“. Goran prezval ľudový tradičný druh spevu, a premietol ho do svojho originálneho hudobného jazyka. Ako znášať ťažkosti osudu, ak nie spievaním. Alegória, zároveň nádej na radosť. Každý, kto sa pozerá film a vidí herečku Mirjanu Joković vie, že čo sa zrejme dialo v hlave Kusturicu. (píšeme o hereckých kvalitách) Musela ho priam očariť, herecky je svojská, tvárou mi trocha pripomína Táňu Pauhofovú. O tom, že Kusturica rád obsadzuje pekné herečky do filmov je známe- Monica Bellucci, Marija Petronijević alebo Faye Dunaway. Dôležitá scéna pre Mirjanu Joković je scéna v divadle. Ukázala sa ako kľúčová, dostatočne ma presvedčila, že má v sebe divadelné cítenie. Zoberte si ten paradox scény: vymyslená realita (film) nakrúca rekreovanú realitu (divadelné predstavenie). V tom ako prichádza Crny ku herečke Nataliji, ona pustí náušnicu dole, Crny ju chytá, Natalija prichádza k nemu. Píšem o vynikajúcej choreografii, kde musí improvizovať pred divákmi, aby neodhalila Crnyho. Na predstavení ma herec jeden pokus, vo filme je mnoho. Táto scéna je dostatočným odôvodnením, prečo si ju práve Kusturica vybral. Ak by sa ma opýtal človek, ktorý by chcel vedieť, v čom spočíva talent Mirjanu Joković, tak práve túto scénu by som ponúkol. Na konci scény nechýba tradičné balkánske zakončenie, krik, energia, hystéria spojená v jednom. Lokácie: O celú scénografiu divák môžem poďakovať scénografovi Miljenovi Krekovi Kljakovicovi. Tím scénografie nevyhľadával reálne budovy, alebo ulice, viac ako 80% filmu bola umelo dotvorená na požiadavky filmu. (dom, kde sa schovávala väčšia časť civilistov). Aj napriek tomu, že je film „umelo“ pôsobí umelecky. Všetky filmy sú umelo vytvárané reality, záleží od toho, ako dokáže režisér oklamať diváka. Možno si položíte otázku: „Čo má byť artové na zbraniach, pití a zabíjaní?“ V podstate nič, lenže ak sa ujme réžie skúsený a talentovaný režisér, dokáže z tohto námetu vyťažiť maximum, a skryť v ňom určité významy, ktoré práve robia artový film artovým. Film Underground nie je len o pití, sexu, zbraniach alebo zabíjaní. Je to spoločenských problémoch, o zodpovednosti, a chamtivosti mať moc, o priateľstve. O tom, aký národný dopad malo konanie Marka, Crnyho a Natliji interpretuje scéna v centre filmu, kde Predrag 'Miki' Manojlović/Marko (on ako vysoko postavený politik novovzniknutej Juhoslávie) a Mirjanu Joković/Natalija (ako manželka politika) prichádzajú na nakrúcanie celovečerného filmu, obaja sa stretávajú so svojími hereckými dvojníkmi, ktorí vyzerali presne ako Marko a Natalija počas druhej svetovej vojny. Tuto sa režisér vyhral priam so strihom, presne postavil identických hercov na rovnaké miesto, osobitne nakrútili zábery zozadu na hereckých dvojníkov, a následne zábery postáv spredu z čias Juhoslávie. Bravúrne Kusturica, bravúrne. Undeground je odkazom toho, že nie je nutné žiť v spoločenskom ani mentálnom podzemí. Posledný veľký film Kusturica, po tomto počine nasledovala jeho kariéra strmá a nekvalitná tvorca. Vrchol Kusturicovej tvorby. Z objektívoho hľadiska spĺňa všetky podmienky kultúrne hodnotného audiovizuálne diela, zo subjektívneho hľadiska ma menej dojal ako Otec na služobnej ceste, alebo príbehom nadchol ako Arizonský sen. To, že sa niekomu subjektívne nepáči film, nezhadzuje jeho umeleckú kvalitu, pripomínam, tento film nie je pre každého. Director´s cut je viac obsiahlejší, náročnejší a vyčerpávajúci. Zaujal Vás film? Dobre, kde ho zohnať? Odporúčam blu ray BFI vydanie, kvalitné spracovanie po obrazovej a zvukovej skladbe. Hej... aby som nezabudol, soundtrack je vynikajúci (vlastním LP nosič, s label kódom LP 538 171-8, s čistým svedomým Vám odporúčam toto vydanie. /90%/

„Hledej pravdu, slyš pravdu, uč se pravdě, miluj pravdu, braň pravdu až do smrti...“ Ja sa pýtam, čo je absolútna pravda? Človek sa za pravdu hnevá a veľmi ju bolí. Pôvodné scenáre k husickej trilogii už vznikli v roku 1930! Podľa vlastných slov režiséra, to bol obrovský projekt. Posledný diel bol doposiaľ najdrahším v danom období českej kinematografie. Bola to veľká vízia, risk a odvaha, ktorú zobral Otakar Vávra na svoje plecia. Ak by ste chceli vedieť, čo v skutočnosti predchádzali celému husickému hnutiu, vypočujte si slová pána profesora Františka Šmahela (verte mi, nie je to zabitý čas): https://youtu.be/lUBVy_Q2Fug Prvých desať minúť slúži skôr na na rozbeh filmu, uvedenie nových postáv do príbehu. Žigmundov smäd po českom kráľovstvu prerástol do neslýchaných rozmerov, a vytiahol s celou armádou rímskej koruny, i spojencami do Čiech. Na svoju dobu bol charakterizovaný ako kontroverzný snímok, a ani režisér sa nevyhol návalom kritiky. Najmä na dobodané ženy, následne zhodené do studne zhruba v polovici filmu. Dnes sa môžete pozrieť na to s tým pohľadom, že Otakar pomenoval obrazovo, všetky zverstvá, ktoré páchala šľachta mene v ktorejkoľvek viere. Prvá polovica filmu svojím spôsobom zaujímavá, ostré strihy (mám pocit, ako keby bolo natočené mnoho materiálu, so smutným konštatovaním filmové štúdio prikázalo ponechať, v tom dobrom prípade 50% natočeného materiálu) Samotnú prvú polovicu, skôr poháňajú sekundárne udalosti, životy či osudy roľníkov alebo mešťanov, než sám Ján Žižka. Ľudský život sa nedá vyčísliť, nezáleží na tom, odkiaľ človek prišiel a aký je. Viac dynamickejšia a sofistikovanejšia je druhá polovica filmu, posledných 20 minút filmu je vyhradených vojnovým bitkám, ktoré sú len a len ukážkou geniálnej réžie Otakara Vávry. Druhú polovicu filmu by som povinne dal premietať na filmových školách pre ukážku kvalitnej réžie. Šup na film! Zaujímavé, že na tento film som natrafil pozeraním historického cyklu „Štíty království českého“ (2007) Okamžite vás záujme vizuálne spracovanie filmu. Veľké renomé si spravil herec Gustav Hilmar. Poviete si, akú má podstatu postava Jany Rybářovej, je to len bývalá mníška. Otakar Vávra chcel poukázať na osudy všetkých sociálnych vrstiev. Ďalším úkazom v tomto filme bola herečka menom Jana Rybářová. ŠKODA, ŠKODA, ŠKODA. PREVELIKÁ ŠKODA tejto herečky. V dokumente Nelze umírat štestím (2000) napísala o sebe, vo svojom súkromnom denníku, že bola škaredá, nemôže žiť s tým, s čím doposiaľ žila. Jednoducho nemá na to, aby dobrou herečkou, len klame seba samú. Musím silno oponova. Legenda za lyubovta/Legenda o lásce alebo Labakan, na svoj vek 19/20, vydala zo seba jednu za druhou hereckú eskapádu. Aj keď mala len drobnú úlohu vo filme zanechala veľký dojem na divákov. Áno, prehnané sebavedomie škodí, človek si to neuvedomí, a ubližuje tým svojmu okoliu. Môžem s pokojným svedomím napísať, že bola nádherná, citlivá a TALENTOVANÁ. Nie nadarmo sa hovorí, že najťažšie sa zvláda úspech. Každý talentovaný človek položí za svoj dar obetu. Bohužiaľ Jana položila tú najvyššiu obeť.Ja si dovolím napísať, že keby nespáchala sebavraždu, bola by z nej herečka neslýchaných rozmerov, a za týmto názorom si budem stáť. Keď si zoberiem aký mala prejav, technické a intonačné nedostatky vo Striebornom vetre, a porovnáte si sami vo Proti Všem, urazila za tak krátky čas ohromnú cestu. Popozerajte si vzpomínanie Otakary Vávru na Jána Žižku: https://youtu.be/jbVvuH7qDzg Dnes už len čistým zázrakom, a bláznom s dobrou vierou sa podarí natočiť tak honosné diela, podobné Proti Všem. /95 %/

Prvý diel historicko revolučnej trilógie. Kto by si dnes dovolil spraviť 3-minútové intro plné ozdobného textu. NIKTO. Prvé čo Vás zaujme pri tomto filme je nádherná čeština, tá sa už v dnešnej českej kinematografii nevyskytuje. Dnes sa radšej používajú anglikánske výrazy, a „ty vole.") Zdeněk Štěpánek- nie nadarmo mu napísali zasloužilý umělec. Z monológov v kostole a v doline, stále dodnes žasnem nad výkonom, a schopnosťou si zapamätať toľko textu. (Pozor dámy a páni, tieto scény sú maximálne z dvoch strihov! Herci, ktorí nehrajú svoje úlohy, skôr ich žijú. Niet divu, že v tej dobe, následné socialistické roky malo Československo najkvalitnejších hercov. Na okraj, vtedy si ľudia vážili hercov, dnes sa o nich píšu články v bulvároch, pretože sa opili o polnoci na Václaváku, nádhera. Dnes v kinematografii, je buď zle nastavený systém, alebo poriadne zlá doba- režiséri netvoria filmy, tak ako by ich chceli vidieť ako diváci, scenérie sa vymenili za zelené plátna, herečky neherečkami. Ďalšou vecou, ktorá Vás bude nútiť si znova pustiť je hudba. Je lahodná, a je presne na miestach, kde má byť. Ach, a tie zbory. Pri sledovaní DOSLOVA pochopíte, že Otakar Vávra sa narodil možno v zlej dobe, pretože režisérske postupy, ktoré zvolil vo filme, sú dodnes aktuálne, a s dnešnou technikou by dokázal natočiť film neslýchaných rozmerov. Prosím Vás, klasika. Otakar Vávra ukázal, že je schopný režisér, konkurovať režisérom veľkých opusov Hollywoodu, ktoré vznikli medzi ´53 - ´64. Byť Čechom, tak som hrdý, že sa v mojej vlasti narodil takýto nadaný človek, jeho študenti Chytilová, Kusturica hovoria to svoje. Veľmi rád sa vrátim k tomuto filmu, celkovo ku trilógií. Televíznemu spracovaniu z roku 2015 Vám neodporúčam strácať čas. /95%/

„Veľa šťastia Chiriho, ešte sa uvidíme.“ „Je to len sen, choď preč, choď preč.“ Od roku 1997 svet animácie prebehol veľký kúsok, a na Ceste do fantázie je poznať.  Sú dve, ktoré by mal každý pozorný divák rozlišovať: Vizuál (formálna stránka), a obsah. Mijazaki docielil ladnosť oboch polohách.  So  štylizovaným  vizuálom je nutno zaobchádzať opatrne. Malé dievčatko sedí na zadnej sedačke aute, netušiac o tom, čo ju čaká. úvod otvára príjemný minimalistický motív v podobe klavíru. Vynikajúca harmónia medzi detskou radosťou a dramatickosťou v podaní hudby  Džó Hisaišiho. Spočiatku sa zdá, že Chihiro je znudená z dnešného sveta. Divák dostane toľko informácií, koľko je potrebné ku deju. S porovnaním od princezny Mononoke je tu menej násilia, film vtiahne diváka ľahšie. Poviete si, čo sa môže stať, prechádzkou skanzenu. Lenže tam niet ani živej duše. Osobne sa mi páči, dať do popredie protagonistku normálne dievča.  Aj napriek tomu, že dievča nemôže nájsť svojich rodičov, zostáva odvážna.  Chihiro predstavuje typ skutočného člena rodiny, je ochotný sa obetovať pre záchranu druhých. Aj za cenu zlata, sa ukáže, že sa jej nezmenil charakter. Tento má neskutočne dobrú expozíciu, alebo tzv. umenie náznakov. Hlavným prvkom, ten zdôrazňuje sám Hajao je čistota charakteru. Všetko sa zmení, keď na mesto sa vrhne kabát tmy,  chlapec, ktorý stretne Chihiro varuje, aby utiekla a sa vrátila, odkiaľ prišla. V ponímaní rodičov Chihiro je to skanzen, no nakoniec sú z toho kúpele. Podivný čierny duchovia sa prechádzajú naprieč celým skanzenom/kúpeľami.  Zo začiatku vôbec nepoznáme motívy Huraku, prečo pomáha Chihiro. Čarodejnica Jubaba predstavuje motív, sebeckosti, chamtivosti, a že lenivosť sa nevypláca. Takže, deti žiadna lenivosť, pretože príde Jubaba. Premena sa prasatá je skôr príkladom toho, že sa nesmie prejedať, a treba si  nastaviť správnu mieru koľko toho zjeme. Strih je ten prvok, ktorý môže diváka veľmi rýchlo odraziť, tento má takú dĺžku záberov, aká má byť. Ľudia si ani neuvedomujú, že ako strih je dôležitý. Česky dabing:  Dablérka, ktorá bola vybraná pre hlavnú protagonistku, bola hlasovo príliš „stará“ na úlohu 10 ročného dievčatka. Paradoxom je, že na druhej ju musím pochváliť, pretože sa vynikajúco zhostila úlohy a precítila každú jednu repliku. Chihiko nás učí, že pomoc je dôležitá. P. S.: Tie tri zelené hlavy nemajú chybu: „Hoi, hoi, hoi, hoi.“ Musím uznať, že je krásny animovaný film. Je jedno, či Vám je 30, 40, 50.. Spirited Away, alebo Cesta do Fantázie je pre každého diváka.  Mimo kvalitného diváckeho zážitku nám Cesta do Fantázie ukazuje, že človeka s dobrým srdcom treba vážiť, a nie zneužívať. Na konci to zakončím slovami, ktorý ho najlepšie vystihuje: „Sila lásky nič nepremôže.“ /95%/

Skúste nakrútiť 3 a pol hodinový film, ktorý by nenudil. Oproti jednotke je dejovo mnoho viac prepracovaný a temnejší. Či je to dobré? To si musí každý divák zhodnotiť sám. Z princípu filmárčiny, to nie je reperetatívne. Gordon Willis svoju kameru ešte viac premakal, aj napriek absencii svetla (na úmyselnú žiadosť režiséra). A k tomu režisér prekoná, siahne na kraj svojich síl, tak ej to diváka ešte lepšie. Krstný otec II má problém v tom, že je doslova v tieni I., Marlo Brando ako herec, je nesmierne ťažké sa mu vôbec vyrovnať. Pre Al Pacina, to bol takmer nereálny počin prevziať úlohu hlavného protagonistu/predstaviteľa vo svete Krstného Otca. Lenže Al Pacino je šikovný, a zahral svoju rolu tak, že mu uveríte každú jednú minutú. Toto je HERECTVO . Ocenenie BAFTA, to potvrdilo. Aby tá všetká sláva nebola na Al Pacinovi, ďalšie herecké meno, ktoré stojí za to, aby bolo spomenuté  je Robert De Niro. Nikoho iného by som si nevedel predstaviť, aby zahral úloha mladého Vita. Hodiny pred zrkadlom, drvenie taliančiny, i priblíženiu sa prizvuku, stáli za to. Academy Awards ešte v čase vydania stála za nič, a Robert si ocenenie za najlepšie herca vo vedľajšej úlohe má zaslúžene. Vo filme najviac disponoval rečou telom a taliančinou.  Čo sa týka  Academy Awards.. dnes už je to len bohapusté rozdávanie cien, buď sa budete za toto na mňa hnevať, je to tak. Jedna vec, ktorá je ukážkou brilantnej réžií sú skoky v príbehových líniách Michaela a Vita, sú presne tam, kde majú byť. Dozviete sa presne to, čo máte, a v deji sa nestratíte. Píšem to z dôvodu, ak by to spravil niekto iný, aby z toho nevznikli dva filmy v „jednom“. Je to experiment, to časové skákanie v deji. Od Intermission je film hotové peklo (dejovo).  V komentároch bolo spomínané, o výmene Diane Keaton. Na úlohu Kate by som si vedel predstaviť  Marthe Keller (Bobby Deerfield, 1977. S. Pollack) alebo Faye Dunaway (Chinatown, 1974. R Polanski) .  Český dabing: Pre tento film boli spravené dva verzie dabingu: 1.  Vytvorený špeciálne pre Primu. 2. Tú, čo nájdete na internete (bombuj. sk, filmujeme.sk)  na tento dabing si dávajte veľký pozor.  Vyhľadávajte práve tento. Oproti 1. dabingu, to dabléri zvládli omnoho lepšie. Jitka Ježková ako Kay Corleone/ wáu. Bol som rád, že taliančina zostala v dabingu pôvodná, žiadnych z dabérov  ju nedaboval, a nechal tak priestor autenticite.  Dabovaný Robert De Niro, keď hovorí po anglicky (dablér Michal Michálek) mi absolútne nesedel. Slovenský dabing: My Slováci, ako Slovák (nie že by som mal niečo proti Čechom) spraviť u našej krajine dobrý dabing  je ťažké, naša reč je veľmi kvetnatá, zvládnuť ju je umenie. Emanuel Hason ako Michael Corleone (no, Hasona si pamätám najmä z toho, kde členovia mojej rodiny- zo ženského zastúpenia pozerali telenovely, a stále vyskakovalo jeho meno), bolo ťažké si zvyknúť, že od Juana prešiel ku mafiánskemu bosovi. Ján Gallovič ako Tom Hagen, to je radosť počúvať. Petra Vajdová ako Kay Corleone. Niektoré časti by boli potrebné predabovať znova, pretože to neverím dablérom. Taliančina predabovaná, toto nie!  Srdce ma bolí, je mojou povinnosťou napísať, slovenskému dabingu sa vyvarujte, nie je dobrý! Dnes v roku 2018 seriály dominujú nad filmami, a tento je len smutnou pripominekou toho, čo niekedy znamenal film. Bolo to umenie, nie biznis. Na túto stránku prizvukujem  a budem naďalej.  V čom vidím problém, aj pri recenziách na ČSFD, že sú písané  pre odborné publikum, a nie obyčajného lajka. To sme sa, kam dostali?  Ak chceme hovoriť o strihovej skladbe, hovorme medzi filmármi, a nie divákmi. Bez jednotky, by nemohla dvoja existovať. Bez dvojky by bola jednotka, neukončená. Aj koniec je dôležitý. Krstného otca II nepovažujte za zbytočnú časť. Každý milovník dobrého, konfil by si mal povinne pozrieť obe časti Krstného otca. Bez debaty. /91 %/

“My only enemy is time“ „Mojím jediným nepriateľom je čas“ V posledných desiatich minútach veľmi neopatrne prebehla táto myšlienka, ktorá je tým najdôležitejším. Cesta za úspechom bola pre Chaplina veľmi krutá (cesta za úspechom nie je nikdy ľahká) od chudobného chlapca po majiteľa vlastnej produkčnej spoločnosti. Človek, keď pozorne vníma film, dostane svoje zaslúžené ovocie.. a ak sa ešte pozrie bližšie zistí, že nakrútiť film takéhoto formátu vôbec nebola sranda, a bolo na ňom odvedenej veľa práce. Film sám o sebe nebol nakrútený zle, na druhej strane to nie je prekvapivé geniálne dielo. Forma spracovania dôstojná, dôvtip zrýchlených scén s farebným filtrom .Najväčším problémom filmu- strih: Tieto rôzne prelínačky, sami o sebe vo filme nie sú zlý nápad, lenže režisér mohol použiť aj inú metódu, teraz pretože na diváka to môže pôsobiť, ako keby nebola ukončená scéna. Ak by bol film dlhší, neuškodilo by mu. Pri niektorých častiach som mával pocit, ako by mi určité súvislosti unikali, pretože ani polovica nakrúteného materiálu sa ani nepoužila. Najmä okolo rokoch 1923 – 1934, kde prakticky chýba vo filme toto obdobie. Ja chápem, že bolo toho veľa, aby zmapovali celý jeho život, predsa o trochu lepšie by vyzeral film, ak by bol dlhší. Osobne ma dosť mrzí, kde v zaujímavostiach bolo napísané, že bolo natočených cez 200 hodín materiálu, pôvodný strih mal 4 hodiny... škoda, že nebol zobrazený súdny spor medzi Chaplinom a druhov manželkou, pretože v životopise to zanechalo veľmi hlbokú stopu.. preto sa môžete domnievať, že práve tento súdny spor sa musel nakrútiť, ale bohužiaľ produkčné spoločnosti prikázali to zostrihať na 143 min. Dosť ma mrzí, že Lita Grey dostala, tak málo priestoru. Ak by to Robert Downey Jr. nezahral dobre, bola by to urážka a „prepadák“ pre jedinečného umelca... Preto, keď sa stvárňujú takýto komici, treba disponovať veľkým talentom.. Predsa hlavným výrazovým prostriedkom Chaplina bol body (do prekladu: reč tela), A Robet ju zvládol na tak excelentnej úrovni, že mu to budete hĺtať s radosťou. Ešte vtedy neznáma hviezda Milla Jovovich. Vo väčšine životopisných snímkov obsahuje mnoho veľkých soundtrackov s porciou veľkého pátosu, kde sa týmto skladatelia a tvorcovia dostávajú do klišé a vytvárajú si sami kazajku. Tuto je to naopak, z minima dostanú veľa! Ak je niektorí film, kde sa Robert ukázal naplno, tak práve tento... odmyslite si Sherlocka, Iron Man... toto je jeho herecký úlet. Film, ktorý pobaví a dojme posledných 10 minút filmu, bolo to najlepšie, čo môžete očakávať, porcia originálnych Chaplinových snímkov a premeneného Roberta, ktorý mal v očiach plač.. ukazuje to, čo Chaplin celý život robil- bavil ľudí. Špeciálna edícia už konečne mohla doraziť na svet. -10% za nie príliš dobre zvládnutí strih a prílišný pátos v spracovaní filmu, nie hudby samotnej. Sven Nykvist- osobitne si zaslúži priestor, je známy vďaka svojej práci so svetlom. V tomto filme, mám pocit, ako keby jeho štýl bol nedocenený. Každý fajnšmeker, sa môže hýriť radosťou, že práve zobral túto prácu. Jeho osobité frejmovanie, sa ukázalo len v prvých 10-tich minútach filmu zvyšok jeho práce na úkor filmu. /90 %/

Tomuto sa hovorí kreativita (dostať predlohu a ešte ju obohatiť). Neviem, aké sú zákulisné záležitosti, škoda že Slawomír Idzaik sa nepodieľal na každom počine, pretože spolupráca ich dvoch stojí naozaj za to. Minimalistický a romantický soundtrack Zbignieva Preisnera, ktorý jemne s citom doprevádza obraz, a vytvára romantický nádych celého filmu. Grażyna Szapołowska (aj keď ťažko určiť počas celého filmu, kto z nás je vinný, a kto zlý) spolu s Juliette Binoche patrí medzi elitné herecké jednotky, ani Irène Jacob sa nemôže pochváliť. Hlavná predstaviteľka, aj v rámci celého deja, pôsobí veľmi milo. Estetika v každom zábere, myšlienkové pochody režiséra sa naplno prejavili s dôrazne Krzysztof Kieślowski svojim spracovaním desatora, potvrdil zrejme pravidlo filmárčiny, ako Kritus pred viac ako 2000 rokmi. Nie je vyobrazený hlavný motív, prakticky keď dôjde ku stretu dvoch hlavných postáv, stále nevieme ich motívy, to necháva Kieślowski práve na Vás, aby ste to uhádli. Len zopár filmárov si môže dovoliť, tak lahodné vypovedanie framov, slová sú len vtedy v tom momente, keď sú potrebné. To ostatné nechá na divákovi, ako obrazmi bez slov vypovedá príbeh. Tento film mal dobrý spád príbeh... do určitej hranice môžeme tolerovať to pozorné sledovanie, pretože v iných prípadoch by sme to považovali sa odporné úchyláctvo. Klenot poľskej kinematografie. Ako by mal vyzerať romantický film pre filmofilov, tak práve tento je toho dôkazom.... KULT

Recenzia na vyžiadanie. Zdeněk Svěrák: „Nóóó tak asi kvůli tomu jsem musel dělat tech 10 verzí scénaře, protože se z toho museli vymítiť všichny ty věci, který by to tesání pomníku připomínali" Scenár bol napísaný tak, že bol v popredí vyobrazený vzťah dvoch hlavných postáv. Jeden z najlepších počinov Zdeňka Svěráka. Aj napriek koncu, má tento film optimistický nádych, nie je to len bezhlavé zabíjanie. Scénografie: Jan Vlasák. Krásne prírodné scenérie, a reálne lokácie, nech mi nikto nehovorí a nepíše, že greenscreenové projekcia dokáže nahradiť reálnu. Ondřej Vetchý je vynikajúci herec, ktorý sa nebál ani vôjsť do vody so žralokmi (Jan má odvahu poslať herca do vody, medzi bielych žralokov!) Vladimír Smutný v každých možných veľkostiach záberoch bol vynikajúci (Český lev zaslúžené) Spolu s Kojlom je to najlepšia práca s kamerou. Tara Fitzgerald (herečka, hlas) Jan Svěrák: „Totá Suan, to jsem chtěl opravdu nádhernou ženskou, do který by se každej chlap zamiloval a vybýral jsem si z mnoha nádhernej ženskej, ale připadali mi falešní, oni se třeba všechny uměli rozplakat, ty herečky slavní, okamžite (lusk).. a bulej. Člověka to dojme protože si říka: „jééj musím pomoct, ženská brečí, tak co budu dělat, nezlobte se, stačí" a vono to je proste technika. Již to tá Tara Fitzgeraldová, kterou nakonec tou Susan hraje, tá se taky tak umí rozplakat, ale bolí jí to, vona to delá zevnitř, vona tím hrozně trpí, a když něco říka k tomu, tak rozumí tomu, co říka a vyčerpáva jí to, protože to dáva opravdovej cit." Tara Fitzgerald: "He knows your sort of tricks and things and ehhm, he can see through them thing or maybe not even tricks or conscious, little traps you fall into as an actor. If it is too easy I think there is something wrong that you do, you know. ehhm perhabs something you used and he eradicates that. " („Vie o tých trikov alebo veciach, vidí cez ne.. ááá, ani nie sú to veci, skôr pasce, do ktorých herec spadne. Ak veci idú ľahko niečo nie je v poriadku, a ani nie si si toho herec vedomý, a on to dokáže opraviť.“). Mnoho filmových žartov, nad ktorými som sa nasmial a na druhej strane miestami poplakal. Pre film bolo pozitívne aj kasting hercov, ako z Anglicka, tak aj z Čiech, kde si to českí herci museli odpracovať sami pri nakrúcaní. Scéna po scéne a nemal som chuť preskakovať scény, má dobrú vierohodnú atmosféru, nakrúcali najlepšou technikou v tých rokoch. Soundtrack je celkom slušný, o Ondrejovi Soukopovi sa hovorí, že vraj je predajná ....., pri niektorých miestach som mal pocit, že jeho soundtrack bol len dodržanou časťou dohody a nič viac nepridal z osobnej hodnoty. Právoplatne môžem napísať: jeden z najlepších klenotov českej kinematografie, a bezpochyby najlepší film Jana Svěráka. Vždy si nájdite čas na tento príjemný kúsok, aj keď je to vo vojne medzi národmi a dvoma chlapmi. Možno aj dnes film odzrkadľuje, to čo je spolu s rodinou najdôležitejšie- ........ Na vojnový film, príjemný zážitok, určite tento film zaujme staršiu generáciu, a mladí horko ťažko pôjdu pre tento film, doslova že si zadajú do google: „ Tmavomodrý svět online cz“, a pustia si. Za trochu slabší soundtrack, zo strany Soukupa. /90 %/ Neoľutujete kúpu DVD. 1mArc0 čsfd, Metalmania magazín, Eargrinder magazín.