1mArc0

Hollywood. Má zmysel sa hnevať nad zámerom tvorby alebo presnej šablóny filmov mainstreamovej produkcie? Nie. A prečo? Hollywood zostane Hollywoodom, a s tým nič nespravíte. Ak nechcete znášať tie určené formuly a postupy, tak ich nepozerajte. Quentin vdýchol nový život Hollywoodu, tým, že aj natiahol svoju ruku do minulosti, a nakrúca filmy podobným štýlom, ako to robili tie najväčšie esá Hollywoodu. Prvým úspechom je herecké obsadenie, nepíšem, žeby pravý filmový fanúšik šiel do kolien z Brada Pitta (v každom filme čo hrá je monotónny a striedmy), práve tými kladmi sú Al Pacino, Dakota Fanning a Margot Robbie. Ďalším úspechom filmu je dostatočný priestor postáv v príbehu. Hneď od začiatku dostanete presný pocit toho, kto bude vo filme hádzať tie najlepšie kostky. Pri tomto filme Vás prevedie do starých čias, kedy sa dalo do určitej miery veriť produktom masovej kultúry (pre upresnenie masovej zábavy). Niekedy mávam pocit, že prečo sa Quentin nenarodil o 20- 30 rokov skoršie, aby mohol tvoriť naozaj v tej poslednej slávnej ére Hollywoodu. Margot Robbie sa týmto filmom párve stala nesmrteľnou. S týmito frázami a nálepkovaním treba zaobchádzať naozaj opatrne, no pri Margot Robbie si to nemôžem odpustiť. Pri nej je potrebné NAOZAJ spraviť výnimku. Ako mali hviezdne úlohy Audrey Herpburn (Raňajky u Tiffanyho), Kim Novak (Vertigo), Florence Pugh (Slnovrat) alebo Elizabeth Taylor (Cleopatra), tak Margot sa zapísala aj hraním Sharon Tate (dopočul som sa, že Sharon mala pôvodne hrať Jennifer Connely, to by bola poriadna strela do prázdna, neviem či by Quentin nedostal porážku kvôli hereckému výkonu Jennifer). Rád by som si vypočul reakciu Romana Polanského na tento film (úzko spojovaná osobnosť s týmto obdobím, túto hrá len druhé husle). Aj po tomto filme mám pocit, že Historky z podsvetia zostane tým najlepším filmom Quentina Tarantita, aj keď musíte sami uznať, že od 1994 ubehol Quentin poriadnu diaľku, jednak ako režisér a dramaturg. Po tomto filme sa nedivím Quentinovi prečo chce skončiť s kariérou, neviem si predstaviť s čím novým by prišiel na ďalšom filme. Problémom samotného filmu je jeho dramaturgická nesúrodosť, jednotlivé príbehy sú skvelé, bohužiaľ ako celok nepôsobí celistvo. Scény s Bradom Pittom vás pobavia, s Margot Robbie potešia, s Leonardom sklamú a unudia. Subjektívnym hodnotením: mierne sklamanie, napriek vynikajúcemu scenáru sa prevedenie filmu nepodarilo tak dobre, ako by ste čakali u Tarantina. /60%/ Tak či onak, o tomto filme sa bude ešte hovoriť to si buďte istí. Objektívne si zaslúži Tarantino 1+ navyše za obrovskú profesionalitu, kreativitu a návrat k starým dobrým koreňom filmárčiny. Ak toto je posledným filmom tohto pána, je to slušná rozlúčka, film bohužiaľ príde o velikána. Prajem krásny filmový zážitok. Videné v kine + na internete 3x. /85%/

“This Major Sharpe… One of our most aaa.. Well, one of our officers.” Recenzia na vyžiadanie. /Videné 4x/ Script Supervisior (kontinuita): Marissa Cowell. Scenár: Eoghan Harris. Klasická zostava výrobného štábu po 2. Neskoršie diely po roku 1994 už nemajú v sebe toľko introspektívy a boja s tým, čo znamená byť gentlemanov. "Not everybody born is the stable is a horse." Nikdy nezabúdaj na to, odkiaľ si prišiel. Aj tento diel poukazuje na to, že malá čiastka spravodlivosti vo svete ranného 19. storočia existovala, a kde človek ako Pyecroft za svoj výzor odstrčený na okraj spoločnosti si zaslúžil byť milovaným. Excentrická a zvláštna postava pána Shellingtona znamená pre Jane prvým testom vernosti voči svojmu manželovi. Predstaviteľ Sharpa znova predvádza o trochu lepší výkon ako býva jeho štandardom série. Na prekvapenie Jason Salkey to zahral najlepšie v tomto diely, mimochodom herec disponuje krásnym zvukomalebným hlasom. V tejto časti jeho postava dostala konečne vytúžený priestor. Sám Sean Bean okomentoval celú túto sériu, že tvorcom nejde o to, aby vytvorili umelecky prevratné diela. V čo najdôstojnejšej miere prebrať novelu, a takýmto prístupom ku tejto televíznej filmovej sérii pristupujte. Skôr chcú ukázať jednoduché hodnotné príbehy. Uvedomiť, že REÁLNA vojna, nie sú špionážne romány, realita je taká, že kde zlyhala diplomacia, tam sa zbrojilo. Ako spojiť historického experta do herca Richarda Rutherforda-Moora (v Sharpeových dieloch má fúzy po stranách, a má čapicu 95. regimentu) takto: „Nemusí nič hovoriť, stačí, že len behá a strieľa.“ Pekný nápad takto spojiť neherca a experta, tak aby nepobehoval pri nakrúcaní a nenudil sa. Jane sa nepáči postoj Sharpa v spoločnosti a armáde, toto je len začiatok konca týchto dvoch! Ich vzájomná nenávisť sa v plnom svetle ukáže až v nasledujúcich dieloch. Ak by ste mali záujem, tak si pozrite samotný priebeh nakrúcania od spoločnosti ITV (na tejto stanici pôvodne premiérovala séria) tu: -----> (https://youtu.be/oQJs_sId_Tw) Aké dobré vidieť, že aj napriek tvrdej robote, nestratili dobrú náladu. Napríklad ako herec Daragh O'Malley podáva cigaretu Seanovi Beanovi, ako keby sa nič nedialo. Predstavte si tú situáciu, ste v obchode so VHS (VHS sú predchodcami DVD, boli podlhovasté a boli pekne tučné. Je škoda, že ľudia mladšej generácie zabudli) ak by som predavač, a nechcel vás obrať o hromadu peňazí, tak by som vám poradil ako si vybrať diely: Sharpe Sword (za najlepšiu časť z celej série) 2) Sharpe Enemy (za prepracovanosť a rozmanitosť postáv, výborný humor) 3) Sharpe Siege (za najlepšie vyzretú časť celej série, herecké výkony každého zučastneného) 4) Sharpe Mission (kombinovanie sveta poteiky a urpútnej reality) 5) Sharpe Rifles (za najlepší soundtrack zo všetkých častí) 6) Sharpe Waterloo (ak chce divák vidieť ukončenie série) “I´m stupid silly snob, could you forgive me?” Od predchádzajúceho dielu slabší, podpriemer to určite nie je! /60%/

Recenzia na vyžiadanie. /Videné 8x/ Script Supervisior (kontinuita): Marissa Cowell. Scenár: Eoghan Harris Klasická zostava výrobného štábu sa vracia. Vracia sa nebezpečná postava Major Ducos. Zo všetkých dielov, v ktorých stvárnil Féodor Atkine túto postavu, práve v tomto diely hrá najlepšie. Nie, že by nejakým spôsobom v predchádzajúcich dieloch zaostával. Tu dotiahol svoje remeslo na výbornú (zapamätajte si: nič nie je dokonalé!). To, ako sa filmové spracovanie, odkláňa od knižnej predlohy je častým problémom. Predsa Major Duco zomrel pri Sharpeovej cti, záhadne ožil pri Sharpeovom Obliehaní. Sharpe sa oženil. Film sprevádza chladný vizuál, dobré herectvo a premakanú záverečnú bitku (neskutočná bolesť postihla vojakov zo smršti popolu ustríc). Zas a znova tu máme prekrútené fakty od bibliografického podkladu: 1) Ako sa sa začína novela. Sharpe a Jane sú už v manželskom zväzku. Vo filme je scéna svadby, hneď na začiatku. 2) Major generál Ross Michael Hogan zomiera na horúčku, vo filme stále žije. 3) Vo filme je prezentovaný plukovník Bampfylde, v novele kapitánom lode. (Pre informáciu, eqvivalent plukovníka v námorníctve je kapitán) 4) Sestra a matka Comte de Maquerre (Francúz s dlhými hnedými vlasmi) sa v novele neobjavujú 5) Jane ako je vo filme, netrpí tvrdou horúčkou, v novele má skôr nádchu. Veľmi podarený diel, s prepracovanými bojovými scénami, zložitou zápletkou, vtesnaný rôznymi intrigami. Posledná dobrá časť zo série Sharpe. /75%/

Recenzia na vyžiadanie. /Videné 3x/ Script Supervisior (kontinuita): Marissa Cowell. Scenár: Charles Wood. Editor scenáru: Rob Pursey. “God save Ireland.” Zo všetkých rokov produkcie série Sharpe /1993, 1994, 1995, 1996, 1997, 2006, 2008/ pôsobí celá trojica filmov 1996 najviac depresívnym, a chladným dojmom. Sofistikované zápletky ohľadom vlastnej pomsty a cti už boli predtým, a ani s týmto dielom neprišli s niečím novým. Od horúcich a niekedy chladnejších plání sa dostávame do pochmúrneho Anglicka. Veľmi nechutné scény sa objavujú v náborovom tábore. Na filme sa pobavíte doslova najkrajšími exemplármi psychopatov (máte na výber- zakomplexovaných, povýšeneckých, despotických, psychicky narušených, alebo klaustrofóbnych). Priznám sa, že ma táto menšia časť filmu nudila, a prišla mi krajne odporná. Miestami príliš zdĺhavý príbeh, niečo čo mohli zmeniť do 30. minúť naťahovali na hodinu. Do deja vstupuje herečka a postava Jane Gibbons/Abigail Cruttenden, ktorá zmenila Sharpeovi a Seanovi Beanovi život. Je pravda, že je príjemným spestrením série. Z hereckého obsadenia sa najlepšie predviedol Julian Fellowes v roli Princa Regenta (a ako inak, musíte kývať na všetko, čo povie kráľ, aj keď trpí miernou schizofreniou a bujnou fantáziou). Hneď za ním si dostáva ďalšiu pochvalu Daragh O'Malley, napríklad si pozrite túto scénu → (https://youtu.be/mxoHX9Z51qw) a potom (https://youtu.be/gwV2vuEkAKU). Po prvýkrát človek pocíti, aké chladné miesto zanechal aspekt toho, že do popredia nie je vložená klasická Sharpeova družina 95. regimentu južného Essexu. Dobrá Sharpeovka, bez ktorej sa divák dokáže obísť. Ani tento diel sa nevyhol odchylkám od novely: 1) Vo filme sa do Anglicka vracajú len Sharpe a Harper. V knihe sa vracia Isabella (vo filme Ramonu ani nevidieť) poručík Harry Price (vidieť ste mohli v časti Sharpeovom Orli) a s kapitánom Petrom d'Alembordom. 2) Jane Gibbons (Abigail Cruttenden) sa stretne so Sharperom ešte predtým než sa ukáže so svojím regimentom pred princom regentom Georgom IV. 3) Sharpe je zadržaný priamo pri prezentácii kvôli jej narušeniu divadelného predstavenia. 4) Nepriateľstvo medzi Sharpeom a Girdwood sa rozvinie až na konci časti. (vo filme na nafarbené fúzy na čierno) 5) Vo filme varuje Harper Sharpera o nájomných vrahoch, v novele je to mladá prostitúka, a konkrétne v krčme St. Giles Rookery (vo filme ju môžete vidieť, kde chce Sharpe predať šperky) /55%/

Recenzia na vyžiadanie. /Videné 5x/ Koľkokrát videné, natoľko ma časť bavila. Script Supervisior (kontinuita): Marissa Cowell. Munro: “I fear that we have welcome Lord Kiely and his men even while we mistrust them. It seems to me that we have to do our best to make them feel uncomfortable.” Wellington: “Drive them out? How?” Munro: “Bivouac them close to the French lines, so that those who wish to desert will find it easily. We´ll give them a liaison officer, of course, someone senior enough to smooth Kiely´s feathers, but why don´t give them a drillmaster, too?” Wellington: “I doubt that Lord Keily would like a certain major of our acquaintance.” Munro: “Och, I cannot think they´ll take to each other, my lord, no.” Wellington: “Good give the puppets Richard Sharpe.” Major Munro: „Obávam sa, že budeme musieť prijať Lorda Kielyho aj s jeho mužmi, aj keď im nedôverujeme. Vyzerá to tak, že je to na nás, aby sa pri nás cítili nepohodlne.“ Wellington: „Máme ich snáď vyhnať? Ako?“ Major Munro: „Pevnosť Bivouac je blízko francúzskych línií, takže tí ktorí by chceli zbehnúť to budú mať ľahké. Mohli by sme nasadiť spojku, samozrejme nejakého staršieho dôstojníka, ktorý by dokázal pristrihnúť krídla Lordu Keilymu, a tak prečo by sme mu zároveň nemohli dať vojenského inštruktora?“ Wellington: „Pochybujem, žeby Lord Keily chcel majora našich znalostí.“ Major Munro: „Och nie, pán môj, vojaci by niečo také neprijali.“ Wellington: „Daj tie bábky Richardovi Sharpeovi.“ Človek v úvode nechápajúc zíza na zničené zásoby pre Angličanov. Prečo má vôbec írska palácová garda strážiť nejakú vojenskú pevnosť? Pozoruhodne vypichnutý manželský vzťah Lordov Kielyových. On je posledný zo svojej línie, ona už mala jeden potrat. Na oboch sa táto stráta markantne podpísala. Postava Lucy Keilyovej je stereotypným príkladom ženy ranného 19. storočia, ktorá verne stojí po boku svojho druha. Nie je veľmi výrazná osobnosť, má samozrejme veľmi dobré morálne hodnoty zabudované v sebe. Mimo vytáčania dôstojníkov okolo seba je Sharpe je dobrý ešte v jednej veci: vycvičovania vojakov. Jeho metódy by sa Vám mohla pozdávať bizardné, kupovediac inak by sa morálka mužstva zrútila. Sharpe na prekvapenie nie je stredobodom pozornosti, áno, je okolo neho vystávaný celý príbeh, momentálne robí prostredníka medzi Lordami Keilyovými. Samotnú pochvalu si zaslúži oddelenie zvukovej produkcie, práve ten diel je prvým, ktorý má v sebe geniálne snímanie zvuku. V konceptuálnej rodine, môžete počuť lahodné zvuky histórie, do tých lahodných nepočítajte zvuky bojov, nárek žien, alebo umierajúcich vojakov. Herec Oliver Cotton, ktorý stvárňuje Brigádníckeho generála Loupa hrá veľmi teatrálnym a afektovaným spôsobom, miestami Vás pobaví, miestami skôr bude iritovať. Pre Sharpa znamenal ohromnú záťaž, to napríklad zobrazuje záverečný boj. ----> https://youtu.be/n_cI3yzAD0M. Herecky si dobre počína Sean Bean, v niektorých dieloch ako keby postával na jednej vode, a nevidel herecké odlišenie od ostatných časti. Ďalší, kto si skvelo počínal v tej časti bol aj Daragh O'Malley, pobaví Vás aj prínos írskeho prízvuku. V predchádzajúcich dielov hraj veľmi monotónne. Príbeh Sharpa opúšťa vybraný muž Perkins, to ako skončí nechám na Vás. Pozrite si to prosím. Mal to šťastie narozdiel od postavy vybraného muža Coopera, Perkins dostal dokonca aj romantický príbeh. Znova je to na práci režiséra, že príliš okatým spôsobom dal miesto Perkinsovi, buď počet replík, alebo počet akcií alebo scén, tak veľmi ľahko predpovedal koniec jeho postavy. Malú radu, ktorú Vám môžem dať, medzi každým dielom Sharpa si dajte jeden alebo dva dni pauzu, aby sa Vás z toľkých postáv a príbehových línií nerozbolela hlava. Rok 1995 bol najlepšie produktívnym rokom z celej série Sharpe. V každom diely sa udiala určitá zaujímavá udalosť. Niektoré časti zaujali viac, niektoré menej. +1* navyše za vynikajúci zvuk a nádherný soundtrack. /70%/

„Pridávať viac dreva do ohňa“, takto si môžete vyložiť film "Lords Of Chaos". Script Supervisior (kontinuita): Zsófi Debreceni. Jonas Åkerlund, režisér známy predovšetkým svojimi videoklipmi pre slávne hviezdy ako Madonna. V ponímaní undergroundovej scény bol bubeníkom pre švédsku kapelu Bathory. Je niekoľko problémov, ktoré robia film vrcholne nevierohodným: 1) Na to, že režisér je jedným z pionierov black metalovej scény v Škandinávii (debutové LP - “Bathory” ---> https://youtu.be/IFLj1WFJmMA + vklad Jonasa ----> https://youtu.be/2XV7dQNRLZ4), nevenoval dostatok času na histografické a faktografické podrobnosti. Vedel dobre, že black metal je vo všeobecnosti veľmi známa téma, a ľudia budú bazírovať na detailoch. 2) Ďalší aspekt je ten, že sa pokúša tváriť ako veľký blockbuster. Už len spôsobom ako je využívaný voiceover protagonistu Euronymusa. Sme veľká americká rocková hviezda, máme celosvetové turné, sex, drogy a rock”n”roll, to je naše. Filmy s takýmto žánrom by mali skôr spadať to smeru alternatívy. 3) Prečo všetky biopic ohľadom kapiel (počítajte do toho aj “Lords of Chaos”) sa sústredia na najväčšie hity, rovnaká šablóna otrepaná tisíckrát. Mimo “Freezing Moon” má kapela pesničky ako “Funeral Fog”; “Deathcrush”; “De Mysteriis Dom Sathanas”; “Life Eternal”, ktoré stoja za zmienenie. Nie zahrať prvých 10 sekúnd zo skladby. 3) Plytké a jednotvárne celoplošné pojatie II. vlny black metal. Film sa najviac sústredí na skupinu Mayhem, okrajovo je spomínaný projekt Burzum (v preklade “Darkness/Temnota”), režisér nespomína hviezdne albumy ako “Hvis Lyset Tar Oss” alebo “ Filosofem”. Vo filme môžete do značnej miery vidieť akty podpaľačstva a vrážd LGBT komunity. Podpaľovanie kostolov, bol čistý akt vandalizmu, ničenie kultúrnych hodnôt Nórska, zbytočne zničené kultúrne pamiatky. Ak veľmi nenávideli kresťanskú vieru, a ľudí okolo nej, mohli si to radšej nechať v textoch. 4) Veľkým mínusom bol aj samotný casting, (zo všetkých hercov to práve Emory Cohen zahral najlepšie. Na diváka pôsobí jeho výkon nechutne, priam pocíti až panický strach. Hádam herec nezcvokne z role, tak sa to stalo Heathovi Ledgerovi pri filme Temný rytier). Namiesto dôkladného castingu v Nórsku, zvolil americký cast. Načo by ste mali nórsky prízvuk, no nie. Reálny hlas Euronymusa, keď sme pri tých prízvukoch alebo autentickosti hlasu ---> (https://youtu.be/RhLpjQ8BvH4). Prečo si napríklad nevybral: Jakoba Oftebroho, Ane Dahl Torp, Anders Danielsen Lie, Rolf Kristian Larsen. 5) Prejav hercov a samotné repliky sú veľmi lacným aspektom. Neuveriteľné výmysli, ktoré by v živote žiaden z muzikantov black metalovej scény nepovedal, napríklad: “So, the mother´s poser pay the record deal.” („Mamka pozéra zaplatí nahrávku“) “Are you deaf, take of your clothes now!” v preklade: „Si hluchá? Vyzleč sa!“ 6) Mizerný priestor dostal basák Necrobutcher, na to že bol zakladajúcim členom kapely! Ani vybraný herec nie je žiadna sláva. Jediným výrazným momentom vo filme bol jeho odchod z kapely. Nespomína sa vnútorný boj kapely medzi Necrobutcherom a Euronymusom. O tom, koľkokrát Necrobutcher si myslel o Euronymusovi, že je pobláznený komunista. 7) Vo filme nie sú spomínaní takí velikáni ako Emperor, čo je škoda, pretože všetkým týmto kapelám „vytreli“ nos svojím debutovým albumom “In the Nightside Eclipse”. 8) Postava Ann-Marit (blondína) je úplne vymyslená. Na čo? Z akého dôvodu pridával Jonas romantiku do tohto filmu? Nesedí mu, a dokonca nie sú žiadne záznamy, ani od ľudí, ktorý sa osobne poznali Øysteina Aarsetha, žeby Euronymus mal pomer s nejakou slečnou. Výslovne Varg nespal s viacerými ženami. 8) Nechutným až obcesívnym spôsobom ukazuje režisér nasilné scény (samovražda speváka Dead, alebo smrť samotného Euronymusa- tá je ďalším príkladom otrasnej a lenivej réžie). Režisér zabudol na aspekt, že práve Euronymus svojím správaním a ideológiou dohnal Deada k tomuto činu. Zopár „pozitívnych“ momentov: 1) Režisérovi sa podarilo v slušnej miere zobraziť psychický stav Euronymusa a Vikernesa. Euronymus- notorický a idealistický komunista, ten druhý Vikernes- vyšinutý sociopat. Kto z koho? Jeden mŕtvy, druhý dostal 21 rokov tvrdej basy. Ak sa chceli pozabíjať, mohli sa radšej navzájom ignorovať (zbytočne vyhasol život, ten druhý si ho zničil). 2) Veľmi dobre vypichol rivalitu medzi dvoma výraznými osobnosťami scény. 3) Divák sa konečne dostáva do vnútra Grieghallen Studios. Na načrtnutie toho čo znamenalo toto štúdio pre black metalovú scénu. Bolo to „to miesto“, kam sa chodili nahrávať albumy. Podobnú „mešitu“ mal death metal vo USA- Morrisound Studios. Ak niekoho zaujíma podzemie Helvete, obchod Euronymusa, autotentické podzemie---> (https://youtu.be/GecXcB_-qzw). Rozprávanie Varga Vikernesa----> https://youtu.be/LbO40yccXlU (dúfam, že YouTube nevymaže toto video, raz mu táto platforma demotizovala kanál. Na tomto videu sa nachádza osoba, ktorá bola taktiež v centre celého diania). Vo filme je zobrazená scéna aj ich najznámejšiej pesničky “Freezing moon” ---> https://youtu.be/O5rloYgJABE (nie je žiaden oficiálny záznam pesničky z roku 1990 Live in Jessheim--> https://youtu.be/Mb_LonATwoU, mimochodom je to nahrávka z iného koncertu Live In Leipzig, koncert ----> https://youtu.be/pBzVoCC_ajA). Ak sa raz do toho pustím, tak to spravím poriadne. Neurobím tú rovnakú chybu ako Euronymus, vyťažiť z toho maximum ako sa len dá. Jediné, čo dosiahol Jonas Åkerlund je to, že z black metalu spravil ešte väčšie šialené opice ako doteraz boli. Ak chcete „vierohodnotnejšie“ zdroje, tak Vám odporúčam tento dokument “Once Upon A Time In Norway - MAYHEM Documentary” → https://youtu.be/9gN9eorHBjM). Tento film Vám odporúčam len s tým prípadom, AK STE PSYCHICKY DOSTATOČNE ODOLNÝ VOČI IDEOLOGISTICKÝM PARAZITOM. Ak sa na neho vrhnete, očakávajte hromadu historických nepresností, druhotriedny casting a lenivú réžiu. Ľuďom slabšej povahy neodporúčam, zdeptá Vás to. /30 %/

/Videné 7x/ “Charge bayonets! Foward march!” Script supervisior (kontinuita): Marissa Cowell. Scenár: Eoghan Harris. Výprava: Andrew Mollo (pracoval aj na filme Pianista /2002/ r.: Roman Polanski). Pri televíznej sérií Sharpe si už pri 8. časti môžete všimnúť presnú šablónu (intro, zápletka, jedna dáma, ktorá znepríjemní alebo rozveselí Sharpera, vždy nejaká záporná alebo kladná vedľajšia postava zomrie, Sharpe sa na konci zastaví obzrie a odchádza). Dvorný scenárista série Sharpe, Eoghan Harris sa vracia, doposiaľ z 6tich dielov (6. sa počíta ako „Sharperov meč“) je doposiaľ jeho najlepší scenáristický počin z tejto série. Pararelným spôsobom rozprávania dostáva každá postava svoje miesto: Harris rozlúšti tajný kód, kapitán Jack Spear si očistí svoju česť, Lass prechádza psychickou transformáciou, Harper sa láskavo škriepi so svojou partnerkou kvôli svadbe a bojuje za svojho majora aj v tých najhorších chvíľach, podlý Henry Simmerson znova vystrája. Sharpe už „vie“, čo to znamená byť gentlemanov. Napríklad to môžete spoznať pri scéne (keď konfrontuje kapitána Jacka Speara, v prípade jeho zrady): „Ako gentleman by som ti na stôl položil pištoľ, počkal vonku, a aby si si vystrelil mozog.“ Prichádza jedna z najlepšie napísaných postáv, otec Curtis, a.k.a. El Mirador. Táto postava skutočne existovala. Narodil sa v Írsku v roku 1740. Pôsobil ako rektor írskej univerzity v Salamanke. Za svoje zásluhy v pomoci porážania Francúzov, a to formou inteligentnej siete dostal penziu až do svojho príchodu do Írska. Od roku 1819, až do svojej smrti v roku 1832 pôsobil ako archibiskup Armagh and Primate (zväzok katolíkov v Írsku). Odkedy sa chopil kamery Chris O'Dell, dostáva filmová séria svoj špecifický kontrastný vizuál. Dominic Muldowney sa pohráva s rockovými, akustickými, orchestrálnymi a abmientnými prvakmi. Tejto časti viac sedia tóniny temnejšieho charakteru. Zrekonštruovať bitku pri Salamanke, v zázemí televíznej produkcie (v tej dobe- 1994) bolo prakticky nemožné, to by televízia ITV musela prehlásiť bankrot. Záverečná bitka je úplne vymyslená (časť z bitky si pozrite tu ---> https://youtu.be/l8rmJ8ZDNMI), tvorcovia si zavolali expertov na vojenské jednotky a postupy 18., a ranného 19. storočia. Za vierohodné spracovanie môžete poďakovať vojenským expertom, réžii Toma Clegga, výprave Andrewa Molla. Tak ako každý dobrý diel Sharpera, aj tento obsahuje vynikajúci súboj medzi Sharperom a plukovníkom Leroux---> (https://youtu.be/PLZndfFB988). Podotýkam, má zvláštne formátovanie (aspect ratio), celá séria Sharpera bola nakrúcaná na Super 16mm s rozlíšením 16:9, konkrétne na pixely (obrazové body) 520x576 so systémom PALplus. V čase premiéry na stanici ITV vládlo práve rozlíšenie PALplus. Mimoriadne dobrý výkon a pochopenie svojej postavy preukázala herečka Emily Mortimer. Sean Bean taktiež znova predvádza jeden zo svojich najlepších výkonov v sérii Sharpe. Zopár faktorov, ktoré sa odlíšili od knižnej série: 1) Kapitán Jack Spear (s jednou rukou) je vo filme vykreslený v lepšom svete. V knižnej predlohe je hazardér, ktorý premárnil celý svoj majetok na hráčskom stole. Ako vo filme, tak v aj v knihe zomiera hrdinskou smrťou. V novele ho Sharpe nedonútil cválať s vlajkou priamo ku francúzskej pevnosti. O zrade Angličanov zo strany Speara sa Sharpe dozvie z úst Speara len pred zopár momentami jeho smrti. 2) Major Munroe alebo Lass (stvárnená herečkou Emily Mortimer) boli kompletne vymyslené pre TV filmy, v knižnej predlohe sa neobjavujú. 3) Manželka Seržanta Harpera, Ramona (v tomto diely Sharperov meč sa seržant Harper žení) bola taktiež vytvorená pre televíznu sériu. Náklonnosť seržanta Harpera ku Španielskym dievčatám je uvedená aj v knižnej sérii. V nej sa nachádza dáma pod názvom Isabella, a nevydá sa za Harpera. 4) Sharpe sa v novele zúčastní pri slávnej Salamanka (tá sa konala v roku 1812), zúčastní sa hlavného útoku a prerazí francúzsku líniu. Vo TV filme sa sústredí na maličkú kľúčovú pevnosť v meste Villafrancate. Reálne existovala, no Angličania sa nikdy nezúčastnili na jej obliehaní, alebo útoku. Vtipnú poznámku povedal aj sám Wellington: “Ned, do you see those fellows on that hill over there?” (V preklade: „Ned, vidíš tých mužov, tam na tom kopci?“ Wellington: “Threw you division into column, and drive them to the devil.” (v preklade: „Usporiadaj svoj oddiel do radov, a pošli tých Francúzov k čertu.“ Ned Packenham (brat manželky Wellingtona, Kataríny Wellesleyovej). Škoda, že tieto slová nezazneli vo filme. Veľmi dobre spracovaná, napísaná (bohužiaľ sa narábalo s príbehom kvôli finančnej podpory televízie, a tento fakt musíte jednoducho akceptovať). Objektívne sa jedná o najlepšiu časť celej Sharperovej série. “All is possible in the best of all possible worlds.” /80%/

/Videné 3x/ “I won´t bloody apologize” Script Supervisior (kontinuita): Marissa Cowell. Scenár: Nigel Kneale. Diel, ktorý razantne mení celú filmovú sériu, a ako? Divák sa viac dostáva do psychologického stavu Richarda. Diely si nezakladajú krvopotne na ukazovaní aspektu: „si alebo nie si gentleman”, prichádza vymyslená postava Major Munroe. Sharpe svojou drzosťou vytáča dôstojníkov okolo seba, Wellington mu zachraňuje hodnosť ako sa len dá. Dozvedáme sa, že Lord Wellington nemá príliš rád rodinné a osobné stretnutia s rodinou počas vojny veľmi rád. Na kompletnej filmovej sérii môžete obdivovať to, že nebol použitý green screen, všetko boli reálne lokácie vybrané dôležitým a precíznym okom. Hovorí sa o historických (!o tých vierohodných, bez moderných prvkov!), že jedna vec je spraviť kvalitný film, tá druhá spraviť historický film. Je zázrak, že výprava a umelecký režisér dokázali nájsť lokácie na Ukrajine nedotknuté ľuďmi (ak nepočítame bum bac Černobyľ). Ach, keby sa vedeli filmári zaobísť bez green screenu. Pri vyhľadávaní všeobecných informácií ma najviac zarazilo vyjadrenie scenáristu Nigela Kneala ohľadom príprave scenáru: „Nepoužíval som veľa z knihy, zhruba takých prvých 10 strán. Mal som nápad, ktorý by bol zábavný spraviť. Bolo to práve o tom kúzle, a to ma sprevádzalo.“ V poriadku, ak sa cítil, žeby dokázal dať viac tejto časti prepísaním, mohol aspoň dodržať líniovú štruktúru knihy. Pozoruhodná, zvláštna, ideolostická, príliš nábožensky orientovaná zápletka v predmete obetovania a Aztéckych bohov. Na prvý pohľad sa Vám môže postava Ellie Nugent zdať ako stereotypný uplakaný prípad otcovej dcerušky a správne vychovanej dámy. Všetko o nej zistíte až pri pozeraní filmu. Hádam nečakáte, že Vám tu napíšem spoilery! Herec Hugh Ross hrá predstaviteľa Majora Munroe (ten je Škót) mohol pokojne pozvolniť anglický prízvuk, a pridať svoj pôvodný škótsky. Veľmi nesympatické postavy (Provost Marshal, El Casco, Bess Nugent- afektívna ako hrom). Svoje miesto si vydobil aj John Trams, nie len ako spevák, predovšetkým ako herec so svojím hereckým vkladom obohatil scénu, kde súperili v súťaži o najlepšieho strelca Sharpe spolu Ellie Nugentovou. Divák si môže užiť správnu chémiu medzi Seanom Beanom a Jayne Ashbourne (malá poznámka: od očakávajte príjemný hlas a prízvuk z Manchesteru). 1) Postava Komandantky Teresy sa práve v knižnej predlohe „Sharperovo Zlato“ objavuje po prvýkrát. 2) Postavu vybraného muža Francisa Coopra (hrá ho Michael Mears) sa v ďalší dieloch neobjavuje. Keď toto bola jeho posledná časť, mohli mu napísať nejakú pamätnú scénu. Podľa knižnej novely umiera v časti Sharperovi strelci. Inak v tejto časti, okrem očarenosti Ellie nestvára nič mimoriadné 3) Jediná kompletná scéna, ktorá je prebratá zo knižnej predlohy, kde strelec Skillickon kradne sliepku a je prichytení pri krádeži. Tu sa presne ukázal ten faktor, že bez kvalitného scenáru nemôžeš vytvoriť kvalitný film. Samotné spracovanie môže byť vierohodné a kvalitatívne aplikované, lenže príbeh nepôsobí konzistentne. Odporúčam Vám to pozrieť v pôvodnom znení, mal som tú možnosť počuť v slovenskom a českom dabingu, a ani jeden nebol dobrý. Časť, ktorá nie je určená pre každého, a nemyslím si, že zaručene poteší aj fanúšika Sharperovej série. Má v sebe určitý potenciál na veľký príbeh a rozsiahle momenty. Hodnotenie, ktoré pridávam zapríčinilo konanie scenáristu. Všetko z mojej strany. /45%/

/Videné 3x/ Script Supervisior (kontinuita): Elaine Matthews. Scenár: Colin MacDonald. Koľko počet videní, natoľko ma časť bavila. Každého raz dobehnú všetky jeho prehrešky a dobré skutky. “Scum of the earth, Nairn” Wellington, Španielsko 1813. Sharpe sa stáva gentlemanom, a nikto z aristokratických kruhov nemôže tomu zabrániť. Smrť jeho milovanej priateľky ho značne poznamala, a Sharpe sa mierne arogantným človekom, no s čistým úsudkom. Do jeho prichádza postavy Alice Krige pri ktorej človek nevie, z ktorej strany fúka vietor. Nový scenárista má jednoznačné vlohy na kvalitné dialógy, na príbehovej línii by bolo potrebné zapracovať. Viac dynamiky by pristalo. Stávku na nového scenáristu bola zámerom na osvieženie, aj v tom, aby produkčný tým stihol natočiť všetko dostatočne, a vydať do roku 1994. Celý film sprevádza pochmúrna a depresívna atmosféra. 60% filmu sa nesie v monotónnom duchu, scény obsahujú rovnaké tempo. Veľmi dobrá zápletka. Vymyslený násilnický akt, aby poškodili meno čestného dôstojníka. Sharpe v tomto diely bojuje o to najcennejšie čo má, (spolu so životom a slobodou), česť. Ukazuje sa aspekt v tom, že vtedy aj keď si boli nepriatelia dokázali si preukázať navzájom rešpekt a česť. Z doposiaľ piatich dielov, doviedol Dominic Muldowney svoj soundtrack k absolútnemu zenitu. Atmosféru, gotickým miestami doslova grotestknými mometami. Najviac moralistický film z cele filmovej série. Aj tento diel znova nedodržal knižnú predlohu. 1) Sharperov právnik, nebol to obyčajný dôstojník armády, skôr dôstojník kavalérie. 2) Teleskop, ktorý dáva La Marquesa Sharperovi je dar od Napoleóna jeho bratovi Jozefu. 3) Pri ceste Harpera a Sharpera ich sprevádzal v knižnej predlohe mladý partizán Angel. 4) Scéna Majora Duco a Napoleona sa v knižnej predlohe neobjavuje 5) Sharperovho dvojníka v knižnej predlohe pôvodne neobesili na kopci, skôr na námestí. (všetky informácie prebraté z IMDB). Za 3* ohodnotenie patrí najmä prepracovanejším replikám scenáristu, dramaturgicky dostatočne vysvetlený príbeh. Kamera Arthura Woostera. Slušne zrežírované bojové scény. Najviac moralistický film z celej filmovej série. /50 %/

/Videné 6x/ Script Supervisor (kontinuita): Elaine Matthews Scenár: Eoghan Harris „Na strelcov, na čertovskú 95.. Je prvá v boji, posledná doma.“ Augustus Farthingdale je stelesním tej najvyššej arogancie, povýšenectva a humoru anglickej aristokracie. Na jeho replikách a postojoch sa budete náramne zabávať. Wellington: „Čo? Ó, pán plukovník odpuste, celkom sme sa zahĺbili do Vášho veľdiela: „Praktické inštrukcie dôstojníkovi o umení vojny so zameraním na boje práve prebiehajúce v Španielsku“, blahoželám, skutočne. Fakt, že ste to napísal pred príchodom sem svedčí o vašej sebadôvere.” geniálne spojenie irónie a sarkazmu. Najväčším pokladom bolo toto: „Mám pripomienku slušnému správaniu kapitána Sharpa a jeho ľudí. Moja žena je lady, žiadam Vás zapôsobte na kapitána Sharpa nech zachová pravidlá slušného správania, ktorému nie sú dané... pôvodom.“ Sean Bean v tejto časti po hereckej stránke exceluje, prejavom a gestikuláciou. Tak, ako sa Ioan Gruffudd preslávil sériou Hornblower, tak sa Sean Bean Sharperom definitívne zviditeľnil. Pri štvrtom diely divák LEN nebáda filozoficky čo sa deje v samotnom deji. Aj sa zasmeje. Vynikajúcu scénku očakávajte v stane Wellingtona, keď sa Sharpe dozvedá o svojej nesmierne dôležitej úlohe. Eoghanovi Harrisovi sa podarilo napísať scenár, ktorý sa zaoberá osudmi jednotlivých postáv a geopolitickým vnímaním celej vojny. Príbeh v tomto diely je tak hutný, žeby bolo možné spraviť z jednej časti dve. Prvotina, kde sa dialógy posúvajú smerom ku sofistikovanosti, inteligentným vtipom, záporáci majú omnoho väčšiu slovnú zásobu, ako len vulgaristické výrazy. Najväčším problémom celej anglickej armády boli samotní anglickí vojaci. Vlastní dezertéri robili viac problémov ako Francúzi. Hakeswill je v tomto diely omnoho väčší tchor ako v predchádzajúcej časti (tchor znamená v preklade čert). Musíte dať hercovi Petovi Postlethwaiteovi bod za originalitu, ktorú vniesol do svojej postavy. Jedna vec je improvizovať rečou, druhá je telom. Tá druhá možnosť je nesmierne ťažká (tykanie hlavou). Michael Byrne je ďalším výborným prírastkom. Svojej postave Majora Nairna vdýchol nový život, od neho očakávajte aj mnoho improvizácie. Mladá a pôvabná Elizabeth Hurley (vtedy priateľka Hugha Granta). Osobne mňa herecky, a ani prejavom veľmi nezaujala. Ako sa hovorí 100 ľudí, 100 chutí. Napriek tomu sa jej talent a krása neupiera. Jeden atribút, ktorý dobre narába vo Sharpeovom nepriateľovi je primarizovaná miera ukazovania romantických prvkov, a zo Sharpa nespravili romantického tlčhubu. Dominic Muldowney znova odvádza výbornú prácu. Aranžmány a kompozície jemnejšieho a temnejšieho charakteru sú dôkladne aplikované na základe nálady a zvratu scény. Orchester, ambientné zvuky, tradičná španielská hudba. V niektorých scenách pocítite razantnú zmenu nálady. V komornejších scénkach môžeme počuť v pozadí príjemný spev vybraného muža Hangmana. To všetko prispieva pri autentickejšiemu zážitku. Je vidieť, že vedľajšia postava a herec prispel ku hudobnému formátu. Nie je to časté, a to je škoda. Arthur Wooster sa taktiež zlepšil v kamere, vo viacerých scénach sa pracuje s prirodzeným svetlom. Výnimkou sú nočné zábery, interéry- Wellingtonovho stanu, alebo väznica, v ktorej bola väznená pani Farthingdalevá. Začína sa viac pracovať s rozprávaním prostredníctvom obrazu, to musí obsahovať každý dobrý film. Napríklad si môžete si všimnúť v scéne, kde prichádza Sharpe s Harperom do dediny. Pri boji Sharpa so plukovníkom Dubretónom, prikladá Farthingdalevá ruku na ústa Dubretónovej. Na konci filmu generál Chaumier (Vincent Grass) vysvetľuje Dubretónovej prostredníctvom hrášku bojové formácie pechote. Dodatok spravili veľmi dobrý casting na obsadenie Vincenta Grassa. Belgicko je zrejme krajinou nadaných bilingválnych hercov, herečiek. Tragický koniec dielu poznamenal Sharpa nadobro. Nasledujúce diely sa vrhajú do temnejších vôd, viac sa zamerajú na Sharperov mentálny stav. 1* navyše pridávam za bojové scény, titulnú pieseň “Over The Hills And Far Away”, striedaním napívaných a uvoľnených scén a vynikajúcou hudbou od Dominica Muldowneyho. /70%/