Martinius

fantasticky carlyle. kedze som si o adolfovi uz kde-to precital ci pozrel, zhltol som mu strvarnenie jeho roli aj s navijakom. pretoze takto nejako hitler realne vyzeral. nebol to len clovek, ktory cholericky vrieskal po inych a krcovito zatinal paste vo svojich prejavoch. pateticky povedane bol totiz schrankou zla v tak rydzej podobe, ake len zriedkakedy nadobudne ludsku formu. clovek bez duse, bez vnutra a namiesto toho len kolomaz nenavisti a hnevu. preto mi tu trochu chybali aj dalsie elementy - jeho velmi silny a deformovany vztah k mystike a z toho rezultujuce intenzivne puto k himmlerovi a zalozenie SS (a to, ako jeho antisemitizmus podnietili "klasici" ako wagner). skutocnost, ze tu chybaju himmler, heydrich ci bormann je mierne neodpustitelna. ale napriek tomu full house. len vdaka carlylovi.

detsky dobrodruzny serial ako sa patri, vzdy som dychtivo cakal, kedy pojde na ORF dalsi diel :) mimochodom hlavnymi produkcnymi krajinami boli nemecko a rakusko, takze nemecky titul by bol korektnejsi... titulna hudba: karel svoboda.

zigmund freud by bol nadseny. alebo zdeseny. v kazdom pripade by bol vsak fascinovany. inception (pri dost mizernom preklade nazvu si vzdy zial predstavim toho mafianskeho gangstra, ktoreho sme mali za ministra financii. "vnuknutie" mi preto pripada ako podstatne vystiznejsie) vas nadchne, ci uz to ocakavate, alebo nie. film sa rozbehne pomerne nenapadne a uvodom posobi mozno trochu neprehladne, postupne (a sofistikovane) vsak odhaluje svoju komplexitu a ani neviete ako sa stanete jej sucastou. niekde padlo prirovnanie s matrixom. inception s nim vsak okrem filozofickeho pohladu na realitu a dobrodruzneho ducha vypravy do jej zakuti nema spolocne vobec nic. ubera sa totiz uplne opacnym smerom. kym matrix sa z nich snazi vyslobodit, inception sa do sfer preludov ponara. a to podstatne subtilnejsie a rafinovanejsie ako si divak v danom momente stihne uvedomit. paci sa mi, ako sa nolanovi podarilo vykreslit postavu hlavneho hrdinu (vynikajuco zahraneho di capriom), ktoreho posramotena psyche je jednym z klucov k rozuzleniu a ktoreho tajomstvo sa postupne rozbaluje s kazdou hlbstou vrstvou dalsieho snoveho sveta. podrobnejsie pitvanie mi pripada zbytocne a nedostojne, film si treba vychutnat, nechat sa nim vtiahnut a opantat, najlepsie opakovane, pretoze pri prvom pozerani divakovi moze uniknut podstatna cast detailov z celkovej komplexity pribehu. z mojho pohladu je film medznikom nie len pre christophera nolana ci leonarda di capria, ale aj pre hansa zimmera, ktory tiez prekonal sam seba. jeho ohromujuca a perfektne s dejom ladiaca hudba vas priklincuje este hlbsie do kresiel. inception je jednoznacne vyhrou roka, je royal flush blockbusterovej sezony a urcite aj medznikom kinematografie, prekonavajucim minulorocneho avatara minimalne o jednu pretekarsku dlzku.

leonardo dicaprio opat raz dokazal, ze vie zahrat narocnu rolu a nie je iba peknym ksichtikom, ktory na nase platna vyplavil svojho casu titanic. v neposlednom rade mu vynikajuci scorcese poskytol kvalitnu predlohu a osadil ho do postavy, ktora iny okrem presvedciveho vykonu neakceptuje. divak je vhodeny do kulisy 50. rokov, dvaja US marshalls prichadzaju vysetrovat trestny cin na podivny, od okoliteho sveta odrezany ostrov, na ktorom sa nachadza vaznica i liecebny ustav zaroven pre najtazsich kriminalnikov. uz na uvod zacne byt obom jasne, ze nieco nesedi a dej sa postupne a coraz surealnejsie zamotava do stale komplexnejsich suvislosti. az sa nahle vytrati pevna poda pod nohami a divak spolu s hlavnym hrdinom strati pojem o tom, co je skutocnost a co (seba...)klam. na adresu scorceseho treba povedat, ze je nesmierne chvalyhodne, ze nesklzol do plytkosti kadejakych konspirativnych rozuzleni. ale prave naopak. vnoril ho do neobycajnej hlbky - do hlbky ludskej duse. padli tu aj namietky ohladne vykradania, osobne si vsak na ziadnu zjavnu predlohu nespominam. nadychom tajomna a patrania v surealnej atmosfere mi skor pripomenul dark city, pointou cistu dusu. a kedze na filmove platno sa asi uz neda prist s niecim absolutne novym, povazujem shutter island jednoznacne za skvely unikat.

tento film v podstate deli divakov na dve skupiny: bud ho neznasate alebo ho zboznujete. odzrkadluju to napokon aj extremy v hodnoteniach a ich okolo 50-percentny priemer. ja osobne patrim do tej druhej kategorie... :)

wesovi cravenovi sa podarilo natocit prototyp prvotriedneho mixu z politickeho thrilleru a mystickeho hororu. film je vsadeny do ocarujuceho prostredia haiti pri posobivom stvarneni jeho zivota (za ery duvalierovcov) i prirody. charakterizuje sa hned viacerymi velmi silnymi zabermi a scenami, ktore by inym tvorcom vystacili pocas celej kariery. spaja modernu dobu s prastarou primitivnou ciernou magiou woodoo rovnako, ako je na haiti spojene krestanstvo s prirodnymi kultami do velmi svojskej nabozenskej synergie. a v neposlednom rade film uchvati uzasnymi naturalistickymi vykonmi cernosskych protagonistov (obzvlast zakes mokae, ktory jednoznacne ukradol billovi pullmanovi celu show), ktore chytaju za srdce, vzdbudzuju hrozu i respekt. had a duha je film zrucne narabajuci s momentami i scenami desu, je to film, ktory nauci divaka bat sa.

ponura temna dystopia, prevedena alexom proyasom k filmovej dokonalosti. jedinecnostou tohto diela je, ze reziser nezamrzol niekde na prahu bezobsahovej avantgardy a neuspokojil sa len s puhym kochanim sa v silne expresivnej atmosfere, ale zalozil dej na hlbokej, priam descartovsky filozofickej myslienke. aj napriek vyprofilovanej vlastnej identite filmu v nom najdete spriaznenost s dielami ako metropolis ci brazil alebo stipku inspiracie tvorby aldousa huxleyho. dark city je svojim sposobom nekomercnym a dojmovo posobivejsim predchodcom matrixu s skvelym balancom obsahu i formy. umocneny je okrem ineho vybornym hereckym osadenim a nasledne excelovanim kiefera sutherlanda, williama hurta ci rufusa sewella. v kazdom pripade kinematograficky klenot a to nielen zanru vedeckej fantastiky.

nie je uzasne najst si a milovat svoju vlastnu hviezdu, ktora vam padla z nebies priamo k noham? a na ceste za osudovou laskou stretnut jednorozca, vzdusnych piratov, zlomyselnu kaukliarku, superiacich naslednikov tronu velkeho kralovstva a mocne carodejnice baziace po vecnom zivote? staci len prekrocit prielom v mure, ktory oddeluje bdely svet ludi od rise zazrakov a ocitnete sa za hranicami vsednych dni. mohutny hadrianov val odjakziva inspiroval ludovu slovesnost a po odchode rimanov z britanie a rozpade civilizacie pocas stredoveku sa vytratili spomienky na davnych stavitelov a stary mur sa opriadol nekonecnym mnozstvom legiend a mytov. stal tu uz od veku vekov, hladeli nan striedajuce sa generacie, bol postaveny bajnymi polobohmi, mal carovnu moc a oddeloval svet bezny od sveta imaginacii. tychto tem sa vdacne a velmi zrucne ujal spisovatel neil gaiman a nadviazal na predtolkienovsku tradiciu britskeho fantasy, cerpajuceho bezprostredne z lokalneho folkloru. vo svojom romane laskyplne stvarnil prelinanie sa dvoch mytickych a na citatela magicky posobiacich svetov - rise fantazie a starodavnych legiend a viktorianskej epochy 19. storocia, zlateho veku britanie, ktory je symbolom priemyselneho rozmachu a racionalneho myslenia. kvalitnym a vernym sfilmovanim hviezdneho prachu sa tak na platno dostal nefalsovany kinematograficky klenot. v jednej z hlavnych roli doslova exceluje michelle pfeiffer, vo vedlajsich sa sympaticky blysli robert de niro a peter o´toole. film samotny je v podstate sam o sebe padajucou hviezdou, ktory vam spravi den stastnym.

avatar je strhujucou pastvou pre oci, je to opus magnum digitalnej fantazie. dych vyrazajuce stvarnenie pandory vas doslova unesie prec zo zeme, do vzdialenych koncin vesmiru, do sveta neuveritelne komplexneho a ovplyvajuceho zivotom. mate pocit, ze citite jeho pach v nose i na jazyku a vystretim ruky sa dotknete jeho tvarov rovnako, ako hlavny hrdina formou avatara. myslienka technicky vyspeleho ludstva prekonavajuceho hviezdne vzdialenosti a nachadzajuceho inteligentny zivot na nizsom stupni vyvoja je fascinujuca, osviezujuco vitana, aj ked nie uplne ojedinela. doteraz sa vacsinou tematizoval inteligentny "zasah zhora" u nas na zemi, tentokrat to boli vyspelejsi ludia, ktori objavili novy svet. avsak z cloveka sa stane agresor a od tohto bodu sleduje film velmi priamociaru a jednoduchu dejovu liniu. v momente konfrontacie ludi s modrymi macacimi elfami som si zelal za kamerou stevena spielberga a jeho zmysel pre hlbku. kvalitny namet, skvela myslienka a fantasticka pandora doslova zobronili o viac, ako poskytlo az prilis cierno-biele rozuzlenie. z ludi sa vykluli bezcitne monstra a z domorodcov maskoti pre greenpeace. pribeh prisiel o moznost vyvoja. cameron velmi rychlo zlomil nad ludstvom palicu a zahodil prilezitost dramy, povedzme ze istej "vesmirnej spiritualnosti" ci utopickeho altruizmu, ktory bol danou i predpokladom (duchovneho i technickeho) pokroku ludstva v tradicnej vedeckej fantastike. na tomto mieste by autori ako lem ci clark, reziseri ako kubrick ci spielberg dokazali preniknut do hlbky duse a pochybujem, ze by "priselci z nebies" nezostali poznaceni prostredim pandory a necitili bázeň ci aspon dilemu pri niceni jej bohatstiev. v tomto smere mohol cameron viac pozerat napriklad solaris alebo krasny nemecko-rusky fim "je tazke byt bohom" a menej star wars, pretoze zaverecny masaker az prilis okato kopiruje bitku o endor. dalsim mankom bolo az trivialne absurdne akcne ukoncenie onoho jednoducheho deja. jediny usklabok som si dovolil pri sledovani likvidacie tazkej techniky ostepmi. samozrejme, ze domorodci nemali ani najmensiu sancu a napriek tomu az prilis zazracne zvitazili. asi ako v hrach serie civilizacia, kde lukostrelec bezne dokaze zostrelit vrtulnik, ci sermiar rozseka tank. to vam potom mierne berie pozitok z hry. a v tomto pripade z filmu. suma sumarum styri a pol hviezdicky. po zaokruhleni je to pat :) PS: dufam, ze sa tento film neinstrumentalizuje zo strany greenpeace, peta a podobnych gangov.

k slovenskemu bigbitu a k reziserskej taktovke dusana raposa treba dodat jeden podstatny fakt: rapos dostal predlozeny silny namet s prepracovanym scenarom lubosa jurika a doda suhajdu, ktory tito dvaja pri nakrucani spolocne s marianom slovakom nepustili z ruk. hlavny kus prace odviedol tim expertov a nadsencov, pricom uloha rezisera spocivala viac-menej len v mechanickej rutine, co zasa rapos zvladol skvele.