JohnyTrava

Seriál s veľkým potenciálom, ktorý skrz naskrz premrhal a vynikol snáď len v jednom okamihu a i to sa z toho snažil vyžmýkať toľko až to nebolo zdravé. K tomu miestami nepodarená animácia a výrazná detinskosť. Vedel by som si predstaviť o mnoho zaujímavejšie prevedenie katastrofy, omnoho depresívnejšie a hlavne s omnoho realistickejším chovaním postáv (japonský kolektivizmus-nekolektivizmus, miestami to bolo fakt "prisladené"). Mierny priemer až pod.

Poznáte ten pocit, keď si želáte pokračovanie, ale potom čo sa vám ho dostane ste sklamaný. Tak toto je presne ten prípad. Úplne zbytočný úvodný diel a poloprázdny dej, ktorý s pôvodným anime Rozen Maiden nemá veľa spoločného (teda neviem ako s predlohou!). Áno, boli tam tie postavy ale... Radšej keby z toho spravili drámu o stroskotancovi, než sa to snažiť zapredať značke a niečo z nej vyžmýkať. Rozhodne som si nový súboj o Alice predstavoval inak. Škoda, že som lenivý počítať a zistiť na koľko sa utrhli autori od predlohy alebo na koľko stojí za prd už pokračovanie samo. Ale tak či onak, nefungovalo to.

Nič nové, nič zaujímavé. V podstate som vždy po dvoch dieloch už zaspával. Obdobne som sa nechal nalákať introm od nano.RIPE a o to väčšie sklamanie ma čakalo po zistení čo sa za tým skrýva. I tá krátka dĺžka je pre tento krát akosi pridlhá a poniektoré pasáže boli absolútne zbytočné. A najhorší na tom bol ten umelý, vysvietený pozitivizmus. Až som mal pocit, či azda sa nesnažia podvedome nalákať ľudí k životu na vidieku. Takúto skrytú, bezhlavú propagandu bez štipky vtipu či dôvtipu na skutku nemám rád. Verím, že z tejto už i tak obohranej témy sa v "sedliackom" prostredí dalo vyťažiť viac.

Keď som pred pár rokmi ešte neznalý stavu všetkých vecí zakopol v Brlohu o Luisu, bol som ako správny stredoškolák vstupujúci do tajov týchto kútov japonskej kultúry vskutku nadšený. Dnes po pár rokoch, strávených vo vodách animovanej tvorby a po márnom pokusu oživiť s pocitu nostalgie tú čarovnú chvíľu musím bohužiaľ konštatovať, že to čo som videl sa nedá nazvať inak než... než generický odpad. U prvej série som tomu ako tak chápal - nemala čo nového priniesť. Ale aby sa zvyšné tri série opakovalo to isté, už človeku nepríde vôbec smiešne. Ba, až som nad svojou tvrdohlavosťou zaplakal, že nie som schopný upustiť od rozpozeranej veci, veď čo keď... Ale žiadne keď sa nestalo. A preto mi nejde do hlavy akási popularita tejto "značky". Prastarým do hlbín zeme už nič neprinesie a mladým Arkhamčanom prinesie len nevídané utrpenie, ktoré som spomínal už vyššie a z ktorého sa doteraz desím. Spomenúť si tak na lamentovanie nad Šanou isto sa vyhnem tejto.. ehm "veci".

Kórejské filmové mäso o štyroch dejstvách, každé s vlastnou atmosférou, no tvoriace jeden celok zaliaty potokmi krvi. A tak, táto krvavá poézia (zvlášť záver) rozpovie príbeh taxikára, pred ktorým sa otvorí cesta len s jediným koncom a on nemá kam inam by už vykročil. Príbeh vraha, ktorý nepozná zľutovania. Utečenca, ktorý však nemá kam by sa vrátil. Žltého mora krvi. A pritom sa nezaprie tradičná kórejská nožíková gangsterka s úzkymi chodbami a nesmrteľnými hrdinami a Janbianskými (začínam sa toho kraja a tích čo v ňom žijú vážne báť).

Veľmi dlhú dobu som nevedel o čo presne tam ide a keď sa to konečne rozbehlo film bol už v polke. Miesto očakávanej kriminálky hra na agentov, ktorí radi chodia a chodia a chodia a prezliekajú kabáty. Ale aby som toľko nekrivdil, film v druhej polovici naberie druhý dych či skôr to pravé tempo a tak tú úvodnú nudu aspoň trochu zúročí. A konečný lov na tieň už stál za to. No pocitu, že sa z toho dalo vyťažiť viac a akéhosi pilota sa niet a niet zbaviť. Predlohu som nevidel.

Veľkolepý snímok s ešte veľkolepejšou (trailerovou) hudbou. Pekne sa nato pozerá (takto nejako si zrejme predstavujem tretí diel hobita), obzvlášť ak človek nemá od filmu veľké očakávania a tak sa nenechá sklamať moralizačnou druhou polovicou, už vopred predvídateľnou (a to i koncom) ľúbostnou zápletkou a zároveň prekusne množstvo dier. Práve tých dier, ktoré napriek dĺžke filmu dotvárajú akýsi pocit výberu z väčšieho celku. Plus bonus za efektnosť zopár záberov.

Nemám rád mecha. Nemám rád blbé charaktery. Nemám rád, keď to najlepšie (a jediné dobré) zo seriálu je niekde uprostred (a i to je už tradičná zápletka). A čo nemám rád najviac -nekonečnosť a koniec-nekoniec. A tento seriál to obsahoval. Nechal som sa zvábiť vyšším hodnotením a pokúsil sa prekusnúť mnou neobľúbené neduhy. Bohužiaľ, zakusol som príliš a tak pocítil pachuť tohto seriálu. O zvyšnej vate v podobe klišé... to by nebolo až tak zlé, keby sa to malo načo viazať. No všade na okolo sa znáša iba ďalšia vata vypchatých mecha hudobných bábik. Bŕŕŕŕ....

Klasická kórejská komédia, kde sa občas zasmejete, občas nudíte a občas nechápete. V podstate sa skoro nelíši ani od "iných" bežných komédií. Tak akože to vyššie hodnotenie a nie obyčajný priemer? Čím si to zaslúžilo? Dve veci. Prvou je záverečná pointa hoci klasicky vyžmýkaná (Kórejci zrejme nevedia kedy utnúť), ale aj tak človeku pri nej pookreje srdce. No a druhou je záverečná scéna, ktorá ma nahlas rozosmiala na celý dom a stala sa tak zlatým klincom programu.

Jemné rozprávanie o životnom zvrate, s ktorým sa dá len veľmi ťažko vysporiadať. Aj keď by sa ponúkala ťažká dráma, pre Kórejcov priam ako stvorená, autori sa rozhodli radšej pre ľahší často až predvídateľný tón. Nesnažia sa človeka silou vtiahnuť do hutného príbehu ale nedokážu prebiť akúsi fádnosť, ktorá im miesto neho vznikla. Netvrdím, že ich počínanie vyhnúť sa "dojákom" neschvaľujem, ale cenu za to platia privysokú. Zrejme by si to vyžiadalo inakejší prístup. Ale rozhodne stále stojí za pozretie.