jondzavid

Zakázaná láska Židovky a Moslima v čase židovského prenasledovania v Iráne - príjemný filmík, ktorý sa neprikláňa na žiadnu z oboch strán, ale prináša jednoduchú teenie lovestory so sympatickými predstaviteľmi hlavných úloh a neodvratným koncom.

Pôsobivé depresárium, ktorým Kim zabíja všetky ilúzie hlavných hrdinov i diváka. Film plný násilia, beznádeje a nemožnosti to zmeniť. Nakrútené skvele pri všetkej drsnosti a tradične kvalitne zahrané.

Táto amazonská výprava je len o kúsok slabšia (4 1/2*) ako fascinujúci Fitzcarraldo, v ktorom sa Werner Herzog na podobnej ploche vysporiadal so sizyfovskou snahou dosiahnutia niečoho výnimočného (čo sa dá považovať aj ako paralela jeho vlastnej snahy v podobe filmu). Aguirre je však žánrovo rozporuplnejší - nie je to oduševnelé dobrodružstvo hraničiace s fanatizmom - tentokrát ide o fanatizmus v dobrodružno- (v zmysle putovania ala Coppolova Apokalypsa - žiadny Indy Jones) historickom podaní s výskitom množstva absurdností (hlava, niektoré úmrtia). Je to naprosto jedinečný pohľad na tému dobývania juhoamerickej civilizácie v tak šialenom podaní, že sa nedá akceptovať ako historický film, ale ako ironická apokalyptická štúdia posadnutosti nedosiahnuteľným (v čom sa blíži práve k Fitzcarraldovi, ale tentokrát je v centre pozornosti moc narozdiel od vnútornej spokojnosti spojenej s prekonaním neprekonateľného). Oba filmy spája aj démonický zjav Klausa Kinského, ktorý opäť exceluje a dá sa zaškatulkovať do kategórie hercov, u ktorých sa stačí zjaviť na plátne a stačí už "len" keď sú (ako napr. Tim Roth:)). Veľmi rád by som z 2 amazonských dobrodružstiev Wernera Herzoga videl nejaký dokument, pretože by ma zaujímalo ako nakrúcal v tak divokých podmienkach množstvo náročných scén (najmä tie s putovaním po rieke) a koľko vlastného utrpenia z realizácie filmu preniesol (vrátane hereckého obsadenia) zo skutočnej odyssey nakrúcania týchto filmov na plátno. V každom prípade z môjho pohľadu ten výsledok stál zato úsilie.

Prekrásny film, v ktorom obdivujem ten cit tvorcov ako si dokázali poradiť s látkou, ktorá mohla tak ľahúčko skĺznuť do vôd toho najkýčovejšieho braku. Sympatická herecká zostava, atmosféra, ktorú nikto nevie lepšie vystihnúť ako ázijskí tvorcovia a hra s detailami, ktoré vytvoria nakoniec tak krásny celok. Jednoducho krásnosmutný príbeh, ktorý dokáže pohladiť pri srdci, dokonalá ukážka toho ako má vyzerať romantický film.

Rovnako ako som sa rozhodoval u Troje medzi 3* a 4* sa rozhodujem aj teraz. Napriek tomu, že je Alexander jej presným opakom, páčila sa mi obidve. Po dobrej, kvalitne nakrútenej, aj keď historicky nekorektnej popcornovke dobre padne 3 hodinová učebnica histórie od O.Stone. Zo začiatku filmu som ešte tak optimistický nebol - úvodná polhodina to bola smrtiaca nuda (najmä Alexandrovo skrotenie Bucefalosa je hodne kýčové). S nástupom Colina Farrella však film chytí druhý dych. Oceňujem obe prepracované bitky a za nedostatok nepovažujem, že ich bolo málo. Ten zbytok bol totiž pôsobivo vyplnený úžasnými lokáciami a pôsobivo vytvorenými prostrediami. Zo scenára miestami príliš vyčnieval pátos, ale kvalitní herci ho dokázali pôsobivo zastrieť. Colin Farrell úlohu Alexandra zvládol na výbornú a z ostatných ma neoslovil ani tak Jared Leto či matný Val Kilmer, ale výborná Angelina Jolie, ktorej úloha sadla ako uliata. Keď som už pri tom pátose mínusom bola u mňa hudba (prehnane patetický Vangelis ma nudil a žiaľ nevtiahol ma ako Zimmer v Gladiátorovi). Filmu by prospelo aj skrátenie najmä spomínaného úvodu (mohli si to nechať na Dvd ako LOTR 3), ale môj celkový dojem je skôr pozitívny a v mojom hodnotení hollywoodskych historických veľkofilmov posledných rokov bude Alexander tróniť pod Gladiátorom, ale nad Trójou (Posledný Samuraj a King Arthur sú len poslabší bratríčkovia).

Bezchybné obsadenie, dokonalá hudobná zložka (veľmi efektne a vhodne používaná nehovoriac o dobovom zladení) a slušný zostrih boxerských scén. Toľko asi ku kladom - zbytok sa topí v stereotype všetkých biografických klišé. Najväčším problémom tu je, že film chce vystihnúť všetko, ale zostáva tým v mnohých oblastiach príliš nedotiahnutý (jednoducho nie každé zjednodušenie je tu účelné). Scenárista si mal skôr vybrať či chce nakrútiť televíznu biografiu, kde sa to dá rozdeliť na viac častí a autor môže vystihnúť (väčšinou nezáživne) všetky detaily alebo film, ktorý aj napriek slušnej 2,5 hodinovej stopáži pokrivkáva ako celok vďaka snahe o komplexnosť za cenu efektnej skratky. Nemôžem však povedať, že by ma film nudil - môže za to najmä Will Smith (sám som bol prekvapený ako rýchlo som mu Aliho zožral aj s navijákom a konečne ma presvedčil, že dokáže aj hrať, nielen byť vhodným typovým obsadením). Napriek stereotypnosti spracovania je však Mann skvelý remeselník a najmä dokonalé zosúladenie hudobného doprovodu s príbehom u mňa prevážilo na slabšiu štvorku.

Wenders bol vždy o atmosfére a tentokrát vsadil na roadmovie, ktorá v jeho poňatí vyznieva ako osobitý film s príbehom, ktorý by sa mnohým iným utopil v klišé a sentimente, pokým tu zostane "len" krásnym vzťahom dvoch životom opustených existencií.

Silná látka (historická vina cirkvy počas holocaustu) v pôsobivom spracovaní. Film sa nesnaží senzáciechtivo útočiť, ale odhaľuje skôr skutočné fakty jednania cirkvy počas genocídy (vedeli o tom a pritom ani v jednom vyhlásení ani len nespomenuli nie kritizovali počínanie nacistov - čo neurobila cirkev doposiaľ 2005). Najpôsobivejšie sú scény márneho snaženia idealistického kňaza a jeho konfrontácie s pápežom a ostatným vatikánskym osadenstvom - počas týchto dialógov až mrazí. Pôsobivé sú aj scény z koncentračných táborov, kde režisér neukazuje takmer nič, ale symbolika je ďaleko pôsobivejšia - dynamizujúci prvok prázdnych vlakových súprav, nazeranie do plynových komôr alebo nočné spaľovanie. Z hercov je výborný najmä Ulrich Tukur v úlohe hlavného chemického odborníka ss, ktorý však nedokáže zabrániť mašinérii, trochu kýčovejšie vyznieva postava M.Kassovitza ako idealistického obetavého kňaza a zaujme aj M.Iures(záporák z Peacemakera) ako pápež. Celkovo ďalší pohľad na holocaust tentokrát opäť z inej perspektívy - film dôležitý a pôsobivý, aj keď miestami trochu schématický, čo vyvažuje najmä poctivá kvalitná réžia skúseného Costa-Gavrasa.

Príjemná teenie retrokomédia zo 60.rokov - nostalgická, výstižná, zábavná a neexplicitná. Vychytaná atmosféra s tým správnym feelingom ma celkom rýchlo vtiahla, rock´n´rollové klasiky prekvapivo funkčne zabrali a z filmu zostal hrejivý (trochu závistlivý) pocit.

Hrozne trapné pokračovanie, ktoré je miestami tak debilné, že sa dá na ňom zasmiať, ale aj napriek mojim béčkoidným očakávaniam ma tu nič a nikto (ten casting bol fakt príšerný - už tam tuším len Eskimák pardon Inuit chýbal a bolo by to correct) nezaujal. A tú jednu * by som nedal, ani keby to išlo priamo na videotrh, kde sa podobne kvalitné snímky (aj keď aj taký Pytón sa mi páčil viac) lepšie uplatnia.