Ephemeris

Ephemeris

Anna Čarokrásna

okres Martin
dejiny umenia, filozofia, Historia Magistra Vitae, ANTIFA

83 bodů

Moje komentáře

od nejnovějšíchpodle abecedypodle hodnocenípodle roku vzniku filmu
<< předchozí 1 2 3 4 5 6 8
    • 11.7.2020  18:23
    Altamira (2016)
    ****

    Jaskyňa Altamira je tým miestom v histórii ľudstva, kedy sa v podstate začínajú písať dejiny umenia. A začiatok je to nad očakávanie veľkolepý. Ako povedal Picasso, od zhotovenia tohto diela už to išlo len z kopca. Latka nastavená setsakramentsky vysoko, preto nečudo, že súdobí kritici považovali tieto jaskynné maľby za moderný podvrh. Osobne veľmi zle znášam, ak sa niekomu deje krivda a nespravodlivosť. Toto je priam extrémny prípad a je smutné, ako to dopadlo ešte za Sautuolovho života. A to je asi jediná výtka voči tomuto filmu, on je totiž celý akýsi "soft". Tie vedecké dišputy, ohovárania a konfrontácie mohli byť viac vygradované. Ale aj toto stačilo s prehľadom na to, aby stúpol krvný tlak...

    • 7.7.2020  12:13
    Tina a Vore (2018)
    ****

    Najväčšia haluz od čias nórskeho Trolljegeren!

    • 25.6.2020  08:13
    Major (2013)
    **

    Skvelý začiatok, ktorý sa dal rozvinúť podľa mňa úplne iným smerom. Šedé sídlisko, špinavý sneh, ošarpané interiéry... Bezútešná realita súčasného ruského človeka. Neskôr sa to ale zvrhne a je to dovedené ad absurdum. Správanie filmových hrdinov naznačuje, že v krajine ešte stále pretrváva sovietske uvažovanie "nas mnogo". Nejaké tie straty sú proste povolené a nikto si slzičku v oku zatláčať nebude. Mnohí porovnávajú Bykova a Zvjaginceva, lenže v tomto súboji režisérov má Zvjagincev stopercentne navrch...

    • 20.6.2020  09:25

    Neexistuje pre mňa zatiaľ jediný film z Bosny, ktorý by bol slabý alebo len priemerný. Neviem, čím to je, ale proste rad radom všetky bosnianske filmy sú vysoko nadpriemerné. Postavy, prostredie, atmosféra, dialógy. Je pravda, že dojem blížiacej sa vojny v ovzduší dokázal lepšie vyvolať macedónsky film Pred dažďom, ale tu je pre zmenu najsilnejšia linka navrátilca Divka a jeho rodiny.

    • 17.6.2020  16:24

    S estónskou kinematografiou som mala vždy výhradne pozitívne skúsenosti, ale tentoraz sa dostavil v podstate priemerný kúsok. Niekto sa tu evidentne inšpiroval švédskymi bizarnosťami Roya Anderssona, prípadne to vzdialene pripomína aj fínsku panelákovú mozaiku Vuosaari. Tá však dopadla o čosi lepšie.

    • 17.6.2020  09:18
    Hlupák (2014)
    ***

    Veľmi slušný spád a gradácia deja, ale hodnotenie zráža typická ruská teatrálnosť a exaltované konanie. Typicky ruské veľké a prázdne gestá. A medzi nami, ten chlapík bol skutočný hlupák.

    • 31.5.2020  14:44

    Linka vzťahu s Claudiou mala dostať väčší priestor, zachovalá Rosanna Arquette má stále charizmy na rozdávanie. Motív opätovného zbližovania sa s odcudzenými deťmi je už pomerne obohratý. V tomto prípade je aspoň prevedenie pomerne atraktívne.

    • 8.5.2020  16:50

    Jack London je kráľ! Len škoda, že v tomto prípade je kráľom digitálne spotvoreného a obsahovo vykastrovaného kráľovstva. Osobne nerozumiem neustálej snahe novodobých producentov prispôsobovať literárnu klasiku (jednoduchým) potrebám popkornového diváka. Nezniesla by cieľová skupina smrť niekoľkých psích hrdinov? Ale kašlať na to, dnes mám dobrú náladu, dám tie štyri hviezdy z nočnej oblohy okolia severného polárneho kruhu...

    • 1.5.2020  09:53

    Nedostatok slnečných lúčov a naopak nadbytok antidepresív sa opäť škaredo zahrali s mysľami dánskych tvorcov. A tí nám následne naservírovali vskutku záživnú a nepríjemnú drámu. Ďalší z príbehov tisíc a jednej prepitých dánskych nocí a ľudský dôkaz toho, prečo sa tie najdrsnejšie kriminálky rodia práve v škandinávskych končinách.

    • 15.4.2020  08:41
    Země medu (2019)
    *****

    Osud včelárky Chatidže veru môže spôsobiť, že z oka ukvapne nejedna slzička. Čo je vzácne v dnešnom svete, svedomie tejto jednoduchej osoby je úplne čisté. Či už voči ľuďom alebo prírode. Nezanechať po sebe na Zemi uhlíkovú a vlastne ani žiadnu inú stopu. Tento film mal získať Oscara, nie kórejský Parazit... Toť môj názor.

    • 10.4.2020  15:20

    Ewan McGregor pre mňa navždy ostane feťák Renton z Edinburghu. Sledovať ho v roli Ježiša uprostred Judskej púšte (točenej v Kalifornii) je dosť ambivalentný zážitok. Emmanuel Lubezki za kamerou je obvykle zárukou kvality, tu je však výsledok jeho snahy slabý priemer. Pohľady na púšť mohli byť výraznejšie. Nie nadarmo všetky hlavné monoteistické náboženstvá - židovstvo, kresťanstvo aj islam vznikli v púšti. Nedostatok zmyslových vnemov, izolovanosť, nedostatok základných životných potrieb naozaj spôsobí, že hlasy všehomíru prehovárajú hlasnejšie. Kresťanstvo vzniklo vlastne práve v okamihoch týchto 40 dní, o ktorých hovorí film. Ježiš dovtedy žil ako obyčajný človek, jeho božská stránka sa v ňom ozvala až počas tohto pôstu, kedy si siahol až na dno síl. Ak teda nechceme veriť monofyzitistickému názoru, že mal iba božskú stránku a človekom nebol vôbec (čo tvrdia napríklad Arméni). Film je točený z opačného pohľadu, akoby Ježiš bol obyčajný človek a úplne v ňom absentovala božská stránka (čo tvrdia Nestoriáni). Výsledkom naozaj je to, čo tu už niekto spomínal, že Ježiš pôsobí absolútne slabým a bezmocným dojmom... Pár myšlienok zaujalo, inak teda nič extra. Druhú hviezdu pridávam čisto len z osobného záujmu o túto problematiku.

    • 31.3.2020  11:00
    Ruská archa (2002)
    ***

    Opulentná forma, trýznivý obsah. "Ó, aká krásna hudba znie zdiaľky! To určite zložil nejaký Nemec? Nie, zložil to Rus! Glinka!"... "Pozrite na tú krásnu sochu, to určite vytesal nejaký veľký Európan! Nie, nie, bol to Rus."... "A tie obrazy. Iste talianski majstri. Ale kdeže, to namaľovali Rusi"... Nuž, týmto filmom si podľa všetkého mužici chceli kompenzovať svoj komplex menejcennosti, avšak s diskutabilným výsledkom. Ťažko stráviteľný a často otravný epos. V poriadku, kostýmy, interiéry a kamera úžasné. Forma natočenia na jeden záber vskutku unikátna. Môj obdiv patrí kameramanovi, ktorý vláčil celý ťažký aparát 90 min v kuse a po chodbách Ermitáže naháňal trudnomyseľného lunatika na opätkoch. Ale dostali sme sa k tajomstvu ruskej duše? Neviem. Koncentrovala sa ruská duša na bohatých plesoch a večierkoch v krásnych palácoch? Kdeže, ruská duša sedela s červeným nosom v zemljanke kdesi v brezovom lese.

    • 23.3.2020  13:41
    24 týdnů (2016)
    ****

    Existuje len jeden vrodený omyl, a to ten, že sme tu preto, aby sme boli šťastní. S týmto konštatovaním prišiel už nemecký pesimistický idealizmus, hlavná hrdinka filmu si ho však nie je vedomá. O tom, či niekto po narodení bude mať šťastný či nešťastný život, nerozhoduje len počet jeho chromozómov. Sledovať 24 Wochen je vskutku prisilná kávička. O správnosti rozhodnutia Astrid nech nikto ale nevedie žiadne debaty.

    • 22.3.2020  09:53
    Kmen (2014)
    *****

    Nenávisť a láska naozaj nepotrebujú preklad... len tú lásku tu akosi nevidím. Beznádej a šeď sovietskej ošarpanej architektúry ako depresívny bonus. A podľa intenzity gestikulácie v niektorých scénach je jasné, že ten starý vtip má pravdu. Vtip o tom, že keď sa dvaja hluchonemí pohádajú, na druhý deň majú svalovicu. Ne/herecké výkony veľmi slušné, atmosféra idúca do husta, dráma našľapaná jak sudová kapusta... Pre mňa nezabudnuteľný film.

    • 21.3.2020  12:15
    Finisterrae (2010)
    **

    "Kde sa končí zem, začína sa more." Stojí napísané na portugalskom myse Cabo da Roca, ktorý je skutočným najzápadnejším miestom kontinentu. A vedľa v koši si môžete pozrieť asi najväčšiu zbierku vetrom polámaných dáždnikov. Čo tým chcem povedať? "Kde sa začína nestráviteľná avantgarda, tam sa končí moja trpezlivosť". Cap Finisterre či Santiago de Compostela (s výslovnosťou ruského ducha ovšem "Sanťiago ďe Komposťela") boli hlavným lákadlom, prečo si film zapnúť. Celý čas som však nakoniec uvažovala, čo si asi o celom dianí vôkol seba musí myslieť ten chudák vystresovaný kôň. Vo väčšine prípadov je mi surrealizmus blízky, lenže tu akoby ani samotní tvorcovia presne nevedeli, čo chcú skryť za svoje symboly...

    • 11.3.2020  18:52

    Typický Terrence Malick. Vďaka úžasnej kamere sa stávajú hlavnými hrdinami hoci aj kôš jabĺk, polámaný drevený plot, mrežované okno či pole zlatých klasov. Vizuálna báseň. Avšak čo z toho, keď tá báseň je zase raz dadaizmus. Krásna alpská príroda, dych vyrážajúce scenérie, skvelé interiéry aj kostýmy. Avšak čo z toho, keď slúžia zase raz tomu istému účelu. Strom života bolo prelomové dielo, následne režisér predviedol totálny zásek, našiel si proste tvorivý štýl, z ktorého sa už ani o centimeter nepohol. Najtragickejšie je sledovať scény, v ktorých herci evidentne dostali inštrukcie „robte si, čo chcete, hľaďte si do očí, hladkajte sa po tvári, pobehujte splašene ako deti v materskej škole, hlavne nech to pôsobí autenticky“. Lenže práve tieto scény vôbec autenticky nepôsobia a autorský zámer z nich čpie na sto honov. Prečo teda dávam štyri hviezdy? Asi kvôli tomu čerstvému alpskému vzduchu, ktorého som sa pri sledovaní nadýchala.

    • 9.3.2020  19:13
    Sils Maria (2014)
    ****

    V tom filme je toľko estrogénu, že by sa mohol používať na alternatívnu hormonálnu liečbu. Extrémne ženská záležitosť. Nič nemôže existovať mimo času. Práve čas dokáže nemilosrdne rozdrviť všetko, v čo človek dúfa. Osobne si myslím, že muži sú voči toku času lepšie imúnni ako ženy. Tie keď raz zhasnú, už ich nerozsvieti nič len tak ľahko. Mladosť je radostná, lebo má budúcnosť. Čo z toho ostalo ale Márii Endersovej? Ostala jej charizma. Juliette Binoche je skvelá, Kristen Stewart správna hipsterka, no a Chloe Moretz arogantne energická. Podľa mňa veľmi dobrý film, kúsok od maximálneho hodnotenia...

    • 4.2.2020  13:11

    Pohľad do vnútra ortodoxnej židovskej komunity a jej komplikovaných vzťahov (pre niekoho prekvapujúcich, pre niekoho nie...). Ženy sú v tejto komunite takmer nesvojprávne, na druhej strane ale zrejme nikdy nezažijú pocit samoty. Pre dokreslenie celého diania len zacitujem z mužskej rannej modlitby: "Bože, ďakujem Ti, že som sa narodil ako žid, nie ako nežid. Ďakujem Ti, že som sa narodil ako muž, nie ako žena"... aťď, atp. A správna manželka svojho muža neoslovuje "môj manžel", ale doslova "môj majiteľ"... Nuž veru, svet je divný aj zaujímavý v celej svojej rozmanitosti... A presne preto mám rada takéto filmy.

    • 2.2.2020  15:26
    Německo '09 (2009)
    **

    13 krátkych filmov, ktoré sa snažia zachytiť dušu nemeckého národa pred desiatimi rokmi. Bolo už dosť mozaikových filmov, ktoré chceli priblížiť atmosféru určitého mesta. Paríž, New York, Berlín. Ale zachytiť psyché celého národa vo filme? Zaujímalo ma, ako sa s touto úlohou popasuje najlepšia národná kinematografia Európy posledných rokov. Výsledkom je rozpačité Zeitverschwendung, strata času a škrípanie zubov. Hocijaký iný národ by na to išiel cez každodenné príbehy obyčajných ľudí, romantiku, rodinné vzťahy... Tu ale dostávame občiansky aktivizmus, politický aktivizmus, architektonický aktivizmus, zasadanie mestskej rady, zasadanie rady architektov, školský diskusný krúžok o modelovej demokracii, neustále sa znepokojovanie nad stavom vecí a stavom spoločnosti. Takže platí tu synergický efekt, celok je viac než súčet jednotlivých častí. Jednotliví nemeckí režiséri majú čo povedať, ako celok je to zase raz šedá a sterilná bieda. Majstrami sťažovania sa, ako všetko stojí za prd (a pritom sa všetci majú ako prasce v žite), to môžu byť fakt len Nemci a Rakúšania. Ale nech len nekáram... najlepší je jednoznačne príbeh bavorského borca, čo sa rozhodne vystrieľať redakciu Frankfurter Allgemeine Zeitung, pretože postupne prestávajú písať švabachom pri obrázkoch. A ešte príbeh vyžitého prevádzkára bordelu a jeho spomienky. Áno, tu by som povedala, že sa úchylnú psyché národa naozaj zachytiť podarilo. Hneď sa mi vybavil futbalový bundestréner Joachim Löw a jeho fetiše...

    • 27.1.2020  16:24

    Tí, ktorí tu píšu o nejakej manipulatívnej hipsterskej zelenej agitke, zrejme nikdy nepočuli príbeh o istej Sigríður Tómasdóttir. Tá už v roku 1907 zabránila priemyselníkom, aby postavili vodnú elektráreň na rieke Hvítá a zachránila tak vodopád Gullfoss pred istým zánikom. Kto niekedy naživo videl Gullfoss, vie, že to stálo za to. Sigríður je považovaná za prvú ekologickú aktivistku v dejinách a jej príbeh je dôkazom, že aj čin jednotlivca niekedy zohráva kľúčovú rolu. Film o jednej novodobej ekoteroristke ma zo začiatku nejako nebavil a hlavne vsuvky s dychovou kapelou nezapôsobili asi tak, ako autor zamýšľal. Postupom času sa to však zlepšovalo až do grandiózneho finále, takže môžem len odporúčať.

    • 25.1.2020  15:43
    Nemilovaní (2017)
    *****

    Každý jeden Zvjagincevov film je ako úder tupým predmetom do hlavy. Nekompromisný, presne mierený úder zozadu rovno do temena. Dá sa žiť bez lásky? Ale samozrejme, že sa dá. Obrovské množstvá ľudí sú toho živým dôkazom. Ale ak som sám zlomený a nešťastný, budem to svoje nešťastie šíriť aj ďalej a reprodukovať sa? Veď sa to rovná vedomému šíreniu AIDS, SARS alebo hocijakej inej smrteľnej choroby. Každý eticky založený jedinec by si to mal dobre rozmyslieť. Ďalší z filmov, ktoré Rusku určite nepomôžu pri hľadaní východiska z demografickej krízy.

    • 19.1.2020  16:14

    Téma vskutku zaujímavá, prevedenie bohužiaľ misérable. Dievča neustále hľadá Boha, no a nie a nie ho nájsť. Táto problematika sa priamo ponúka na artové spracovanie, hoci v tomto prípade by sa predsa viac hodila dynamickejšia forma. Koncert disharmonickej kapely a fidlikanie sláčikového kvarteta v kostole tomu tiež nepomohli. Na margo veci sa žiada podotknúť istá pozoruhodnosť. Zaujímavé, že práve Francúzi, známi bonviváni, milovníci života a vychutnávania všetkých jeho svetských potešení, dali vzniknúť tomu absolútne najprísnejšiemu mníšskemu rádu, čiže trapistom. Nečudo teda, že najvyššia spoločenská trieda krajiny zrodila aj fanatičku ako Céline...

    • 19.1.2020  13:51

    Niko je v podstate dobrý chlapec, on by najradšej stále pil len kávu. Lenže keď sú všetky kávomaty nefunkčné a presso mašiny sa čistia, musí nakoniec piť len to pivo a vodku. Mládenec bez vízie a budúcnosti sa cíti v súčasnom Berlíne obklopený toľkými bláznami, až si nakoniec začína myslieť, že chyba je v skutočnosti v ňom samom. Tu môžem hlavného hrdinu upokojiť. Jeho cesta životom mi pripadá ešte vcelku správna a nepokrútená. Problém naozaj spočíva v uvažovaní a živote mnohých iných ľudí. No a ten psychológ v úvode filmu to zabil. Ten by mal na myšlienkovom oddelení nie pracovať, ale ležať...

    • 17.1.2020  16:51

    No... mnohí tvrdia, že na trojhodinové filmy sa nedá pozerať. Tvrdím opak, mňa osobne máloktorý film s dĺžkou okolo troch hodín dokázal sklamať. Je jasné, že pri takej stopáži si nikto nemôže robiť ilúzie, že by neprišli slabšie miesta. Aj tu ich veru bolo neúrekom. Ale tie slabé miesta sú vykúpené chvíľkovými zábleskami filmovej geniality, ktoré by nemohli takto vyniknúť, ak by okolo nich nebola aj určitá šedá vata. Vlastne je to presne ako v živote... Aj tu sa teda oplatilo na takéto momenty čakať a asi nemusím opisovať, o ktorú scénu sa jedná... to zistí asi každý sám. Okrem toho výpoveď profesora v klobúku považujem za esenciálnu definíciu moderného umenia. Lepšiu ako ponúkajú všetky kunsthistorické knihy sveta.

    • 16.1.2020  13:49
    Sibel (2018)
    ****

    Čiernomorská oblasť Turecka ma upútala už vo filme Med (2010). Husté lesy, tabakové a čajové plantáže, v jednom kuse dážď. A hlavne: žiadni zasraní all inclusive turisti. Na pozadí týchto dramatických scenérií o nič menej dramatický príbeh, ktorý sa ale rozbieha až ku koncu. Neodpustím si ale istú kritiku. Neverím totiž, že by sa okolie takto zle správalo k postihnutej mladej žene, ktorá dobre vyzerá a hlavne je dcéra samotného starostu... 3,5*

    • 10.1.2020  16:37
    Složka 64 (2018)
    *****

    Niečo je zhnité v štáte dánskom a ja túto hnilobu hodnotím ako jedno z najlepších krimi, aké som v živote videla.

    • 25.12.2019  18:15
    Pod sluncem (1998)
    ****

    Pod pojmom "švédska romantika" si niekto možno predstaví len literárnu nadprodukciu Ingy Lindströmovej (v skutočnosti Nemky menom Christiane Sadlo... ehm). Toto je ale úplne iná liga, hoci zo začiatku to tak nevyzerá. 40-ročný negramotný tragédius Olof žije osamelo na svojej spustnutej farme. Zaľúbil by sa určite do každej a to aj vtedy, keby tam došla stará Kropáčková z Kameňákova. Takto to proste vyzerá, ak si zamilovaný pár jednoducho "zostane", lebo iné možnosti nie sú. Nevyhnutné sa stane skutočnosťou, z panica sa stane žrebec a šťastím je celý bez seba. Normálne tento typ filmov o dobráckych a jednoduchých mužoch nemusím, ale tu to predsa funguje. Zaujímavé prostredie, charaktery aj atmosféra.

    • 25.12.2019  09:11
    Čarovný kamínek (TV film) (2019)
    *

    Nechápte ma zle. Ekologický aktivizmus podporujem v každej podobe, na ruke nosím náramok z rybárskej siete vylovenej zo Severného mora... ale toto... Krásne lesy, drevenice a opulentné kostýmy ešte dobrú rozprávku nespravia. Scenáristická bezradnosť a potácanie sa od ničoho k ničomu, toto je Čarovný kamienok. Originálny prvok ani jeden jediný a keď už si myslíte, že viac predošlých motívov sa ani vykradnúť nedá, tak nakoniec príde exteriérová scéna ako vystrihnutá z Jakubiskovej Perinbaby (len s trochu horšou pesničkou). No nič, ja len dúfam, že ten strom, ktorý bol vyrúbaný priamo pred kamerou, nepadol za účelom natáčania tohto paškvilu, ale lesníci ho mali určený na výrub. Inak by si tvorcovia riadne srali do hniezda...

    • 22.12.2019  17:02
    Gwen (2018)
    *****

    Spomedzi literárnych žánrov by tomuto dielu najlepšie zodpovedala balada. Pochmúrna sociálna balada, v ktorej chudobnému aj z hrnca vykypí. Smrť je priam hmatateľne prítomná a javí sa v krehkej existencii matky a dvoch dcér vlastne jedinou istotou. Chce to obrovskú silu, neprepadnúť zúfalstvu. Psychológia ako veda je ešte len v plienkach a v dobe všeobecnej pauperizácie spoločnosti by aj tak nebolo v jej silách všetkým pomôcť. Nízke hodnotenie je mi záhadou a ide zrejme na vrub toho, že ľudia od filmu očakávali horor. Horor to však nie je, jedine ak by sme za horor považovali celkovú ľudskú existenciu.

    • 22.12.2019  14:16
    Babie leto (2013)
    **

    Existuje na svete väčšia nepríjemnosť než cesta nočným vlakom na Slovensku? Ale áno, no a je to spišská borovička. Tu sa obidva elementy objavili už v úvodnej scéne a tak si vravím, ta ňe, to budze kvalitka... A o čo tu vlastne ide? Ta neviem. Oproti svojim štýlovým zahraničným vzorom sú slovenskí "mafiáni" fakt len prefajčení a upotení pózerskí sráči. Zato exotické Košice nesklamali atraktívnymi lokáciami, Luník IX nevynímajúc. Jedna hviezda navyše je za podrezané hrdlo neonácka Rastislava Rogela.

<< předchozí 1 2 3 4 5 6 8