Trevor

Ak chceli autori seriálu natočiť príbeh o upírovi v modernej dobe mali vytvoriť niečo nové a nepoškvrniť tak fenomálnu knihu od Brama Stokera. Niečo tak úbohé sa často nevidí, ale tak Looking for Alaska, Big Mouth či Daybreak tomuto silno konkurovali. Odpad nedám iba preto, aby sa z neho (ako to v komentároch často spomínam) nestalo pravidlo a takým spôsobom ohodnotím iba ozajstné "skvosty" kinematografie, ale toto malo k nemu veľmi blízko. Ako sa dá zapracovať známa postava ktorá žila v inom období do tej modernej predviedol seriál Batesov motel, kde Norman Bates do súčasnosti výborne zapadol. Časť, v ktorej Zoey vysvetľuje Draculovi o ženských správah ma poslala úplne do kolien. Feministky všetkých krajín spojte sa, LGBT, všetci černosi študujú na Harvarde a zo sveta zmizne hlad, chudoba, vojny a nenávisť. Liberálny Netflix vedú ľudia z tak neskutočne vykradnutými hlavami až je to na smiech každému čo i len trochu triezvo uvažujúcemu človeku.

Druhá epizóda bola v porovnaní s prvom predsa len o ničo lepšia, pretože v samotnej knihe sa cesta do podrobna nerozoberala a tak mali tvorcovia viac voľnosti, ktorú celkom dobre využili až do okamihu, keď sa gróf Dracula konečne tešil na to, že si dá ateistu a čo všetko zlé kresťania vo svojej histórii spravili. zaujímalo by ma, koho by liberálny odpad ľudskej spoločnosti zo svojej neschopnosti obviňoval, ak by na svete nebolo kresťanov. A koniec, v ktorom sa nad hlavou grófa objaví vrtuľník asi ani komentovať nebudem.

Som rád, že sa Bram Stoker tohto spracovania nedožil. Nedožil sa síce žiadnej sfilmovanej verzie, avšak to čo dokázal Netflix spraviť z jeho príbehom predčilo všetky najhoršie očakávania. Feministky všetkých krajín spojili sily, v stredovekom kláštore vedie takmer inkvizičný proces žena, v kláštore sú dve či tri sestričky černošky (počas obdobia tureckých vpádov sa to len tak hemžilo v kláštoroch a celkovo v Európe mambami) rehoľná sestra najprv ponižuje Harpera, potom Draculu, Jonathana sa opýta (ako inak prirodzené pre liberálny hnoj z Netflixu či BBC) či s grófom Draculom mali homosexuálny styk aby sme sa nakoniec dozvedeli, že tou sestričkou nie je nik iný ako samotný Van Helsing, ktorý sa rozhodol pre zmenu pohlavia a stala sa z neho úžasná Agatha Van Helsing. Je úplne jedno, že predstavteľ Draculu zahral svoju úlohu nadpriemerne, že prostredie nového zámku v Banskej Štiavnici aj ďalšie zábery stoja zato, keď liberálnym hnojom pohnojíte tak dokonalý príbeh, reakciou jeho fanúšikov nebude hnev ani zúfalstvo, ale iba to, že každého svojho priateľa s liberálnymi názormi budem aj vďaka BBC či Netflixu považovať za mentálne zaostalý odpad spoločnosti. Zničiť niečo tak krásne ako je kniha Brama Stokera, ktorú písal smrteľne chorý človek môže iba táto mentálne zaostalá spodina.

Dobová atmosféra zachytená predsa len o niečo lepšie ako v prvej epizóde, hudba na úrovni, herecké výkony sú obstojné ale stále mi tam chýba lepšia iskra. Možno sa to v ďalších epizódach rozbehne predsa len o niečo lepšie a ako dávneho fanúšika plastových modelov tankov či lietadiel ma sklamalo logo leteckej spoločnosti ČSA ktoré pred rokom 1989 vyzeralo inak ako tomu bolo na letisku.

Manželia Skálovci, ktorí v roku 1977 emigrovali do Veľkej Británie sa na prahu veľkých zmien v októbri 1989 vracajú do Československa, konkrétne do Prahy. Cestou z návštevy svojej mamy však do nich vrazí auto a potom ako sa Marie preberie v nemocnici zistí, že jej manžel Viktor zmizol...Agenti Štátnej bezpečnosti, ktorí poškodia v noci Viktorov byt v roku 1977 nechajú rozsvietené svetlá, aby ich videli diváci aj z diaľky, ale zrejme aj susedia, bitka pri "razii" proti Charte 77 vyzerá ako z grotesky z 30tych rokov, útek dvojice cez hranice alibistický, takto by ČSSR či Poľsko alebo NDR opustil ten komu by sa zachcelo a vrcholom všetkého je zvuk respirátora v roku 1989 po prebratí virtuózky Marie. Doba pred rokom 1989 bola iná ale pán režisér Ivan Zachariáš to trošku prehnal. Ale určite vie o tom svoje, nakoľko počas ťažkého komunizmu študoval na Vysokej škole a tak previerkami strany jeho blízky prešli takže spolupracovali, no nie??? :-D.

V roku 1619 je osada Nový Jeruzalem skúšaná hladom a neúrodným rokom. Proti otcovi, ktorý je vodcom osady sa vzbúri jeho dcéra Amity spolu s kňazom Augustínom, svojím milencom a tak sú z osady vyhnaný. Neskôr Amity objaví nového anjela, vráti sa do osady a vďaka jeho pomoci osada prekvitá. Potom, ako upáli svojho otca a jeho najvernejších prichádza Amity s novou víziou, ako ovládnu Nový svet, ale až o 400 rokov neskôr. A práve vtedy, v roku 2019 Eso spolu s priateľmi chystá karneval pri príležitosti 400 výročia založenia Castle Rocku, predtým známeho ako Nový Jeruzalem a chystá počas nej obrovské prekvapenie. Jeho otec Merrill tuší, že určite nebude príjemné...Dokonale prepojenie kníh Vykúpenie z väznice Shawshank, Prekliatie Salemu a Mizery nechce zomrieť spolu s prekvapivým odhalením, kto bol anjelom, ktorý pomohol Amity so založením Nového Jeruzalema už tradične nepochopené fanúšikmi, pretože ono by to chcelo prečítať si spomínané knihy, aby človek chápal čo sa vlastne autorom druhej série podarilo.

Joy po úteku od svojej "mamy" Annie spoznáva aj svoju skutočnú mamu a bude musieť uskutočniť ťažké rozhodnutie...Trošičku dej viazol ale s výhľadom do ďalšej epizódy by to mohol byť podstatný diel. Všetky ženské postavy zabrali celkom dobre a dej sa mimo ich príbehu v podstate nikam neposunul.

The birth of the nation sa pravidelne umiestňuje v rebríčkoch kontroverzných filmov, jeho premietanie je zakázané v 13 z 51 štátov v USA a má rasistické podtext, ale...Ale má ho naozaj? Prvá polovica filmu je zobrazením amerických dejín od vypuknutia vojny Severu proti Juhu či Únie proti Konfederácii až po atentát na Abrahama Lincolna. V úvode druhej polovice AUTOR VARUJE všetkých divákov, že film nezobrazuje žiadnu rasu ani nikoho v súčasnosti (teda v roku 1915). Napriek tomu sa pred jeho premietaním konajú protesty proti rasizmu a podobne. V čom je vlastne druhá polovica kontroverzná? Iba v tom, že autor za rasistov označí černochov, volebné právo je odobrané bielym ľuďom, sudca Lynch je mulat a prenasleduje belochov, ktorý sa nakoniec zjednotia v Ku Klux Klane a bojujú za oslobodenie spod rasového prenasledovania zo strany černochov. Ak by boli ako rasisti vyobrazený belosi film by sa umiestnil všade na prvých miestach ako prelomový epický film, ktorý sa stal prvým historickým výpravným veľkofilmom. Keďže ale autor stavil na druhú stránku mince, jeho film sa stal zatracovaným. Z hľadiska filmového fanúšika film určil epický rozmer akým sa budú v budúcnosti uberať historické veľkofilmy. Z hľadiska etického poukázal na problém rasizmu či hrôzy vojny a jej následky. Podľa mňa sa jeho kontroverzii pripisuje zbytočne veľký význam. 1. januára roku 2020 v poradí 2020 komentár, ktorý som na tunajšej databáze uverejnil patril práve filmu The birth of the nation.

Ako pilotný diel postačujúce, zatiaľ sa zbežne zoznámime s ústrednými postavami filmu, snáď sa tvorcom v nasledujúcich epizódach podarí lepšie vysvetliť príčiny vzniku yombie apokalypsy a nebudú mlátiť iba prázdnu slamu, ako sa tomu vo filmoch či seriáloch s touto tématikou často stáva. Na druhej strane práve filmov, v ktorých sa vyskytujú zombíci je pomerne veľa a chce to poriadne sa zamyslieť, aby ste prišli s niečím novým, čo nebude vyzerať ako niekoľkokrát videné klišé.

Ako odštartovať filmový rok 2020, to bola náročná otázka, na ktorú odpoveď mi nakoniec dal film, ktorý vystihuje vianočné sviatky pomerne dobre. Štvorica priateľov, unavená životom sa rozhodne oddávať sa pôžitkom života viac ako je zdravé a doslova sa prežerú k smrti. K tomu treba prirátať aj množstvo alkoholu či neviazaného sexu a človek tak dokáže pochopiť, že v čase svojho vzniku vyvolal film pobúrenie i kontroverziu zároveň. S odstupom času však divák zistí, že na dnešné pomery filmu predsa len okrem hlavnej myšlienky chýba trochu lepší dej či herecké výkony a spoločenská satira potrebuje predsa len o niečo viac, aby zarezonovala v mysliach ľudí ešte o niečo výraznejšie. Nie je to zlé, nie je to vynikajúce, ale niektoré scény boli aj úsmevné a tak možno film označiť za lepší priemer.