Trisis

Toto dielo je učebnicovou ukážkou filmovej školy, ako môže perfektný scenár a hudba posadiť nadpriemerného režiséra, na trón majstrov. Pri predstave, že by sa látky s rovnakou oddanosťou, namiesto pána Formana ujal niekto zručnejší, mi behá mráz po chrbte a otriasa sa samotný filmový Olymp.

Klasická vyvražďovačka tlupy na chate v horách. Akurát že počas hodiny a pol postavy neprestanú "filozofovať" ako Alex Jones o zmysle vojen, kto trénuje teroristov, ako sa postaviť moci, vzbúriť proti systému a to aj v momentoch, kedy im už trčí kudla z brucha. Scenár písal úplny debil (napríklad maníkovi odíde nasratá priateľka autom z chaty po ceste, on chvíľu beží za autom, potom sa po tme do lesa rozbehne krížom a vykrikuje na ňu, či sa nestratila, film je plný podobných dementností). Celé to pôsobí ešte lacnejšie ako to znie debilne, "herci" by sa výkonmi neuchytili ani v lacnom porne a pri pozeraní človeka zamrzí, že kamery zlacneli a film si môže natočiť každý retard.

Bohatá snobská panička, uväznená v manželstve pre šperky a drahé plesové šaty je nešťastná. Spoločenské konvencie jej totiž neumožňujú striedať milencov, ako to dovoľujú chlapom (takto sa zrodila feministická vlna v Rusku?). Nemá preto komu ukázať bižutériu. Žiadna z nóbl priateliek s ňou nechce ohovárať ostatné šľachtičné a sama je väzňom vo svojich kaštieľoch, na ktoré sa nik nechce prísť pozrieť! Milencovi sa po pár mesiacoch obohrala a na taký ťažký život jej rodina neokrádala generácie poddaných! Treba sa bohatej paničke hodiť pod vlak. Veru, príbeh ako z rozprávky. Až jednému ukvapne slza. Človek by si povedal, že tak nekonečne nádherný námet, už nemôže pokaziť ani najväčší mumák v Hollywoode. A vida...

Keby som bol hluchonemý, asi chrochtám blahom. Vo filme zaznejú dokopy tri vety, z toho sú štyri jednoduché... Ako pravidelný účastník vysokohorskej turistiky považujem za plne uveriteľné, že kde bežní, vyšportovaní chlapi žijúci pod úrovňou kosodrevín, nosia termo doplnky a kožené oblečenie, si krehká divožienka, celý život tráviaca v obydlí s výhľadom na zasnežené kopce (a to na ne čumí smerom dole), odloží ľahké plážové šatočky, aby sa mohla s labužníckym úsmevom vykúpať v osem stupňovom plese, či v štvorstupňovej vode vyvierajúcej priamo z jaskyne a potom sa celé hodiny opaľuje v tieni, kde čaká na znásilnenie. A to nechodí roky, lebo do tej riti kde kočka býva, nechodia ani turisti. Na celú tu nádhernú prírodu neostalo viac ako tridsať obyvateľov, tri farmy a štyria lovci. Film má prepálené zábery (režisérová fixácia na Sophie Lowe - niekedy som mal z tých panoramatických obrázkov klaustrofóbiu, akým spôsobom jej tvár vypĺňala 98% plochy obrazu), nezmyselnosť konania postáv, idiotický pokus o dialógový minimalizmus a reč obrazov... strata času. Neodmení ani hodinové čakanie na bradavku Sophie Lowe... (prečo vyliezla z tej jaskyne holá? To sa fiflene nepáčilo, že má ušmudlané šatočky, alebo som nepochopil nejaký nemý, superchytrý, filmovo-poetický zvratok, súvisiaci s nahotou lovnej zvere, srniek a švédskych supermodeliek?)

Rád by som touto cestou, venoval môj komentár k filmu Avatar spoločnosti, ktorá pre nás pripravila slovenský dabing. Zvláštne venovanie celému kolektívu, ale hlavne dramaturgovi a herečke, ktorá dabovala hlavnú ženskú postavu. Chcel by som sa touto cestou poďakovať za vašu pracu a uistiť vás, že ako človek to chápem. Z vašej práce vidieť (počuť), že ju skutočne ale naozaj celým srdcom úprimne nenávidíte. Nedá mi nespomenúť, že som na tom podobne a tiež svoje zamestnanie neobľubujem, užiera ma a snažím sa pracovať len tak, aby bolo, a aby som už konečne vypadol domov a dostal výplatu. Ako človek vás chápem. Iste si ale viete predstaviť, že by som na druhú stranu mohol napísať postoj plný injektív k vašej práci z pohľadu milovníka filmu. Úprimne oceníte, že to neurobím, o tom nepochybujem...

Lepšie ako tabletky na spánok. Na tomto horore je desivá akurát tak debilita tvorcov. Trošku pospiolerujem - otec s dvoma deckami sa vyberú na chalupu na samote, lebo tam chcela mama a keď už umrela, tak nech má v nebíčku radosť... Polovicu filmu sa ubytovávajú, dohadujú kde budú spať, čo budú jesť a ja sa snažím nezaspať, zachytiť čo „herci“ vlastne hovoria, lebo si huhňajú popod nos a pridávam a uberám volume, jak je to skvele ozvučené. Trojica sa medzitým desí takých príšerností, ako výpadok elektriky, naskočenie elektriky, rozsvietené žiarovky, zhasnuté žiarovky, zmiznutie detí, objavenie detí... dievča celý čas jačí, reproduktory praskajú, ľakačky ako v prvých hororoch zo štyridsiatych rokov minulého storočia - ticho, ticho... všetko čo robí rachot tresne, niečo sa priplacne cez celú obrazovku, filharmonický orchester mláti do nástrojov ako pri pohľade na výplatné pásky, dievča jačí.... toto sa opakuje stále dookola v obmenách. V druhej polovici filmu začnú tie dve decká umierať. Znovu a znovu, dievča jačí, umiera, ožíva, jačí... V tretej polovici filmu (naozaj pri pozeraní som mal pocit že tých polovíc je aspoň desať) sa tvorcovia snažia naznačiť, že čumím celý čas na startrek, pár minút to vyzerá že sa strašili sami, lebo je tam akási časopriestorová bublina, dievča jačí, všetci znovu a znovu umierajú a ožívajú. V štvrtej polovici filmu sa snažia tvorcovia naznačiť, že ocovi len straší vo veži a ja na to čumím zbytočne, lebo sa nič z toho, čo sa vo filme stalo, vlastne nestalo. Dievča jačí... ja sa pridávam. V ďalšej polovici si ešte párkrát všetci umrú, objaví sa tam aj nejaký, s dejom nesúvisiaci mumák, dostáva sa mi vysvetlenie, ako vlastne umrela mamina, aj keď ma to už vôbec nezaujíma a potom zistím, že deti vlastne umreli len raz a to na začiatku a celé je to iba haluška, ako šiesty zmysel. Enterprise odlieta, lebo s tým nemá nič spoločné, deti umreli na angínu, otec zavraždil s dejom nesúvisiaceho deda, aby tam nejaká vražda bola a lebo jeho deti nakazil a asi lebo nesúvisel s dejom a dramatická „hudba“ graduje. Potom aj keď ma to už naozaj absolútne nezaujíma, aby to náhodou ešte neskončilo, tak deti ožívajú... znovu... ja zívam, otec sa raduje, rodinka sa objíma, dedo na povale tiež vstane z mŕtvych a niekto sa dobíja do domu... kontrolujem „odmerku“ s časomierou do konca, podozrivo dlho a tak film pre istotu vypínam, aby mi zas všetci nepokapali a utieram si slinku nepríčetnosti v kútiku... úchvatné, vrele odporúčam celému krídlu oddelenia pre poruchy duševného zdravia.

Cuarón mal mozgovú príhodu? Wtf...

Tiež zastávam názor, že to malo byť hrané, keď už bol taký rozpočet aký bol a keďže polárny expres dopadol, ako dopadol. Ale Beowulf ma aj napriek tejto jednej výčitke dostal. Bavil som sa od začiatku do konca, bolo to atmosferické, heroické, hlavný hrdina bol aj napriek animácii charizmatický, príbeh bol prerozprávaný bravúrne.

Po prvých pätnástich minútach som to skoro vzdal. Potom som si na netradičné poňatie zvykol, prestal sa chechtať predstave, koľkokrát museli dlhé scény bez strihu točiť znovu, ak niekomu ukápla na kameru pred ksichtom slinka. Rovnako som prehltol nepríjemnú farbu hlasu R. Crowe, ktorý by potreboval operáciu dutín (a vysmrkať). A mal som jeden z najsilnejších filmových zážitkov vôbec...

Nenechajte sa oklamať tunajším hodnotením. Vôbec to nie je špatné... A pustiť si to hneď po Mega Shark vs. Mecha Shark, asi vypálim aj pät hviezd.