B3n

Neviem si predstaviť dať takémuto nezmyslu lepšie hodnotenie. Unesú mi v neznámej krajine kamarátku? Idem ju hľadať, aj keď nikomu z domácich nerozumiem a nikto nerozumie mne. Po večeroch sa, samozrejme, opíjam do nemoty, aby sa mi začali diať čudné veci. S nijakou z postáv som nemal žiadne spojenie, súcit, nič. O stotožnení sa nedá ani rozprávať. Slabota.

Dá sa natočiť Predator bez Predatora? Nedá. Skupinka babrákov sa o to pokúsila a natočila tento výkal. Z filmu si zapamätám len rapkanie samopalov a štekavé pokrikovanie v džungli. Najviac som sa bál o samotných vojakov, že sa postrieľajú navzájom, ako si behali pred samopalmi. Za celý čas ani nevieme, čo to bolo v džungli. Pri jedinom zábere, kde možno bol ten nepriateľ, sa zázrakom pokazil obraz, tak sa šetria náklady. Výsledok je takmer nula bodov. Otrasné.

Film pridaný na 25. výročie studia Asylum. A tak to aj vyzerá. Ak bežný príbeh od Asylum je hnoj, tak výročný bude megažumpa. Pod týmto názvom tento príbeh ale vidím prvýkrát, tak poďme na hodnotenie. Opäť ide o ohrozenie sveta, opäť zachraňujú svet američania. (Takto si ich holý úd naprogramoval a oni teraz v realite čakajú na záchrancu, ktorý nepríde) Katastrofa sa obvykle spúšťa nejakým zásahom, niekedy ide o nejakú prirodzenú príčinu. To je tento prípad. Oceány začnú zamŕzať, takže to treba riešiť. A rieši to genderovo a neviem ako vyvážená posádka ponorky. Kapitán vyzerá ako miestny ožran z Hornej Mičinej, ExO je nejaká mužatka nie nepodobná najznámejšiemu slovenskému pomelu. Postavy sú viacmenej kreténi, občas vygrcajú nejaké múdro, aby si divák pripadal inteligentne. Vždy v týchto filmoch je nejaký okamih osvietenia, kedy nejakú postavu napadne nejaké nečakané riešenie, na čo dostane odpoveď, "mohlo by to fungovať". Povzbudzovanie postáv navzájom vyzerá tak, že si hovoria, že si musia pohnúť. Hmm.. Divákovi je podsúvané, že armageddon, záverečný súboj dobra a zla, vyzerá nejako takto. Pritom ho v realite práve zažíva, ale nerozumie. Vo filme vždy príde nejaký hrdina, ktorý zachráni svet, preto ho čakajú v týchto mesiacoch aj v reále. Americkí filmoví hrdinovia bojujú a víťazia vždy nejakým výbuchom, zbraňami, raketami, bojovými lietadlami, jednoducho niečím, čo v realite používajú na vraždenie civilistov po svete. Vo filmoch sú zbrane používané v kladnej súvislosti. Preto sa aj tu všetko rieši torpédami, čím väčší výbuch, tým väčšia pomoc. Čudujem sa hercovi ako Patrick Labyorteaux, že sa nechá ukecať na takúto hlúposť. Obávam sa, že toto je nová kvalita filmov, ktorú nám matrix chystal, pretože štúdiá ako Asylum chrlia ročne stovky filmov. Programovaný divák si postupne na túto kvalitu zvykne a príjme ju ako štandard.

Sú tu snáď všetky klišé takýchto filmov. Aj hlúpe konanie postáv, aj psychopat, ktorý má šťastie. aj hlavná postava, ktorej najbližší neveria, kým nie je neskoro. Nechýba ani povinná veta "Look what you made me do", ktorou sa psychopat zbavuje svojej viny a hádže ju na obeť. Ak vám nevadí, že ste niečo podobné v iných kulisách už veľakrát videli, tak smelo do toho. Inak nič moc. Autori sa snažia o nejaké stupňovanie atmosféry, aj sa to trochu darí, prírodné prostredie je ako stvorené pre tento typ filmu.

Raz to muselo prísť, found footage natáčaný zvisle na mobil, asi aj na pozeranie na mobiloch. YouTuberka Andrea Russett (tu sa hlavná postava z nejakého dôvodu nezmestila medzi vymenovaných hercov), hrajúca samú seba, sa so skupinkou uvrešťaných priateľov vydá do lesov hľadať legendárny dom Sickhouse, pričom to vysielajú pre svojich followerov. Dej je o malý stupienok lepší ako v YouTube videách tohto zamerania, ale nič prevratného, žiadny nápad, opäť sa tu zvracia žltá tekutina ako v každom filme, opäť sa postavičky ľakajú v noci medzi sebou a infantilne sa na tom zabávajú, ako v každom FF filme. Strašidlo nie je vidieť vôbec, čo by nevadilo, ak by to malo nejaký nosný nápad, nie je tu však nič. Preto ani hodnotiť nie je čo. Aspoň tá dĺžka 68 minút je plus mínus znesiteľná a titulky netrvajú 15 minút, ako pri filmoch tejto kvality, ale iba asi minútu. Takže kladne hodnotím aspoň toto.

V malom americkom mestečku sa začínajú po zvieracích mŕtvolách objavovať aj ľudské. Pitva ukáže, že zabijákom je medveď grizzly. Keďže je zima, medveď by mal spať, lenže tento nehibernuje. Pozvú si teda expertov na grizzlyov, aby záhadu vyriešili. Grizzlyho ukazujú maximálne v takých tých sekundových záberoch, kde vyzerá ako trhaná animácia vo Švankmajerových filmoch. Mám dojem, že raz ukázali aj obrázok, fotku. Tak pekne, ako na plagáte, nebol na obraze ani raz. Z tohto je jasné, že ide o film za tri koruny, kde sa viac konverzuje, ako strieľa. Všetky zábery na medveďa sú v traileri. Ako podmaz pri robení iných činností je to v poriadku, sledovaniu filmu ako hlavnej činnosti sa tomuto filmu pokojne môžete vyhnúť.

Príbeh o chlapíkovi, ktorý v detstve videl mimozemšťana a po rokoch sa snaží ho vypátrať v púšti a kontaktovať, alebo vidieť znova. Mám pochopenie pre to, že zo začiatku found-footage filmov je nuda, kedy sa nás tvorcovia snažia uviesť do obrazu a tak sledujeme častokrát pol filmu hádajúce sa dvojice, alebo skupinky priateľov, ktorí si robia žartíky a smejú sa ako priblblí, ľakajú sa navzájom v lese, pretože si myslia, že toto je to, čo divák chce. Lenže v tomto príbehu, ktorý trvá 90 minút je to uvádzanie dlhé 83 minút. Čo je veľa to je veľa. 83 minút počúvať ako mu nikto neveril, ja som si to uvedomil už keď to hovoril taký dvadsiaty krát, nie je treba o tom natočiť celý film. Mimochodom, toto nie je čistý found-footage film, sú tu sekvencie nahraté normálne kamerou. Taký prasopes- ani normálny film, ani found footage. Hudba Billyho Corgana to nezachráni, za hudbu samotnú nebudem hodnotiť film lepšie.

Spisovateľ a jeho manželka sa odsťahujú do odľahlej oblasti, kde v susedstve býva skupina ľudí, pripomínajúcich sektu. S vyvolávaním duchov tento skvost nemá nič spoločné, je to sektársky nezmysel, izolovaná skupina ovcí, riadená nejakým náboženským magorom, ktorý "vidí" a má spojenie s lesom a s Big Footom, ktorý v ňom žije. Kto nezapadne, alebo poruší pravidlá, je zavraždený. Občas sa tam ukáže Big Foot (samica), veľmi som to nepochopil. Nie je tu ani moc čo hodnotiť, slniečkári vkuse tancujú, vydávajú nejaké zvuky a tvária sa šťastne. Horor je to vďaka utrpeniu diváka, na obrazovke sa toho až tak moc nedeje. 97 minút je veľmi prepálený čas, toto malo byť okolo 60 minút, ale aj tak by to pomohlo len trochu.

Hororom by som to asi nenazval, na druhej strane by nemalo byť dôvodom nízkeho hodnotenia filmu jeho nesprávne zaradenie do rubriky. Príbeh "odsýpa" sviežo, malá dcérka je ako živé striebro, takže sa stále niečo deje. Scenár je celkom slušne napísaný, aspoň ma na ňom nič nerušilo, postavy sa správajú v rámci svojho normálu, skoro sa mi zdalo, že by to mohlo byť natočené podľa nejakej knihy. Hudbu som si ani nevšimol (okrem záverečnej scény spievajúceho zboru), toto neznamená, že tam žiadna nebola, ale že bola taká dobrá, že bola organickou súčasťou deja. Niečo ako keď elitného rozhodcu v hokeji alebo futbale vôbec nevnímate. Kamera štandardná, väčšina filmu sa odohráva v interiéri, takže sa dá lepšie pohrať s náladami a teplotou farieb. Atmosféra filmu miestami napätá, miestami skoro až nenásilná komédia, takisto sú tam nejaké malé prekvapenia v deji. Určite by som to ako jednorazovku odporučil pozrieť si. Pozerajte to však ako drámu, možno thriller, nie ako horor. Je tam nejaká snová sekvencia, ktorá sa dá vydávať za horor, určite však nie celý film.

Skupinka dospievajúcich sa rozhodne usporiadať party v blízkosti zatvorenej chemickej továrne. Ráno po party sa začnú u nich prejavovať známky akejsi choroby. Zvracajú, majú vyrážku a ich stav sa zhoršuje. Na party plávajú na lodi, naspäť sa kvôli stavu rozhodnú dostať po súši. Zamieria k továrni. Zistia, že tam nie sú sami. Vôbec to nie je zlý film, len má hluché miesta, ku koncu je to miestami naťahované. Ako jednohubka fajn.