amebix

Celkom som sa v kine na sedačke vrtel nespokojnosťou z nedostatku spravodlivosti. Priamo nasolený poučný film o tom čo dokážu spôsobiť unáhlené závery a predpojatosť. Filmársky mi to ale neprišlo až tak výnimočné.

Prvé pozretie som sa ledva držal, druhé som ako tak mal pod kontrolou, a na tretí krát som sa dopohody rehotal na kamarátovi ktorý pozeral vedľa mňa so mnou. Ale skutočne silný film. A to že je to sladké alebo gýčové, to pri kórejských filmoch zatiaľ neberiem v úvahu. To sa im patrí vždy odpustiť, lebo to proste vedia!

Zaujimavé ako veľmi tu mnohým vadí že je film Kristocentrický. A pritom mnohé ludské životy boli na tomto svete zmenené práve podobným spôsobom a snáď ešte zázračnejšie než v tomto filme. Ale zároveň chápem že slovo cirkev bolo v dejinách, a aj v súčasnosti dosť zneužité, preto v sebe podobné téma zanecháva práve rôznorodé a kontroverzné dojmy. Čiže stále najviac platí že ak neokúsiš na vlastnej koži nepochopíš resp. biblicky: Okuste a uzříte, že Hospodin je dobrý. Blaze muži, který se utíká k němu.

Pre mňa jedno z najsilnejších diel Roberta Bressona. Film o očiach ktoré sú uprené k večnosti, o pokáni a o tom že je lepšie Bohu jeho konanie nevyčítať ako je v súčasnosti zvykom, ale radšej ostať pokorným služobníkom ktorý sa nevzdáva aj napriek jobovsky zobrazenému záveru diela. Vo filme vidím jemnu paralelu s Dostojevského postavou Aljošou z Bratov Karamazovovcov.

Pre mňa symbol Kristovho bremena (hriechu ľudstva), ktoré hlavná postava na chrbte pokorne niesla a aj z tohto sveta bez reptania zniesla. Bresson nielen že používa nehercov, ale nemá dokonca problém spraviť zo zvieraťa herca.

Aj keď sám A. Tarkovskij má k poetičnosti vyhradený názor a k symbolike sa stavia ako k okatému prvoplánovému prejavu a je mu je bližšia cesta k pravde než k misanscéne ktorá vypovie všetko sama za seba, neubránim sa tvrdiť, že práve v jeho tvorbe niekedy výnimka potvrdzuje pravidlo a dokonáva sa hľadaním pravdy v jeho vlastnom vnútri vo vzťahu k jeho okoliu a tak nám v tomto diele pozliepal krásne čisté zrkadlo symbolov z čriepok svojho života a filmovej tvorby. A čo sa týka pohyblivej fotografii, tak tá mu ide na výbornu. Jeho fotografie z fotoaparátu už podla mńa take výnimočné nie sú.

Lepšiu českú komédiu asi ani nepoznám. Právom sa toľko hlášok z tohto filmu neskôr ujalo v ľudovej slovesnosti. Stretávka medzi hrobmi u mňa vyhráva.

Tento dokument má svoju hodnotu práve tým že z neho srší úprimnosť a divotvorná láska.

Ten pocit že Boh je Otec a že jeho láska ktorá sa nevnucuje je nakoniec predsa len jediným riešením pre celé ľudstvo stále zostáva vo mne už niekoľko dní po zhliadnutí tohto dokumentu.