glamgirl

Pekná adaptácia Greeneovej knihy, jemne zjednodušená a pozmenená, ale u neho to treba. Na prvé pozretie nemám čo vytknúť. Nič nepokazilo ani umiestnenie príbehu do šesťdesiatych rokov, práve naopak.

Na Spirited som natrafila len náhodou (vďaka, livejournal.com), ale ihneď som mu prepadla. Lovestory medzi duchom punkrockovej hviezdy a rozvádzajúcou sa matkou dvoch detí – to je niečo, čo naozaj podnecuje moje emócie aj fantáziu. Nemôžu sa dotknúť ( z čoho som bola na nervy aj pri Pushing Daisies), no jeden pre druhého sú osudovou láskou. Henry bol láskou na prvý pohľad aj pre mňa; Matt King s tvárou vyžitého zhýralca, namaľovanými očami, pózami, britským prízvukom a tým úžasným sakom ma dostal. O niečo menej ma tešia výjavy, keď Suzie vykonáva svoju zubársku profesiu, no zvykla som si. Za zmienku stojí aj Suzin ex-manžel Steve, ktorý je taký blbec, až je zábavný. V prvej sérii sa okrem Henryho veľa iných duchov neobjavuje a dej sa točí okolo jeho vzťahu so Suzy a odkrývaním spomienok na vlastnú minulosť. V druhej sérii pribudli duchovia a dej ponúka viac zvratov a možno sa tým tak trochu aj vyčerpal – a seriál zrušili. 1. séria *****, 2. séria ****, celková koncepcia *****.

Môj prvý film s Paulom Meurissom. Na to, že bol v súkromí veľmi slušný a uhladený a že ho Edith Piaf nijako nevedela donútiť, aby jej dal v Ľahostajnom krásavcovi poriadnu facku, v Les Diaboliques je ako násilnícky manžel až príliš presvedčivý (nakoniec, aj Edith po provokáciách dostala poriadne zaucho). Výborná atmosféra, príbeh napriek minutáži rýchlo ubehol a počas posledných minút mi nebolo všetko jedno (remake som v podstate nevidela, úvod ma akosi nezaujal). Nevidím dôvod nedať plný počet.

Starý slovenský dabing je úžasný a strašne sa mi páči Snehulienkin make-up módny v tridsiatych rokoch. :)

Nekonečná sila fantázie prelínajúca sa s reálnym (aj keď nie celkom "normálnym") svetom... to je to, čo ma dokáže zakaždým očariť v akejkoľvek forme. Aj v slabšom príbehu. Aj s Heathom akosi mimo formy - každý z jeho zástupcov mi pripadal lepší Tony ako Tony sám. Plus ako prídavok pár pythonovčín (omg, čo je toto za slovo? :D).

Dávam 5* aj napriek istým nelogickostiam a rozťahanosti, ktoré však dokonale vykrýva atmosféra beznádeje a typický rukopis Carola Reeda spolu so zobrazením rôznych osudov obyvateľov mesta.

Úžasná boxerská dráma, ktorá ponúka noirovú zápletku, psychologický náhľad do duše boxerov, tak trochu romantiky a ešte k tomu aj akúsi typológiu divákov na zápase, a to všetko v reálnom čase. Výborný nápad, skvelo natočený, neviem, čo by som mohla chcieť viac.

Skutočne výborná hitchcockovská jazda plná napätia od začiatku až do konca + charizmatický Robert Walker. Doteraz sa vydýchavam a tlieskam.

Čo sa napätia týka, výborne vystavaný noir. Cítila som sa ako súčasť filmu pri vynášaní, prevážaní a zbavovaní sa mŕtvoly alebo pri prehľadávaní izby. Trochu ma štval hlavný hrdina, ktorý na to, že bol profesorom kriminálnej psychológie, si počínal veľmi nepremyslene, neobratne a hlavne podozrivo. Pobavil ma malý skaut, ktorý našiel telo a rozprával o tom do filmového týždenníka. A koniec ma takmer rozosmial, čo som sa konečne zbavila napätia a mohla som si vydýchnuť. Pekný Langov kúsok.

Dať alebo nedať 5*? Na jednej strane ide o dielo Orsona Wellesa, ktorého mám veľmi rada ako režiséra aj ako charizmatického herca; obsahuje skvelé zábery, či už preslávený prvý alebo ďalšie, nad ktorými som žasla kvôli ich prepracovanosti; je herecky výborne zvládnuté; predstavuje tak trochu exotický, ale príkladný noir; a v druhej polovici som si od napätia takmer ohrýzala nechty. Na druhej strane mi Touch of Evil nie celkom sadol tematicky a miestami som sa nudila. Nakoniec však, keď si uvedomím, čomu všetkému som schopná dať 4*, tento film si ich naozaj zaslúži plný počet.