Rex Mundi

Pre mňa má príliš veľa logických dier, ale hlavný problém tkvie asi (aj) v tom, že nemám v láske young adult fantasy. Všetky tie príbehy sa mi zdajú na jedno kopyto a radšej sa im vyhýbam. Lenže muž to chcel vidieť. No a Chloë Moretz sa mi prvýkrát a naposledy páčila v Kick-assovi.

Tybrďo, má to dve hodiny dvadsať, ale ani chvíľku som sa nenudila. Možno občas pri tých oslavných ódach, ale tie už k takýmto dokumentom patria. Dokonca nebolo preódované, a to už je čo povedať. Zameranie na filmy + súkromie a rozprávanie hlavne o tom (a hľadanie súvislostí) robia z tohto filmu skvelý zážitok pre každého, kto Spielberga minimálne uznáva, ak priamo neobdivuje. A to je snáď každý :-)

Natrafila som na dokument náhodou na HBO a ihneď ma zaujal. Bola som vtedy unavená ako prasa, tak som si ho dala znova nahrať, a potom si ho pozrela ešte raz celý. Svojím spôsobom bol fascinujúci. "Poor little rich girl" a 90 rokov jej života, skoro celé 20. storočie a ešte začiatok ďalšieho. K tomu jej obrazy a pamäťové boxy, ktoré sa mi naozaj páčili. Neviem, čím to bolo, ale táto stará pani, na prvý pohľad vyhladená plastikami za hranicu nutnosti, si ma získala. Sranda, kedysi dávno sa mi páčila vôňa s názvom Vanderbilt, pravdepodobne tiež patrila do jej produkcie. A tvár jej syna som už videla v spravodajstve, ale nikdy o ňom nevedela nič viac. Rozhodne mi nenapadlo, že je z takejto rodiny.

Ach jaj, to bolo utrpenie. Bol to pokus o americkú verziu typickej britskej detektívky à la Midsommerské vraždy? Tak to nevyšlo. Je to naivné, idylické, hlúpe a gýčové. Hlavná hrdinka je príšerne otravná, vlezlá a neviem ako môže podnikať, keď väčšinu času buď nie je vo svojom obchode alebo v jej obchode nie sú žiadni zákazníci.

Zaujímavé to bolo. Oceňujem, že tento režisér spravil výpovedný dokument plný obrazov a nielen nabubrelých kecov, ako sa to pri podobne náročných témach môže ľahko stať.

Rozhodne zaujímavý a asi aj pomerne unikátny dokument a aj sa dobre pozeral. Len ja sa nedokážem preniesť cez to, že tagovanie stien, vlakov atď. považujem za vandalizmus. Nevidím na tom nič pekné a už vôbec nie záslužné. Že chcú ľudia po sebe zanechať nápis, to nepovažujem za ospravedlnenie. Možno som v istých veciach konzervatívna, ale vyrástla som s průpovídkou "jména hloupých na všech sloupých". Umelecké (v tomto filme "legálne") graffiti a "murals" (nástenné maľby) je úplne iná kategória, TO obdivujem a rešpektujem. Ale čarbanie po vlakových súpravách sa mi hnusí, sorry. Jednoducho nemám rada ničenie, fandím tvoreniu. V tom vidím rozdiel medzi tagovaním a maľovaním graffiti.

Ešte aj po 21 rokoch od vzniku to bolo zábavné a napínavé. Dobre sadlo na horúcu noc, keď sa nedalo spať, tak prečo nedopriať 4*. Aj deväťdesiatky proste majú svoje čaro :-)

Veľmi zaujímavé, pritom žiadny extrémizmus ani bio agitka, len názory, výskumy a hypotézy.

Páčila sa mi atmosféra, bolo to celkovo príjemné i dojímavé... ale rovnako ako iní sa tým nomináciám na Oscara musím čudovať. Videla som už slušnú kôpku filmov, ktoré mali rovnaké atribúty plus dramatickejší obsah, a nominované nikdy neboli. No, ale veď vieme, že aj tie Oscary majú svoje muchy ;-)

Ako satira to funguje, ale postupne na mňa začalo namiesto pobavenia doliehať zúfalstvo. Tá nekonečná prehliadka chamtivých ožranov, hlupákov, obmedzencov, lenivcov a závistlivcov, ktorí vedia o každom všetko, ma iritovala, až som sa nevedela dočkať, kedy to skončí.