BigDeal

Trochu ma mrzí, že tých 12 minút nespája žiadna spoločná dejová línia a tvorcovia v podstate len striedajú scény, ktoré na vás kričia "Pozri, toto robíš!", "Hej, aj toto robia ľudia!", ale treba uznať, že sa v drvivej väčšine triafajú dostatočne presne, priamo do krvácajúcej rany modernej internetovej spoločnosti. Najmä záverečné "optimistické" vyvrcholenie je až zimomriavkovo desivé.

Táto komédia, z ktorej nadčasovosť a kultovosť priam kričí, mi teda neskutočne sadla. Otvorene, so štipkou satiry, rozpráva totiž o mojej najväčšej životnej fóbii - strachu z mizernej práce, v ktorej človek stvrdne do konca života. A robí to naozaj výstižne. Film síce nedrží tak úplne ako celok, zápletka sa mení snáď každých 15 minút, ale absolútne mi to neprekážalo. Skôr naopak; nikdy som netušil, ktorým smerom sa začne dej po čase uberať a tak si ma získal Office Space ešte aj pre nepredvídateľnosť.

Neviem, či to má Kevin Smith dopredu pripravené, ale rozprávať takto pútavo, vtipne reagovať na vlastné zážitky a výkriky publika a každý príbeh mať výborne vypointovaný, to sa len tak nevidí.

Mám rád tento štýl humoru, no keď si človek odmyslí všetky tie známe osobnosti, mnohé vtipy sa zrazu zdajú byť len veľmi priemerné. Ono totiž aj keď sa niečo robí schválne zle, musí sa to urobiť dobre zle :) Ale pobavil som sa aj tak.

Pilot ma síce vôbec nepresvedčil, ale ako diely pribúdali, začal som si uvedomovať kvality seriálu. Lena Dunham je ako mladá, tak aj neskutočne talentovaná a svetu predstavila jeden z najotvorenejších a najúprimnejších pohľadov do sveta mladých dievčat. Nebojí sa experimentovať, k postavám sa stavia zodpovedne a humor nachádza tam, kde by ho málokto objavil. Navyše, všetka tá nahota, sex a "vyberaný" slovník nie sú vôbec účelové - Girls je projekt, ktorý je oveľa chytrejší, než sa na prvý pohľad môže zdať.

Mám veľmi rád režiséra i hlavnú dvojku a o to viac ma mrzí, že bol pre mňa film tak veľkým sklamaním. Čo sa vlastne stalo? V prvom rade je to nevyužitý potenciál; dej sa ťahá presne tými cestičkami, ktorými by ste predpokladali, že sa bude ťahať. Žiadne prekvapenie, žiadne odbočenie, žiadna hravosť. Len povinná jazda a samé klišé. V druhom rade to vidím na nezaujímavé postavy. Áno, aj v 21 Jump Street boli postavy navrhnuté podľa rokmi overeného receptu, ale tvorcovia sa s týmto faktom dôkladne pohrali a zo všetkého klišé si úspešne uťahovali. 30 Minutes or Less však túto sebareflexiu nemá a postavy berie vážne. Čo je ešte horšie, nielenže sú postavičky nezaujímavé, navyše sú zle obsadené (Jesse Eisenberg sa jednoducho na postavu cool pohoďáka nehodí), alebo neskutočne hlúpe a otravné (hlavní záporáci). V poslednom rade bude podľa mňa chybou scenár. Tento aj keď ponúka množstvo vtipných situácií a hlášok, nikdy nie sú podané spôsobom, ktorý by bol aj naozaj vtipný. Vždy som vedel, že postava povedala niečo vtipné, aj som vedel, že by som sa mal zasmiať, ale nešlo to. Celé to bolo nejaké umelé a neúprimné a to nielen v oblasti humoru, ale aj v romantickej a bromantickej línii. Mrzí ma to.

Moderné, štýlové, cool, uťahujúce si z klišé, no stále držiace sa tradícií a plné tak neskutočne, ale fakt neskutočne vtipných scén a nápadov, že aj keby má film nedostatky, nemal som si ich ako kvôli môjmu neprestávajúcemu smiechu všimnúť.

Austrálsky komik Jim Jefferies v najlepšej forme; stále úprimný a vulgárny trúsi sexistické vtipy, vysmieva sa veriacim, rozpráva najbizarnejšie zážitky, vychlastá pri tom tri pivá a mne ide od smiechu brucho roztrhať.

Áno, postavy sú síce účelovo čiernobiele, ale ak mám byť úprimný, uvedomil som si to až po skončení filmu. Inak to bol pre mňa výborne obsadený a zručne nakrútený (nádherne zobrazené 60. roky) zážitok, ktorého by som zniesol aj o hodinu viac. Navyše, príbeh, ktorý hovorí o menšine bojujúcej za správnu vec, na ktorú sa však ľudia pozerjú zhnusene len preto, že spoločnosť je plná zadubených samoľúbych ignorantov, je aktuálny aj dnes. Len tá menšina sa zmenila.

Úprimne, chápem prečo má film tak nízke hodnotenie. Ak by bola hlavná postava antihrdinkou, ktorá je mrchou, pretože vie, ako tento svet funguje, bolo by to možno iné. Lenže ona je mrchou z iného dôvodu. Hlavná hrdinka nemá najmenšieho tušenia ako svet funguje. Jej život sa zastavil po strednej škole a odráža sa to aj v jej myslení - je presvedčená o tom, že je pre každého hviezdou, pretože sa dostala z rodného mestečka a píše brakové knihy, má stredoškolské predstavy o tom, čo je láska a myslí si, že dvaja zaľúbenci môžu ujsť a žiť naveky šťastne aj napriek tomu, že jeden z dvojice je ženatý s dieťaťom na krku. Takej hrdinke sa ťažko fandí. Vďaka úžasnej Charlize Theron a faktu, že hrdinka v skutočnosti nie je hlúpa (len jej bolo celý život vtĺané do hlavy, že je dokonalou, nech robí čokoľvek), sa k nej ale dajú vybudovať sympatie. A keď už aj nebudete držať palce jej plánu, určite budete aspoň dúfať v zmenu jej správania. Pokiaľ sa vám však nepodarí dostať cez charakter hrdinky vôbec, stále je tu Patton Oswalt, s ktorého postavou zmrzačeného geeka sa dá stotožniť v priebehu prvých minút, čo sa vyskytne na plátne. A o čom je vlastne ten film, keď sa s ním dá stotožniť? Je to pomalá, nostalgická jazda v starom aute so starým kazeťákom, starou kazetou a starou piesňou, ktorá pripomína mladosť. Je to príbeh ľudí, ktorých život sa po strednej škole nikam neposunul a tak zatiaľ, čo vidia, ako sa ich priatelia presúvajú do štádia dospelosti, menia sa a zakladajú rodiny, oni zostávajú na tom istom mieste s myšlienkami sústredenými v ďalekej minulosti. Zostávajú tak osamelí a nešťastní v ponurom svete, kde jediným liekom na všetky bolesti je alkohol. A Young Adult zachytáva ich snahu tento stav zmeniť.