jhrasko

Film bez akýchkoľvek experimentov, nových postupov, umelecky i pocitovo úplne obyčajný. A práve tým výnimočný a originálny. Absolútna pokora, čistá radosť, dokonalý obdiv. Klaniam sa a ďakujem !

Programovo nekomerčná a nenápadná TV snímka, akoby len tak zaznamenávajúca každodenne bezútešný život štatisticky jedného z desaťtisícov britských detí, kt.doplácajú na chaos doby a s ním spojenú neschopnosť dospelých správne sociálne fungovať. Nevďačná téma vnímaná optikou ženy, režisérky, s dokonale nesentimentálnym (a v rámci klasicky spracovaného filmu) vizuálne originálnym záverom.

Vrchol českej seriálovej scenáristiky. Zabudnite na všetky komunistické súdružkovania, vnímajte charaktery a ich osudy. V tomto je Nemocnica č.1 jedinečná!

Ja som za, páčilo sa mi to. Na rozdiel od predchádzajúceho pokusu byť in a aktuálny ! 3,5*

ON: A v Bratislave čo nové? ONA: Smog, napchaté električky, málo zelene, veľa malej kritiky, málo veľkej. ON: Si prísna. ONA: Aj na seba. ON: Na seba si krutá. ONA: Rán od života som dostala toľko, že by som ich mohla rozdávať. ON: Veď ich aj rozdávaš. Čítam Tvoje úvodníky...KEĎ SI TERAZ ČÍTAM PRÁVE NAPÍSANÉ, PREHODNOCUJEM A DÁVAM JEDNU HVIEZDIČKU (za návaly smiechu pri podobných scenáristických skvostoch). A PRETOŽE SOM V ŽIADNOM INOM SLOVENSKOM FILME NEVIDEL ŽENU AKO JEDNOZNAČNÝ PREDOBRAZ NADRASY - matka, dcéra, šéfka, milenka a nado všetko SÚDRUŽKA.."Mám pocit, že sa na tú prácu nehodím. Pocity si nechaj do postele, súdružka."

U must be RUTH-less, Ruth!

Zaujímavý, hoc zákonite nevyrovnaný debut, ktorý sa pohybuje niekde na pol ceste medzi: Punch-Drunk Love a Sex, Lies and Videotape. Z prvého mu chýba vtip, ľahkosť a nadhľad režiséra, z druhého kompaktnosť scenára. Záver je každopádne originálny - smutno prekvapujúci i iritujúci zároveň (že som neodhalil..nebudem spoilerovať :-)))

Zlý vtip. Takto zneužiť handicap mi príde necitlivé, vydieračské, až drzé. Kolotočiarsky drzé.

Seriál, aké sa dnes už netočia. Bohužiaľ. Presvedčivá psychologizácia postáv, výborný výber hercov (Silvia Turbová a Petra Černocká čoby sestry sú typovo jedinečné /a krásne/), zopár odvážnych vtipov a len neškodné minimum dobe poplatných scenáristických "nutností". Navyše drzé konštatovanie: "Slovákovi ukáž vežu kostola a ihneď vie, kde hľadať krčmu i vlastný dom."

Dramaturgicky i scenáristicky nevyrovnaná a tým pádom podchvíľou nefungujúca mozaika, ktorá sa zameriava na príliš mnoho postáv, čo vo výsledku príbehu neprospieva, ale naopak mu ubližuje. Výsledok pod vplyvom uvedeného posobí ako preplnené rodinné album bez jedinej príjemnej spomienky, bez náznaku pozitívnej emócie. Napriek tomu ide "aspoň" o stopercentnú hereckú záležitosť - asi chodíme s pani režisérkou do rovnakých divadel. Nech žije Dlouhé Zábradlí v Dejvicích.